EuropskeNoviny.sk
Ak chcú Gréci peniaze, musia splniť množstvo úloh
GRÉCKO
„Grécky parlament uplynulý piatok schválil vláde mandát pre rokovania o dohode s veriteľmi. Potvrdil to aj premiér Tsipras a zároveň dodal, že spomínaný mandát sa týka vyrokovania lepšej dohody, než bolo ultimátum Euroskupiny, nie však rokovania o odchode Grécka z eurozóny. V sobotu ráno, 11.7.2015, grécky parlament schválil návrh reforiem, ktorý mal byť základom pre vyjednávania o získaní novej finančnej pomoci. Za návrh zahlasovala väčšina poslancov,“ uviedol analytický tím Poštovej banky. Niektorí poslanci vládnej Syrizy ale návrh nepodporili. Naopak, podporu získal aj od opozičnej, konzervatívnej strany Nová demokracia. Počas uplynulého víkendu posudzovali grécke návrhy ministri financií členských štátov eurozóny na mimoriadnom stretnutí v Bruseli a rozhodovali sa, či vstúpia do rokovaní o novej finančnej pomoci. Euroskupina sa ale zhodla na tom, že ľavicová vláda v Aténach musí prijať ďalšie kroky, aby ich presvedčila, že splatí akékoľvek nové dlhy. Grécky minister hospodárstva Stathakis informoval, že kapitálové kontroly zostanú v platnosti prinajmenšom ďalšie dva mesiace. To platí aj pre obmedzenia na výbery a vývoz financií. Euroskupina dala Grécku čas do stredy na schválenie nových zákonov, ktoré sú podmienkou pre otvorenie rozhovorov o poskytnutí núdzovej pomoci krajine. Gréci totiž nemôžu začať rokovania o treťom programe, kým neurobia zmeny v dani z pridanej hodnoty a v dôchodkovom systéme. Grécko taktiež bude musieť posilniť nezávislosť gréckeho štatistického úradu. Vyplynulo to z návrhu stanoviska Euroskupiny. Všetky tieto opatrenia musí schváliť aj grécka vláda a parlament. Na mimoriadnom rokovaní boli spomenuté aj také opatrenia ako vytvorenie osobitného fondu, v ktorom by sa zhromaždili grécke aktíva v hodnote 50 mld. EUR a dočasný odchod krajiny z eurozóny. Príjem z predaja fondu by následne Atény použili na splácanie dlhu. Tsipras ale odmietal privatizačný fond a tiež kritizoval účasť Medzinárodného menového fondu [MMF] na novom programe pomoci. Požiadavku na predaj majetku v hodnote 50 mld. EUR, ktorý by bol zároveň spravovaný osobitným fondom umiestneným v cudzine, považovali Gréci za príliš vysokú. Odhadovali, že privatizáciou vedia získať maximálne 17 mld. EUR, pričom by tieto peniaze mali zostať v Aténach. Práve vyriešenie týchto dvoch otázok je údajne kľúčovým na dosiahnutie dohody.
Rokovania ale pokračovali aj v noci z nedele na pondelok, 13.7.2015, a výsledkom je množstvo domácich úloh pre Grécko. Za ich splnenie ich však čaká „odmena“ vo výške 82 mld. EUR. Lídri krajín eurozóny ďalšiu finančnú pomoc Grécku nateraz neodobrili, no ak Gréci splnia dohodnuté úlohy, nastanú rokovania o prípadnej pôžičke z trvalého eurovalu. Do 15. júla by mali prijať zákony, ktoré sa týkajú zvýšenia sadzby DPH a dôchodkového systému, vrátane neskoršieho odchodu do penzie. Do 22. júla by malo Grécko prijať aj zákony týkajúce sa občianskeho súdneho poriadku, ako i bánk a finančného trhu. Lídri krajín eurozóny sa nakoniec dohodli aj na vytvorení spomenutého fondu. Do neho sa má zhrnúť cenný majetok Grécka v hodnote 50 mld. EUR, ktorý bude následne predaný a výnos bude použitý tak, že 25 mld. EUR pôjde na zaplatenie nákladov spojených s rekapitalizáciou bánk, 12,5 mld. EUR na zníženie dlhu a ostávajúcich 12,5 mld. EUR na investície v krajine. Fond bude lokalizovaný v Grécku, ale bude pod kontrolou ECB a Európskej komisie. Veritelia tak spravili ústupok, keďže pôvodne sa hovorilo o umiestnení fondu v zahraničnej krajine. Od gréckej vlády sa ale očakávajú aj ďalšie opatrenia, ktoré sa týkajú privatizácie prenosovej siete, trhu práce, posilnenia bankového sektora a finančného trhu. Od Grécka sa žiada aj zoštíhlenie štátnej administratívy. Ak by aj Gréci tieto úlohy splnili, príde na rad ďalší proces schvaľovania. Je potrebné myslieť aj na to, že schválenie je nutné od niekoľkých krajín, vrátane Slovenska. Až následne sa bude môcť rokovať o tom, či Grécko bude môcť finančne spolupracovať s trvalým eurovalom.
