EuropskeNoviny.sk
Tento komentár píšem v čase, keď som – ako sa vraví – jednou nohou v Bratislave, druhou nohou v Bruseli. Od 1. augusta začnem viesť naše Stále zastúpenie pri EÚ a zavŕšim vyše 3-ročné pôsobenie na pozícii štátneho tajomníka rezortu diplomacie. Ide o medzník, keď by som rád zbilancoval doterajšiu prácu a zároveň načrtol víziu pre tú ďalšiu, so silným rozmerom prvého slovenského predsedníctva v Rade EÚ.
Na post štátneho tajomníka som prišiel po 11 rokoch pôsobenia v Bruseli a za jednu z kľúčových ambícií som prirodzene považoval prácu na európskom rozmere ministerstva. V praxi to znamenalo vybudovať silnejšiu identitu európskej agendy, viac ju prepojiť s agendou bilaterálnych vzťahov a zároveň personálne posilniť, a to aj o mladých, dynamických a šikovných ľudí. Hoci ide o beh na dlhé trate, nejakú tú míľu sme už urazili.
O stabilne dobré tempo sa snažíme aj pri ďalšej kľúčovej ambícii – príprave nášho predsedníctva v Rade EÚ – keďže reparát z tejto bezprecedentnej výzvy nie je možný. Na ministerstve sme sformovali tím, ktorý sa prípravám venuje takpovediac nonstop, a to nielen po organizačno-logistickej stránke. Pripravujeme expertov, ktorých čaká dennodenný výkon predsedníckych úloh, formulujeme obsahové priority, spolupracujeme s partnermi z nášho predsedníckeho Tria (Holandskom a Maltou), vymýšľame, ako čo najviac zapojiť verejnosť.
Predsedníctvo viac ako čokoľvek doteraz preverí našu schopnosť aktívne sa podieľať na tvorbe európskych politík. Bude to zároveň dôkaz, že nie sme len pasívnym prijímateľom rozhodnutí európskych inštitúcií, tzv. Bruselu. Ocitneme sa totiž priamo v kuchyni, kde sa prelínajú národné pohľady s európskou perspektívou. Vďaka tomu sa aj naša administratíva môže posunúť na vyššiu, profesionálnejšiu úroveň.
Práve obsahový rozmer predsedníckych príprav vnímam ako svoju prioritu na nadchádzajúce mesiace, už v pozícii stáleho predstaviteľa v Bruseli. Intenzívna komunikácia s ostatnými členskými krajinami, Európskou komisiou a Európskym parlamentom sú toho základnou súčasťou. Preto už dnes vyhodnocujeme návrhy, ktoré nám viac či menej pravdepodobne pristanú na predsedníckom stole. Len tak dokážeme vniesť do spoločnej diskusie zrozumiteľnú perspektívu predsedníckej krajiny.
Ale späť k uplynulým trom rokom, keď bolo na stole viacero zásadných tém. Boli sme aktívni pri rokovaniach o rozpočte EÚ na roky 2014 – 2020, keď sa nám podarilo okrem iného zachovať silnú kohéznu politiku dôležitú pre naše regióny. Za podobne úspešné považujem rokovania o klimaticko-energetických cieľoch EÚ do roku 2030, počas ktorých Slovensko ako „hovorca“ V4-ky, Bulharska a Rumunska prispelo k dobrému, rovnovážnemu kompromisu. Spomínané rozhodnutia majú zásadný dopad na fungovanie našej ekonomiky, najmä energeticky náročného priemyslu.
Konkrétne prínosy pre občanov prinieslo aj ročné predsedníctvo Slovenska vo V4-ke. Položili sme základy spoločného trhu s plynom. Naštartovali sme spoluprácu v oblasti digitálnej agendy a inovácií s príležitosťami pre biznis i spotrebiteľov. Dohoda o založení Vyšehradského patentového inštitútu, vznik Innovation Task Force či spoločná platforma v „Mekke“ inovácií, Silicon Valley, sú toho rukolapným príkladom. Osobne ma teší aj to, že značka V4 stúpla v očiach našich partnerov, ktorí majú záujem sadnúť si s nami za stôl vo formáte V4+. Príkladom sú úspešné summity V4-ky so Švajčiarskom či nedávno s prezidentom Hollandom.
A čo považujem za ďalšie méty? Okrem spomínaného dotiahnutia príprav na predsedníctvo v Rade EÚ je to komunikácia s verejnosťou. Oživili sme Národný konvent o EÚ a v rámci neho organizujeme workshopy – otvorené aj verejnosti – kde brainstormujeme o možných predsedníckych prioritách. Chceme však viac podobných aj iných aktivít, napr. v spolupráci s MVO či priamo na školách, ktoré pomôžu, aby bol predsednícky projekt čo najširším vlastníctvom a verejnosť čo najaktívnejšou súčasťou.
Pre nás, diplomatov, ako aj pre našich partnerov v Bruseli je úspešné predsedníctvo do veľkej miery o tom, či sme uzavreli, prípadne posunuli dopredu ten alebo onen legislatívny návrh. Pre nás doma by to však mohlo byť aj o tom, či sme posunuli dopredu našu štátnu správu a takisto diskusiu o EÚ, o jej politikách a slovenskom prídavku do nich, a to nielen z výlučne slovenskej perspektívy.
Komntár pre spravodajský portál EuropskeNoviny.sk pripravil štátny tajomník rezortu diplomacie, Peter Javorčík.
