EuropskeNoviny.sk
Ekonóm Slovenskej akadémie vied Vladimír Baláž sa vyjadril ku gréckemu referendu, ktoré je podľa neho dlhodobým plánom gréckych politikov. Objasnil tiež dôvody, ktoré k súčasnej situácii Grécka viedli.
Povedali ste, že referendum v Grécku nie je úplná novinka?
Príprava referenda je dlhodobá záležitosť. Referendum sa nedá štandardne spraviť za týždeň alebo desať dní, pretože o ňom obyčajne rozhoduje parlament. Musí to byť v zbierke zákonov, čo znamená, že tam musia byť určité štandardné lehoty, ktoré aj keď veľmi skrátite, tak si neviem predstaviť ako sa to dá stihnúť za mesiac. Musíte vytlačiť referendové lístky, menovať komisie, ktoré budú sledovať referendum, ustanoviť čítacích komisárov, čo sa naozaj nedá urobiť za týždeň. Ak Grécko vyhlásilo referendum na 5.júla, znamená to, že o ňom už veľmi dlho uvažovali. Podľa môjho názoru niekoľko mesiacov a tiež ho niekoľko mesiacov aj starostlivo pripravovali.
Koľko štandardne trvá referendum?
U nás takéto referendum trvá približne pol roka. Od okamihu keď ho parlament vyhlási do jeho konania trvá pol roka, a samozrejme sa ešte pripravuje v parlamente. Diskutuje sa o otázkach a podobne. Celý proces od iniciácie až po uskutočnenie referenda trvá možno aj trištvrte roka.
Prečo Tsipras podľa vás takého referendum vôbec robí?
Potrebuje legitimizáciu na veľmi ťažké a nepopulárne rozhodnutie či Grécko zostane v eurozóne a bude musieť prijať veľmi nepríjemné škrty, alebo zbankrotujú, čo bude pre Grékov ešte ťažšie. Je to voľba medzi obesením a utopením. Potrebuje aby mu ľud dal „mandát“ pre jedno z týchto rozhodnutí. Je to také určité zbavenie sa zodpovednosti, prenesenie aktu na ľud.
Znamená to, že keď Tsipras išiel do volieb, tak reálne nevedel v akom stave je ekonomika Grécka?
Nevieme povedať čo všetko Tsipras vedel, ale obyčajne je to tak, že až keď sa dostanete do určitej funkcie, tak zistíte mnoho detailov, o ktorých ste nevedeli, ale sú veľmi dôležité pre chod krajiny alebo podniku. Ja si skôr myslím, že grécki socialisti nemali úplný prehľad o stave ich ekonomiky. Okrem toho voličom nasľubovali veci, ktoré boli úplne nereálne, ktoré jednoducho nie je možné splniť a stali sa zajatcami vlastných sľubov.
Je výhodnejšie aby ostali pri eure alebo aby sa znova zaviedla drachma?
V médiách môžete nájsť mnoho emotívnych komentárov, ktoré hovoria o tom, aby už konečne zbankrotovalo a aby sa to nejako vyriešilo. Keď ale zvážite finančné otázky zistíte, že pre všetkých je lepšie aby Grécko v eurozóne zostalo. Pre Grécko je to zrejmá možnosť, pretože keď zbankrotuje, tak Grékov čakajú veľmi ťažké časy niekoľko rokov. Niekedy sa hovorí, že bankrot a zavedenie vlastnej meny – drachmy, bude rezultovať do nejakej prudkej devalvácie, ktorá síce bude pre krajinu bolestivá, ale potom pomôže oživiť export. Niekedy sa to stáva, ale Grécko má veľmi nízky podiel exportu na HDP, teda asi 30 %. To by mohlo fungovať možno na Slovensku, ktoré exportuje 100 % HDP a kde tá slabá mena exporty podporí, ale nie v Grécku, kde sú exporty veľmi nízke. Bankrot im prinesie problémy, aké ešte nezažili. Na druhej strane bude nepríjemný aj pre eurozónu, pretože kurz eura voči doláru zakolíše a mnohé krajiny reálne prídu o veľa peňazí. Budú to najmä krajiny južného krídla EÚ ako Taliansko či Španielsko, ktoré požičiavali Grécku aj priamo, nielen cez euroval. Pokiaľ Grécko v eurozóne zostane a dohodne sa, že sa odpíše aspoň časť dlhu tak je nádej, že tá zvyšná časť sa zaplatí v priebehu mnohých rokov. Keď zbankrotuje tak nesplatí nič.
Čím to podľa vás je, že sa Grécko dostalo až do tohto bodu?
Je to súhra viacerých faktorov. Grécko nemalo do eurozóny nikdy vstúpiť. Jeho ekonomika je veľmi slabá a nevýkonná. Eurozóna je klub štátov, primárne ako Francúzsko, Nemecko, Holandsko. Sú to štáty, ktoré majú veľmi vyspelé ekonomiky s vysokou produktivitou práce, založenej na špičkových technológiách. Grécka ekonomika frčí na cestovnom ruchu a na poľnohospodárstve. Je to omnoho menej rozvinutá ekonomika. Hlavná chyba bola tá, že ich do eurozóny vôbec zobrali. Grécka ekonomika nie je stavaná na také vyspelé krajiny ako je Francúzsko, Taliansko alebo Nemecko. Druhá chyba bola tá, že Gréci nikdy veľmi nešetrili. Za posledných 40 rokov nemali ani raz prebytkový rozpočet . Ďalšou chybou bolo, že grécki politici dodržali sľuby, ktoré dali voličom a dávali im vysoké platy a dôchodky, čo pre takú krajinu nie je udržateľné. Môžeme veľa diskutovať o tom, či zavedenie eura prispelo k bankrotu. Určite zapôsobilo ako urýchľovač. Grécko si v eurozóne mohlo požičiavať za veľmi nízke úroky, a preto si požičalo oveľa viac peňazí, ako keby mali len svoju národnú menu. To bol ale urýchľovač, samotný dôvod je ten, že tam nemali čo hľadať.
Na otázky spravodajského portálu EuropskeNoviny.sk odpovedal analytik SAV Vladimír Baláž.
