Je rast extrémneho islamizmu v Európe zvrátiteľný?

Začiatkom týždňa bol v našich podmienkach takmer bez povšimnutia ponechaný dôležitý príhovor britského premiéra Davida Camerona. Jeho prostredníctvom Veľká Británia najmä zvyšku západnej Európy opäť ukázala, že je schopná formulovať problém i jeho riešenia rýchlejšie, ako keď už je neskoro. A nejedná sa o nič menej, ako o mimoriadne zložitý problém boja proti rastu extrémneho islamizmu v Európe.

Pozornosť svetových médií pritom Cameron svojim príhovorom upútal najmä prirovnaním súčasného tzv. Islamského štátu, jeho ideológii, ale aj rastu a popularizácie k situácii, ktorá priviedla k totálnej moci nad Nemeckom Adolfa Hitlera. A tiež tým, že mladých nadšencov nemeckého nacizmu zároveň spodobnil s mladými moslimami, ktorí odchádzajú bojovať do radoch islamistov. Samozrejme, že toto porovnanie je adekvátne pritiahnuté za vlasy, ale evidentne svoj cieľ splnilo. Médiá aj vďaka nemu okamžite začali špekulovať nad opatreniami, ktoré Cameron označil za prioritu svojho nadchádzajúceho funkčného obdobia.

Niet sa čo diviť, nedávne desiate výročie teroristických útokov v Londýne, ale vraždenie prevažne Britov na dovolenke v Tunisku sú témy, na ktoré počúva nielen britský volič. Dá sa očakávať, že s podobnou agendou čoskoro prídu vo Francúzsku, Nemecku, Belgicku, či niektorých ďalších krajinách, v ktorej sa situáciu z časťou prevažne moslimského obyvateľstva darí zvládať len veľmi ťažko. Ak sa však pozrieme na samotné opatrenia, tie vyvolávajú vo verejnosti viaceré pochybnosti. Najmä pokiaľ ide o ich realizovateľnosť a účinnosť.

David Cameron medzi iným napr. navrhuje komplexnú formu pomoci, propagácie, či dokonca financovania a politického zastúpenia tých britských moslimov, ktorí ako sám povedal, podporujú a  zdieľajú britské hodnoty. Je však otázne, ako britská spoločnosť prijme financovanie podobných aktivít z verejných prostriedkov, či akékoľvek politické pozitívno-diskriminačné opatrenie, ktoré by bolo v rozpore s tradičnými britskými demokratickými hodnotami. Tie sú totiž založené o. i. na rovnosti príležitostí. Diskutabilný je aj nápad, ktorý predpokladá možnosť rodičov požiadať o zrušenie platnosti cestovných dokladov svojich detí, aby im zabránili cestovať do oblastí ovládaných extrémistami. Tu totiž niektorí argumentujú nezlučiteľnosťou so slobodou pohybu, či dokonca rôznymi možnosťami zneužitia podobného princípu.

Bude teda potrebné počkať na veľmi konkrétne návrhy britského kabinetu. Až na ich základe, sa potom môžme púšťať do špekulácií ohľadom účinnosti predstavených opatrení, v snahe zvrátiť rast extrémneho islamizmu v Európe. Davidovi Cameronovi však už teraz treba zagratulovať, ako obratne berie vietor z plachiet niektorým xenofóbnym politikom v samotnej Británii a tiež že nečaká, kedy sa londýnske udalosti zo 7. 7. 2005 budú opäť opakovať.

Kiež by podobným spôsobom konečne začali uvažovať aj niektorí kompetentní v Bruseli. Nielen aktuálne problémy s ilegálnou imigráciou, či gréckou krízou, sú typickým príkladom toho, aké by to bolo prospešné. V konečnom dôsledku je možno otázkou času, kedy sa i Slovensko pretransformuje z tranzitnej krajiny únie na krajinu cieľovú, preto by nás ani táto téma nemala nechať ľahostajnými.

Komentár pre spravodajský portál EuropskeNoviny.sk pripravil Martin Klus, tímlíder pre zahraničnú politiku SaS.