vlachynsky
Martin Vlachynský. PHOTO: INESS

Martin Vlachynský: S kým budú bankovať Gréci a koľko ich to bude stáť?


Grécky parlament schválil ďalšie kolo reforiem, ktorým neverí ani Tsipras

Grécky parlament schválil ďalšie kolo reforiem. Tento krát to išlo relatívne hladko, proti bolo len 36 poslancov vládnej strany SYRIZA a 27 ďalších z 300-členného parlamentu. Za hlasoval dokonca aj bývalý minister financií Varoufakis. Premiér Tsipras však nezabudol zopakovať, že reformnému plánu neverí.

Nie je to veľké prekvapenie. Vláda totiž presunula na august hlasovanie o mimoriadne citlivom zvýšení daní pre farmárov a na programe ostalo hlasovanie o „nezáživnej“ reforme súdnictva a implementácii európskej smernice o reštrukturalizácii bánk.

Práve ozdravenie bankového systému pritom bude jednou z kľúčových tém najbližších mesiacov. Európska centrálna banka opäť začala gréckemu bankovému systému uvoľňovať dodatočnú likviditu cez ELA, čo umožnilo mierne uvoľniť kapitálové kontroly. Pobočky sú otvorené a Gréci si môžu vybrať 420 eur týždenne, čiže rovnako ako dodnes, ale nemusia stáť pri bankomate 7krát za týždeň. Cezhraničné platby sú však naďalej blokované a každá firma musí požiadať špeciálnu komisiu o povolenie, ak chce zaplatiť zahraničnému dodávateľovi. Zďaleka nie vždy ho dostanú. Naviac zahraniční dodávatelia od gréckych zákazníkov požadujú platby predom, čo ešte ďalej zhoršuje ich tok hotovosti. Napriek malej otvorenosti gréckej ekonomiky to znamená obrovské problémy. Niektorí zamestnanci dokonca musia lietať do zahraničia s kuframi peňazí, aby mohli platiť dodávateľov. Firmy často krát ani nie sú schopné dostať zaplatený tovar z gréckych prístavov, pretože nedostali zo (zavretých) bánk potrebné platobné potvrdenia. Vlna bankrotov gréckych firiem má koniec ešte ďaleko. Tí, ktorí chcú prežiť, sa vo veľkomobzerajú po Bulharsku, kde už dnes pôsobia pobočky mnohých gréckych firiem. A nielen kvôli nižšej korporátnej dani (10% vs. nových gréckych 29-33%).

Regulátor mieni a ekonomika mení a dnes sú grécke banky ako po jadrovom výbuchu

Paradoxne, všetky veľké grécke (pološtátne) banky ešte minulý rok prešli slávnymi stres testami ECB s výsledkom „netreba dodatočný kapitál“ a vtedajšia vláda tlieskala nadšením. Ako to býva, regulátor mieni a ekonomika mení a dnes sú grécke banky ako po jadrovom výbuchu. V roku 2012 boli ozdravené takmer 50 miliardami eur z druhého záchranného balíka, ich ozdravenie nechýba ani v treťom. Pravdepodobne na jeseň prebehne ďalší stres test gréckych bánk na zistenie rozmerov kapitálovej diery. Chýbajúci kapitál sa momentálne odhaduje na 15 miliárd eur. Nemá niekto záujem investovať do gréckych bánk?

Viac..  Europoslanec Martin Hojsík: Voda je ľudské právo

Rekapitalizácia prebehne (opäť „pravdepodobne“) cez nový nástroj eurovalu, ktorý umožňuje priamu rekapitalizáciu bánk (v prípade Španielska sa rekapitalizavoali síce cez euroval, ale okľukou cez španielsky štát). Táto funkcionalita eurovalu však bude pripravená až v januári 2016, takže s odstránením kapitálových kontrol si Gréci ešte minimálne pol roka počkajú.

Banky budú zbavené zlých úverov a následne reštrukturalizované

Následne prebehne tzv. cyperský scenár – banky budú zbavené zlých úverov a následne reštrukturalizované, pričom straty utrpia aj akcionári a veritelia bánk (tzv. bail-in). Tento postup stanovuje na začiatku spomínaná európska rezolúcia o reštrukturalizácii bánk.

Reštrukturalizácia sa dotkne aj nechránených vkladov, teda vkladov nad 100 000 eur. Oproti Cypru je tu však jedna malá výnimka. Kým na Cypre to dopadlo do značnej miery na zahraničných (najmä ruských) vkladateľov, z Grécka už veľké ryby dávno odplávali. Reštrukturalizovať (rozumej orezávať) sa tak budú najmä vklady Grékov a gréckych podnikov. Prirátajte si k tomu aktuálne zvyšovanie daní a sen o gréckom vyrastaní z 330-miliardového dlhu sa rozplynie.

Komentár pripravil Martin Vlachynský, INESS.

O red

Avatar

Odporúčame pozrieť

MZV upozorňuje: Aj v dovolenkármi obľúbenom Grécku už stúpa počet nakazených na COVID-19

Počet nakazených novým koronavírusom stúpa aj v Grécku, kam často mieria i Slováci. Denne tam …