Smutná štatistika: Viac nás zaujíma kariéra ako deti, vek prvorodičiek sa stále zvyšuje

Štatistický úrad Európskej únie pri príležitosti Medzinárodného dňa rodiny zverejnil štatistiku o veku prvorodičiek v Európskej únii. Priemerný vek európskych matiek, ktoré porodili svoje prvé dieťa bol 28,7 rokov. Slovenský priemer je o niečo nižší, je to 26,9 rokov.

Tento posun je badateľný. Je to celoeurópsky trend. Ženy dnes uprednostňujú skôr kariéru, prípadne materiálne zabezpečenie rodiny, než založenie rodiny. Uvedomujú si, že dieťa nie je plyšová hračka, ktorú môžeme kedykoľvek odložiť,” hovorí Iveta Lazorová, prezidentka Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek. Podľa nej je optimálny vek matky pre prvé dieťa medzi 20 a 30 rokom života. Práve v tomto veku by žena mala byť fyzicky, ale aj psychicky zrelá nielen na tehotenstvo a pôrod, ale predovšetkým na výchovu a starostlivosť o dieťa.

O niečo raritnejšie vyznievajú čísla prvorodičiek pred dvadsiatym rokom života a po štyridsiatke. Takzvaných „dospievajúcich matiek“ bolo v Európskej únii 127 000, z toho 9,9 % týchto matiek bolo zo Slovenska. Počet slovenských prvorodičiek, ktoré mali menej ako dvadsať rokov predbehli už iba Bulharky, Maďarky a Rumunky, ktoré spolu tvoria 41,3 % tohto počtu. Tieto čísla odrážajú podľa môjho názoru čiastočne chýbajúcu edukáciu mladých, ešte iba dospievajúcich dievčat. V nedávnom prieskume , ktorú realizovala Slovenská gynekologická spoločnosť bolo zistené, že naše dospievajúce dievčatá nemajú dostatok vedomostí o fungovaní ženského organizmu, a teda ani o zodpovednom prístupe k sexuálnemu životu, o možnostiach antikoncepcie ani nehovoriac. Vysoké percento z týchto mladých prvorodičiek tvoria aj dievčatá našej rómskej komunity, pre ktorú je typické rodenie detí v skoršom veku,” reaguje na čísla Lazorová.

Ďalej pokračuje: U mladých – adolescentných prvorodičiek ani tak nejde o  fyzické komplikácie, fyzicky sú schopné donosiť a porodiť dieťa, aj keď to v tomto prípade je zaťažený príliš mladý organizmus, často ešte nevyzretý. Hovoríme skôr o psychickej nezrelosti pre starostlivosť o dieťa a o neschopnosti dieťa samostatne vychovať a ekonomicky zabezpečiť.”

Na druhej strane prvorodičiek po štyridsiatke bolo v Únii 65 500. Slovenky tvorili 0,7 %. Lazorová hovorí: Súvisí to určite s tým, čo som už uviedla – ekonomická situácia rodiny je dnes oveľa zložitejšia, ale aj spoločnosť všeobecne je zodpovednejšia a vníma potrebu dieťaťa ako niečo, čo je síce súčasťou životného cyklu, no oveľa viac dbáme na ekonomické zabezpečenie rodiny , ako na plodenie detí.” Tehotenstvo je pre organizmus ženy záťažou. Organizmus je prispôsobený na porodenie dieťaťa, no  s pribúdajúcim vekom je žena oveľa vyčerpanejšia, nehovoriac o tom, že pôrod samotný je veľmi vyčerpávajúci. “Ak však rodí žena v neskoršom veku už druhé, tretie dieťa, jej organizmus už raz prešiel touto cestou, pamätá si to, a teda aj ľahšie zvláda tehotenstvo a pôrod, než by to bolo po prvýkrát,” dokončuje vedúca Komory sestier a pôrodných asistentiek.

Viac..  ZDRAVOTNÍCTVO: Európska agentúra pre lieky by mala byť v budúcnosti lepšie pripravená na mimoriadne situácie

Vo všeobecnosti sa najstaršie prvorodičky vyskytovali na území Talianska a Španielska, naopak najmladšie už v spomínanom Rumunsku či Bulharsku. Priemerný vek Slovenky je síce nižší ako európsky priemer, no odborníci badajú zrejmé zvyšovanie veku prvorodičiek aj u nás.

O vik

Avatar

Odporúčame pozrieť

nemocnica

Máme 13-te najlepšie zdravotníctvo. Ako je to možné?

BRATISLAVA / Pôrod nemá byť strašiak, práve naopak, ženy by mali z pôrodníc odchádzať šťastné a …