Domov / ROZHOVORY / Anna Záborská na konferencii v Etiópii: Daňové úniky sa v Afrike rovnajú výške rozvojovej pomoci

Anna Záborská na konferencii v Etiópii: Daňové úniky sa v Afrike rovnajú výške rozvojovej pomoci

V Etiópii sa pod záštitou OSN konala medzinárodná konferencia o financovaní rozvojovej pomoci. V rámci delegácie Európskeho parlamentu sa konferencie zúčastnila aj europoslankyňa Anna Záborská, ktorá je zároveň členkou Výboru pre rozvoj.

Aké bolo zastúpenie EÚ na tejto konferencii?

Európsky parlament zatupovalo v Etiópii 5 poslancov, ktorí sa však na oficiálnych zasadnutiach  nemohli zapojiť do diskusie, nakoľko EP nie je členom OSN a teda môžeme vystupovať iba ako pozorovatelia. Europoslanci ale vystúpili na sprievodných podujatiach, ktoré organizovali mimovládne organizácie či neziskové spoločnosti. Zároveň sa počas pobytu zúčastnili na bilaterálnych stretnutiach s delegáciou USA.

Išlo o konferenciu globálneho charakteru, ako sa to odzrkadlilo na účasti?

Na konferencii sa zúčastnilo odhadom 5-6000 ľudí, čo svedčí o veľkosti samotnej konferencie. Obsadené boli všetky väčšie hoteli v okolí a priestory rokovacích sál boli využité na maximum. Niektoré stretnutia sa tak konali aj v hotelových lobby.

Čo bolo hlavným predmetom rokovaní?

Mnohé krajiny volali po tom, aby všetky rozvojové krajiny mali rovnaký prístup k rozvojovej pomoci a niektorí útočili na možnosť embarga, ktoré v súčasnosti možno uvaliť. Dôležitou témou bola aj mobilizácia národných zdrojov, nakoľko aj napriek podpore rozvojových krajín zvonka, je pre udržanie stabilného rastu nevyhnutné, aby sa zlepšilo národné financovanie. Doteraz sa myslelo, že zdroje z medzinárodnej pomoci napr. od USA či EÚ budú dostačujúce pre zlepšenie situácie, avšak bez využitia národných zdrojov nemožno zabezpečiť trvalo udržateľný rozvoj.

Ako je teda možné dosiahnuť takúto mobilizáciu?

Najväčším problémom je v tomto smere otázka vyberania daní. Mnohí zahraničný investori, ktorí podnikajú v rozvojových krajinách neplatia dane. Toto je však problém, pretože štáty takto prichádzajú o obrovské peniaze.  Niektorí tvrdia, že daňové úniky sa v Afrike rovnajú výške rozvojovej pomoci, ktorá sem prúdi. Až 50 miliárd eur sa ročne na daniach stratí. Platenie daní je podmienkou, aby sa daná krajina mohla rozvíjať a plánovať svoj rozvoj, čiže dopad je obrovský. Investovanie súkromného kapitálu je pre africké krajiny veľkým plus, problém s platením daní je však zároveň obrovským mínusom takýchto investorov, ide teda o začarovaný kruh, pre ktorí sa na konferencii hľadalo riešenie.

K akému riešeniu sa teda nakoniec dospelo?

O tejto problematike sa rokovalo až do posledného dňa, pretože členské štáty OSN a rozvojové krajiny spolu s mimovládnymi organizáciami mali na riešenie odlišné názory. Členské štáty trvali na zachovaní súčasného modelu, a to výberu expertov, ktorí budú na rozvojovú pomoc dozerať. Na druhej strane rozvojové krajiny a mimovládne organizácie sa prikláňali k vytvoreniu medzivládneho bloku so zastúpením všetkých štátov OSN, ktorý by mal aj legislatívne kompetencie. Takýto orgán by však niesol so sebou viaceré komplikácie. Jednak by bol príliš veľký a teda by bolo náročné dosiahnuť, aby bol dostatočne efektívny a konštruktívny. Zároveň je nezmysel aby mal legislatívne právomoci, keďže tie nemá ani samotná OSN.

Viac..  Miroslav Žiak: Chce nás nadnárodná spoločnosť otráviť?

Nakoniec sa preto dohodlo na zachovaní výboru expertov. Zdroje výboru sa do budúcna zvýšia aby sa posilnila jeho prevádzková kapacita a výbor sa bude stretávať dva krát ročne, pričom tieto stretnutia budú trvať 4 pracovné dni. Členovia výboru budú vybraný z vládami nominovaných expertov, pričom sa bude dbať aj na spravodlivé geografické zastúpenie, ktoré má za cieľ zabezpečiť, aby boli zastúpené všetky svetové sektory. Mimovládne organizácie neboli s týmto rozhodnutím spokojné a posledný deň zasadnutia manifestovali pred kongresovou budovou.

Čo si o tomto rozhodnutí myslíte Vy?

Ja osobne som sa tiež prikláňala k expertnému systému i keď spolupracujem i s mnohými mimovládnymi organizáciami. Zjednotenie daňového systému rozvojových krajín je totiž podľa mňa utópia, to sa nedá ani v Európskej Únii, nie to ešte v Afrike.

Akým dielom sa na rozvojovej pomoci podieľa samotná EÚ?

Ak hovoríme o podiele rozvojovej pomoci, čo sa týka výšky poskytovaných financií, EÚ je najväčším donorom. Do roku 2020 plánovala EÚ venovať 0.7 %HDP na rozvojovú pomoc. Tento cieľ si doposiaľ splnili len 4 krajiny Únie. Slovensko plánovalo do konca 2015 prispieť vo výške 0.33% HDP, nakoniec sa však zmohlo len na 0.1%  HDP. Mnohí Slováci tiež protestujú proti prijímaniu migrantov u nás a táto neochota pomôcť je pre mňa sklamaním. Cieľ 0.7% HDP tak nakoniec EÚ posunula na rok 2030. Čo bude mať podľa mňa výrazný  vplyv na ekonomickú migráciu ľudí z najchudobnejších krajín sveta.

Na otázky spravodajského portálu www.europskenoviny.sk odpovedala europoslankyňa Anna Záborská.

O dom

Avatar

Odporúčame pozrieť

spotrebitel

Dvojaká kvalita výrobkov je pre Záborskú a Škripeka neprijateľná

Europoslanci Anna Záborská a Branislav Škripek dnes podporili procedurálny návrh, ktorý by umožnil hlasovať o zákaze predaja …