Miroslav Mikolášik
Miroslav Mikolášik počas svojej prednášky o agende európskej bezpečnosti. PHOTO: redakcia.dom.

Mikolášik: Máme tu extrémistov, ktorí chcú destabilizovať demokratické systémy EÚ

Miroslav Mikolášik je europoslanec za poslanecký klub Európskej ľudovej strany. Pre Európske noviny priblížil problematiku novej bezpečnostnej agendy Európskej Únie na obdobie 2015-2020, ktorá bola prijatá v júli.

Európsky parlament schválil na júlovom pléne novú Európsku bezpečnostnú agendu na obdobie 2015-2020. Prečo bolo potrebné pristúpiť k tomuto kroku?

Európska bezpečnostná agenda je niečo, čo je vysoko aktuálne. Samy vidíme v každodenných správach, že Európa sa stále mení a je potrebné na túto zmenu reagovať. Je potrebné reagovať na výzvy spojené s ohrozením bezpečnosti, životov, majetku ale aj napríklad leteckých systémov. Mnohokrát totiž z vonka prichádzajú ľudia, ktorí môžu destabilizovať európske krajiny.

Akých ľudí máte teraz namysli?

Sú to najmä džihádisti, islamisti, extrémisti, ktorí sú vedení nenávistnou politikou svojich lídrov. Tí chcú nielen ovládnuť blízky východ, ale postupne aj destabilizovať demokratické systémy v EÚ. Vieme, že napríklad v Británii je moslimská časť obyvateľstva najrýchlejšie sa rozrastajúcou skupinou. Nehovorím že títo všetci sú nebezpeční, ale práve táto skupina je náchylná byť oslovená radikálmi zvonku.

Ako sa teda Európska Únia rozhodla pristupovať k tejto problematike?

Európska únia nečaká kým sa tieto veci prehĺbia, ale už v apríli tohto roku Európska Komisia vydala oficiálnu Agendu európskej bezpečnosti, v rámci ktorej sa obracala na členské štáty a parlament EÚ. Agenda sa primárne zameriava na tri najzásadnejšie problémy, ktorými sú terorizmus, organizovaný zločin a kyberzločin. Agenda apeluje na posilnenie spolupráce medzi európskymi bezpečnostnými inštitúciami ako Europol, Eurojust, Cepol (zameriva sa na stabilitu IT systémov) či EMCDDA (rieši cezhraničný obchod s drogami). Cesta k riešeniu problémov má byť najmä v skvalitnení informačnej výmeny medzi nimi. Ďalším príkladom informačnej výmeny je napríklad aj rámec Prűm. Jeho funkcia spočíva v zabezpečovaní výmeny dát týkajúcich sa identity občanov, čiže DNA, otlačkov prstov, ale aj evidenčných čísiel vozidiel. Toto všetko sa však musí diať so zreteľom na rešpektovanie základných ľudských práv.

Viac..  Robert Hajšel: Vyslanie vojsk zo štátov EÚ na Ukrajinu zatiaľ nehrozí, ale uvažuje sa o nákupe zbraní od tretích štátov

Spomínali ste letecké systémy, v akom kontexte toto súvisí s bezpečnosťou v EÚ?

Citlivou otázkou je poskytovanie osobných údajov o cestujúcich leteckými spoločnosťami. Letecké spoločnosti už uzavreli takúto dohodu s USA, Kanadou aj Austráliou, avšak Európskym parlamentom ešte stále neprešla, pretože niektorí hovoria, že takéto paušálne poskytovanie osobných údajov je na hranici rešpektovania súkromia jednotlivých cestujúcich. Ja osobne si však myslím, že poskytovanie údajov o tom kto je na palube a kto nie je, je normálna vec. Tieto opatrenia majú za cieľ bojovať proti terorizmu a zároveň pôsobiť ako prevencia proti radikalizácii vnútri Európy. Tiež musíme sledovať situáciu okolo náboru Európskych občanov do Islamského štátu, ktorí sa tam idú radikalizovať a potom sa vracajú späť a predstavujú reálne nebezpečenstvo.

Patrí Európska bezpečnostná agenda medzi priority Komisie?

Bezpečnostná agenda rozhodne patrí medzi priority Európskej Komisie. Ako totiž povedal súčasný predseda Komisie Jean Claude Juncker „Zvládnutie cezhraničného zločinu a terorizmu je naša spoločná európska zodpovednosť.“ Musíme však zároveň dbať na to, aby boli v každom prípade dodržiavané základné ľudské práva.

Na otázky spravodajského portálu EuropskeNoviny.sk odpovedal europoslanec Miroslav Mikolášik.

O dom

Odporúčame pozrieť

Európska komisia hodnotila aj Slovensko. Je to pomerne smutné čítanie, reaguje Jozef Mihál. VIDEO

Na bezplatný odber spravodajstva z EÚ do vášho emailu sa môžete prihlásiť tu: PRIHLÁSENIE. Zdieľaj …

Consent choices