blaha
Ľuboš Blaha, poslanec NR SR: PHOTO: archív ĽB.

Globalizácia a ľudské práva. Ide to dokopy?


Otázka je, či globálna hospodárska kríza neohrozí občianske práva a demokratické mechanizmy aj v moderných západných spoločnostiach. Netreba zabúdať, že demokracia pre vládnuce elity nie je žiadnym nemenným ideálom. Na historickom príklade postoja medzivojnovej konzervatívnej pravice možno vidieť, ako ťažko sa u nich rodila podpora liberálnej demokracie. Predstavitelia kapitálu v 30.rokoch minulého storočia takisto na demokracii nemali eminentný záujem. Autoritatívne fašistické režimy im totiž prinášali viacero výhod, nemuseli sa napríklad obávať robotníckeho hnutia a politickej ľavice, mohli sa spoľahnúť na podporu zo strany štátu pri upevňovaní pracovnej disciplíny a pod. Kapitál rozhodne neprotestoval, keď fašisti ako prvých poslali do koncentračných táborov práve robotníckych lídrov. Aj v týchto súvislostiach možno chápať podporu, akej sa fašizmu dostalo od predstaviteľov kapitálu v medzivojnovom období.

História dokazuje, že žiaden automatický kauzálny vzťah medzi kapitalizmom a demokraciou neexistuje. Filozofia zasa ukazuje, že medzi kapitalizmom a demokraciou neexistuje ani žiaden logický vzťah (liberálny filozof Isaiah Berlin napríklad jasne preukazuje, že myšlienka negatívnej slobody nijako nepredpokladá demokratický štát, ale iba liberálny štát).

Deglobalizácia alebo iná globalizácia?

Namiesto toho, aby sme ideologicky spájali trhové hospodárstvo s hodnotou demokracie a individuálnej slobody, možno skôr skonštatovať, že neregulovaný trhový mechanizmus má hlboko autoritatívne prejavy, vedie k vytvoreniu obrovských spoločenských nerovností, ku každodennej neslobode na pracovisku, k submisivite pracujúcich a pocitu nadradenosti u oligarchie. V konečnom dôsledku teda potláča aj myšlienku ľudských práv, ktoré predpokladajú rešpekt k ľudskej dôstojnosti a slobode. Ako upozorňovala už Alva Myrdalová, „iba v spoločnosti, v ktorej sú malé príjmové rozdiely, sa budú ľudia na seba navzájom pozerať ako na rovných.“. Naopak, v spoločnosti, kde sa nožnice príjmovej nerovnosti roztvárajú, sme už len kúsok od neslobody, autoritárstva a totality. Nech sa na ekonomické štatistiky v ére globalizácie pozeráme z ktoréhokoľvek uhlu pohľadu, vždy nám vyjde, že ekonomické a sociálne nerovnosti dramaticky rastú, čo nedávno majstrovsky doložil francúzsky ekonóm Thomas Piketty.

Kľúčovou otázkou je, či je projekt záchrany ľudských práv v rámci globalizácie možný: jedna stratégia záchrany hovorí o deglobalizácii a návrate k národným sociálnym štátom, regulovaným ekonomikám, kontrole kapitálu a odpojenia sa od globálnych trhov (napríklad Walden Bello či Eric Helleiner); druhá stratégia naopak hovorí o alterglobalizácii, a teda o vytvorení nových globálnych autorít, ktoré by boli schopné plniť tie sociálne a regulačné funkcie, ktoré kedysi plnil štát na národnej úrovni (napríklad Joseph Stiglitz či Thomas Piketty). Bez ohľadu na to, ktorá stratégia (antiglobalistická alebo alterglobalistická) sa ukáže ako zmysluplnejšia, globalizácia v jej dnešnej neoliberálnej podobe sa ukazuje ako nezľúčitelná s projektom ľudských práv.

Komentár vychádza zo štúdie Ľ. Blahu, ktorá onedlho vyjde v knižnej publikácii venovanej slávnej eseji T.H. Marshalla Občianstvo a spoločenská trieda

Viac..  Lucia Ďuriš Nicholsonová: Hovorili nám, že plynu máme dosť a katastrofa nehrozí. VIDEOKOMENTÁR

O red

Avatar

Odporúčame pozrieť

ludske prava, mucenie

Európska únia globálne zvyšuje ochranu obhajcov ľudských práv

Európska únia (EÚ) opätovne potvrdila silný záväzok voči globálnej ochrane ľudských práv, základných slobôd a …