Jana Žitňanská: Aj ľudia so zdravotným postihnutím si zaslúžia šancu na slušnú prácu

Cieľom štátnej politiky zamestnanosti osôb so zdravotným postihnutím by malo byť predovšetkým umiestňovanie osôb so zdravotným postihnutím v zamestnaní na voľnom pracovnom trhu alebo podpora ich podnikania. „Cieľom by rozhodne nemalo byť ich oddelenie od reálnych podmienok a vytvorenie uzavretých systémov chránených dielní, kde budú vykonávať nízko kvalifikovanú prácu,“ uviedla poslankyňa Európskeho parlamentu Jana Žitňanská (NOVA).

Práve zlepšenie podmienok pre zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím v chránených dielňach a úprava fungovania chránených dielní tak, aby boli flexibilnejším nástrojom nielen na zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím, ale aj na ich prípravu na zaradenie do práce na voľný pracovný trh, sú hlavné ciele novely zákona o službách zamestnanosti a zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch, ktorý v spolupráci s  odborníkmi na zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím, zriaďovateľmi chránených dielní ale aj samotnými osobami so zdravotným postihnutím europoslankyňa Jana Žitňanská pripravila.

Podľa europoslankyne je potrebné v zákone predovšetkým upraviť pojem chránenej dielne tak, aby sa menej chápala ako fyzicky ohraničený a oddelený priestor, kde sú osoby so zdravotným postihnutím zavreté a vyrábajú v nej ručne výrobky. „Vzhľadom na neustále sa zvyšujúcu kvalifikáciu osôb so zdravotným postihnutím, na rôznorodosť zdravotného postihnutia a tiež vzhľadom na to, aké druhy pracovných činností sú osoby so zdravotným postihnutím schopné vykonávať, je súčasná definícia chránenej dielne nedostačujúca a obmedzujúca,“ vysvetluje Jana Žitňanská.

Rôzne druhy zdravotného postihnutia si vyžadujú nielen rôzne úpravy priestoru, ale v prípade osôb napríklad s mentálnym postihnutím alebo psychickým ochorením je potrebné tiež upraviť podmienky pre ich prácu najmä ich pracovný rozvrh a zároveň flexibilnejšie upraviť prácu pracovného asistenta pre osoby so zdravotným postihnutím. Aj na to myslí novela zákonov, ktorú Jana Žitňanská predkladá do NR SR prostredníctvom poslanca Daniela Lipšica.

Ďalšími zmenami, ktoré v predkladanej legislatíve Jana Žitňanská navrhuje, sú:
– Možnosť pre zamestnancov so zdravotným postihnutím dočasne a v rámci plnenia úloh pracovať aj mimo priestor chránenej dielne (napríklad ísť prezentovať výrobky na trh alebo výstavu, poskytnúť službu u klienta a podobne),
– umožniť pracovnú prax pre osoby so zdravotným postihnutím v trvaní 6 mesiacov,
– umožniť, aby aj klienti pobytovej sociálnej služby mohli získať peňažné príspevky na osobnú asistenciu a dopravu, a tak mali prístup k vzdelaniu a práci.

Pozitívne výsledky zapojenia osôb so zdravotným postihnutím do pracovného života je podľa europoslankyne možné chápať nielen ekonomicky, teda že ide o zníženie miery ich ohrozenia chudobou a získanie väčšieho počtu pracovnej sily, ale ide aj o ich plnohodnotnú integráciu do spoločnosti. „Začlenenie do pracovného života dáva možnosť osobám so zdravotným postihnutím rozvíjať aj medziľudské vzťahy a dáva im pocit užitočnosti a prijatia zo strany spoločnosti. Takáto integrácia búra bariéry medzi väčšinovou zdravou populáciou a osobami so zdravotným postihnutím,“ uzatvára europoslankyňa Jana Žitňanská.

V Európskej únii tvoria ľudia so zdravotným postihnutím približne 16% celkovej populácie EÚ a ich celkový počet je asi 80 miliónov. Predstavujú tiež jednu šestinu pracujúcej populácie a 75% z tých, ktorí by mohli potrebovať intenzívnu podporu, nemá prístup k zamestnaniu. Celkovo 38% osôb so zdravotným postihnutím vo veku od 16 do 34 rokov zarába o 36% menej ako osoby bez zdravotného postihnutia. Miera chudoby je u ľudí so zdravotným postihnutím o 70% vyššia ako priemer, aj z dôvodu obmedzeného prístupu k zamestnaniu. Navyše majú tieto čísla v dôsledku starnúcej populácie EÚ narastať.