Čo všetko urobil Brusel kvôli utečencom? Týmto dokumentom sa pochválil

Do EÚ sa snažia dostať státisíce utečencov, každý týždeň sa dozvedáme o nových tragédiách, smrti a utrpení migrantov. Počty utečencov žiadajúcich o azyl narastajú. Utekajú z vojnou poznačenej Sýrie, teroru v Líbyi, či od diktatúry v Eritrey. V tomto roku už do Európy prišlo cez more alebo po súši viac ako 330 000 ( január – jún 2015) migrantov a prichádzajú ďalší. Najviac sú postihnuté krajiny, ktoré ležia na hlavných migračných trasách – Taliansko, Grécko, Maďarsko. Veľká záťaž je aj na azylový systém krajín, do ktorých migranti prúdia – Nemecko, Rakúsko, Švédsko. Ďalšou vstupnou bránou sú medzinárodné letiská.

Nepravidelné migračné toky a najmä migračné toky po mori, a to predovšetkým pozdĺž trás stredného a východného Stredomoria, sa v uplynulom roku exponenciálne zvýšili. Do EÚ sa touto trasou v roku 2014 dostalo viac ako 220 000 migrantov, čo predstavuje nárast o 310 % v porovnaní s rokom 2013 (Frontex, 2015). Od januára do júna 2015 cez Stredozemné more pricestovalo do EÚ vyše 230 000 migrantov. Migranti čelia bezohľadnosti pašerákov, ktorí ich často vystavujú životu nebezpečným rizikám a násiliu. Odhaduje sa, že v roku 2014 prišlo o život v Stredozemnom mori približne 3 000 migrantov (UNHCR, 2015).

Komplexný problém si vyžaduje komplexné riešenia

Ilegálna migrácia v súčasnej podobe a v súčasných rozmeroch si vyžaduje komplexnú odpoveď. Nedá sa vyriešiť len pôsobením v krajinách pôvodu alebo tranzitu. Nedá sa vyriešiť vojenskou cestou. Nevyriešia ju len niektoré štáty jednotlivo. Komisia presadzuje prístup, ktorý je komplexný a ktorý je zameraný na všetky oblasti. Je to prístup, ktorý obsahuje opatrenia s okamžitým i strednodobým účinkom. Na ich úspešnú realizáciu je potrebné spoločné úsilie všetkých členských krajín.

Okamžité opatrenia sú zamerané na to, aby sa predišlo ďalším stratám na ľudských životoch na mori. Strojnásobila sa kapacita a zdroje na spoločné operácie agentúry Frontex s názvami Triton a Poseidon v rokoch 2015 a 2016. Tieto operácie v Stredozemnom mori slúžia na zachraňovanie životov a zadržiavanie prevádzačov. Komisia pomáha členským štátom, ktoré sú krízou najviac postihnuté tým, že im posiela tímy z Frontexu, EASO (Európsky podporný úrad pre azyl) a Europolu, aby pomohli preťaženým národným úradom pri identifikácii, odoberaní odtlačkov a pri zrýchľovaní spracovania žiadostí o azyl, ako aj pri koordinácii v prípade návratu

migrantov, ktorým nebola priznaná medzinárodná ochrana. Ďalšou významnou iniciatívou je celoeurópska vojenská operácia zameraná na rozkladanie sietí obchodníkov s ľuďmi a boj proti prevádzačom (EUNAVFOR Med). Posilňuje sa aj európske zastúpenie a  pomoc v krajinách, odkiaľ do EÚ prúdi najviac utečencov.

Ďalším nástrojom je historicky prvá aktivácia núdzového mechanizmu na pomoc členským štátom, ktoré čelia náhlemu prílevu migrantov. Členské štáty rozhodli o spoločnom záväzku prijať 40 000 žiadateľov o azyl z Talianska a Grécka (relokácia), ako aj 20 000 utečencov, ktorí sa nachádzajú mimo EÚ (presídlenie). Komisia tiež intenzívne pracuje na trvalom systéme EÚ na relokáciu v núdzových situáciách hromadných prílevov, ktorý bude zverejnený v septembri 2015.

Migračná kríza v Stredozemí upriamila pozornosť na okamžité potreby. Takisto však odhalila, že kolektívna migračná politika EÚ zaostáva. Európska komisia predstavila v máji 2015 štyri piliere nového programu v oblasti migrácie:

Zníženie podnetov na nelegálnu migráciu, a to najmä vyslaním európskych styčných úradníkov pre migráciu do kľúčových tretích krajín, zmenou právneho základu agentúry Frontex s cieľom posilniť jej úlohu v oblasti návratu, vypracovaním nového akčného plánu s opatreniami zameranými na transformáciu prevádzačstva na vysokorizikovú trestnú činnosť s nízkym ziskom a riešením hlavných príčin prostredníctvom rozvojovej spolupráce a humanitárnej pomoci.

Riadenie hraníc – záchrana ľudských životov a zabezpečenie vonkajších hraníc, a to najmä posilnením úlohy a kapacity agentúry Frontex, asistenciou pri posilnení schopnosti tretích krajín kontrolovať svoje hranice, prípadným ďalším združením určitých úloh pobrežnej stráže na úrovni EÚ.

Ochranná povinnosť Európy: silná spoločná azylová politika: Prioritou je zabezpečiť úplné a jednotné vykonávanie spoločného európskeho azylového systému, a to najmä podporou systematickej identifikácie a odoberania odtlačkov prstov a úsilím o obmedzenie jeho zneužívania prostredníctvom posilnenia ustanovení týkajúcich sa bezpečnej krajiny pôvodu v smernici o konaní o azyle, hodnotením a prípadným revidovaním Dublinského nariadenia v roku 2016.

Nová politika v oblasti legálnej migrácie: Cieľom je udržať Európu, v ktorej prebieha demografický pokles, ako atraktívnu destináciu pre migrantov, a to najmä modernizáciou a prepracovaním systému modrej karty.

Krízová situácia si vyžaduje spoločný európsky prístup

Nie je v silách jednotlivých členských štátov vyriešiť problémy migrácie, ak budú konať samostatne a na vlastnú päsť. Súčasný nápor migrantov si vyžaduje koordinovanú reakciu všetkých európskych krajín. Viaceré krajiny už takýto nápor nezvládajú. Európa potrebuje spoločnú zodpovednosť a solidaritu. 

Dodržiavanie existujúcich pravidiel

Členské krajiny sú zodpovedné za dôsledné dodržiavanie pravidiel spoločnej azylovej politiky. EÚ má najvyššie azylové štandardy na svete a Komisia ako strážca zmlúv dohliada na ich dodržiavanie. Komisia spolu s Európskym podporným úradom pre azyl vytvorili a distribuovali členským krajinám usmernenia, ktoré im pomôžu pri zavádzaní azylovej legislatívy. Okrem pokynov sa so zástupcami členských štátov aj pravidelne stretáva. Usmernenia (z 27. mája 2015) obsahujú aj príklady najlepšej praxe odoberaní odtlačkov uchádzačom o medzinárodnú ochranu. Komisia zavádza jednotný prístup k spracovaniu odtlačkov, keďže zatiaľ k nemu členské krajiny pristupujú rôzne.

Financovanie

Úsilie EÚ v oblasti migrácie a vnútorných vecí sa podporuje prostredníctvom Fondu pre azyl, migráciu a integráciu (AMIF) a Fondu pre vnútornú bezpečnosť (ISF).

Fond pre azyl, migráciu a integráciu podporuje efektívne riadenie migračných tokov a rozvíjanie spoločného prístupu k otázkam azylu a migrácie.

Fond pre vnútornú bezpečnosť (pozostávajúci z nástroja pre hranice a vízanástroja pre policajnú spoluprácu a krízové riadenie) pomáha zabezpečiť vysokú úroveň bezpečnosti a predchádzanie trestnej činnosti v Únii, pričom zároveň umožňuje legitímne cestovanie a zaisťuje spoľahlivé riadenie vonkajších hraníc Únie.

Európska komisia v auguste tohto roka schválila 23 viacročných národných programov v rámci oboch fondov. Celková výška financovania odsúhlasených programov na obdobie 2014 – 2020 je približne 2,4 miliardy EUR. Peniaze teraz budú môcť smerovať do členských štátoch v prvej línii, akými sú Grécko a Taliansko, a do ďalších členských štátov EÚ, ktoré sú vystavené veľkým migračným tokom. Komisia intenzívne spolupracuje s členskými štátmi, aby sa zaistilo čo najrýchlejšie uvoľnenie finančných prostriedkov EÚ.

Viac..  M. Šimečka: Do europarlamentu posielame aktívnych odborníkov, voľby chceme vyhrať

Pridelené finančné prostriedky podľa členských štátov

Zriadenie kritických vstupných miest v krajinách prvej línie (Hotspots)

Komisia zavádza novú koncepciu problémových oblastí (Hotspot), v rámci ktorej Európsky podporný úrad pre azyl, agentúra Frontex a Europol budú pracovať v teréne spolu s členskými štátmi prvej línie (Grécko a Taliansko), aby rýchlo identifikovali a zaregistrovali migrantov a odobrali im odtlačky prstov. Činnosti jednotlivých agentúr sa budú navzájom dopĺňať. Žiadatelia o azyl budú bezodkladne zaradení do konania o azyle a podporné tímy Európskeho podporného úradu pre azyl (EASO) budú pomáhať, aby sa žiadosti o azyl spracúvali čo najrýchlejšie. Pokiaľ ide o tých, ktorí ochranu nepotrebujú (napríklad ekonomickí migranti), agentúra Frontex bude asistovať členským štátom pri koordinácii návratu neregulárnych migrantov. Europol a Eurojust budú pomáhať hostiteľským členským štátom pri vyšetrovaní s cieľom rozložiť siete prevádzačov a obchodníkov s ľuďmi.

Relokácia a presídlenie

1.    Relokácia sa týka sa presunu migrantov zo záchytných táborov v rámci EÚ do ostatných krajín EÚ. Je zameraná na odbremenenie tých krajín, ktoré čelia najväčším migračným tlakom.  Na júnovom zasadnutí Európskej rady členské štáty prijali záväzok relokovať v priebehu dvoch rokov z Talianska a Grécka 40 000 osôb, ktoré jednoznačne potrebujú medzinárodnú ochranu (zo Sýrie a Eritrey). Na relokácii by sa mali zúčastniť všetky členské krajiny. Členské štáty sa mali do konca júla dohodnúť na rozdelení týchto osôb, pričom sa mala zohľadniť konkrétna situácia v členských štátoch. Dohodnutý cieľ sa nepodarilo naplniť.

2.     Presídľovanie (týka sa presunu z utečeneckých táborov, ktoré sú mimo EÚ (najmä Jordánsko, Libanon, Sudán a pod.). Členské štáty prijali na júnovom samite záväzok, že sa budú prostredníctvom multilaterálnych a vnútroštátnych mechanizmov podieľať na presídlení 20 000 osôb, ktoré jednoznačne potrebujú medzinárodnú ochranu, pričom sa zohľadní konkrétna situácia v členských štátoch. EK odporučila prijatie záruk voči okamžitej sekundárnej migrácii. Inými slovami, aby napríklad  migrant presídlený na Slovensko neodchádzal okamžite v rámci Schengenu do Nemecka. Migrant bude musieť ešte pred presídlením súhlasiť so záväzkom zotrvať v danej krajine 5 rokov. V opačnom prípade by mu hrozila strata právnej ochrany.   

Spoločný zoznam bezpečných krajín

Komisia v septembri 2015 predstaví zoznam bezpečných krajín. Takýto zoznam Komisia navrhovala už pred deviatimi rokmi. V tom čase však bol členskými krajinami zamietnutý z obavy o zasahovanie do národnej suverenity  a kompetencií.   Účelom spoločného zoznamu je urýchliť a zjednodušiť azylové konanie. Smernica o azyle už teraz umožňuje, aby sa urýchlilo prejednávanie žiadostí o azyl, ktoré sú neopodstatnené, vrátane situácie, kedy žiadateľ má štátnu príslušnosť štátu, ktorý sa považuje za „bezpečný štát pôvodu“.

Opatrenia v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky

Pašovanie migrantov po mori je jednou z najnebezpečnejších foriem prevádzačstva, ktorá si často vyžaduje značné úsilie v rámci humanitárnej pomoci. Na záchranu životov ľudí na mori, ktoré sa nachádzajú v tiesni, vynakladajú pobrežné hliadky a námorné služby štátov EÚ veľké úsilie, s pomocou Európskej agentúry pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach (FRONTEX).

Európska únia vyvinula stratégiu integrovaného riadenia hraníc, ktorej cieľom je udržanie vysokej úrovne bezpečnosti, napríklad pomocou informačných technológií (vízový informačný systém) a biometrických prvkov (odtlačky prstov) zameraných na identifikáciu.

Komisia prijala rozhodné kroky na prevenciu ilegálnej migrácie. Prijala novú legislatívu, o ďalších sa diskutuje v Rade a Európskom parlamente:

posilnenie mandátu FRONTEX-u, aby mohol efektívnejšie pôsobiť na vonkajších hraniciach;

vytvorenie hodnotiacich mechanizmov pre kontrolou správneho uplatňovania schengenských pravidiel;

posilňovanie koordinácie medzi orgánmi dozoru (prostredníctvom Európskeho systému hraničného dozoru – EUROSUR) a možnosť vytvorenia európskeho systému pohraničnej stráže;

vytvorenie pravidiel kontroly vonkajších námorných hraníc v rámci operačnej spolupráce, ktorú by koordinoval FRONTEX.

Boj proti prevádzačstvu

V roku 2014 bolo odhalených 283 000 pokusov o neoprávnené prekročenie hraníc (nárast o 164% oproti toku 2013). Komisia preto pracuje na akčnom pláne EÚ proti prevádzačstvu. Súčasťou tohto plánu budú konkrétne opatrenia zamerané na preventívne opatrenia a potláčanie zločineckých sietí. V rámci tohto plánu sa predpokladá posilnená spolupráca s krajinami pôvodu a krajinami tranzitu, spoločné využívanie spravodajských informácií a kapacít na vyšetrovanie a stíhanie členov sietí zameraných na prevádzanie migrantov.

Posilnenie návratovej politiky

Účinné politiky návratu, readmisie a reintegrácie pre osoby, ktoré nespĺňajú podmienky na poskytnutie ochrany, sú nevyhnutnou súčasťou boja proti nelegálnej migrácii a pomôžu odradiť ľudí od toho, aby riskovali svoje životy. Jedným zo zdrojov motivácie ilegálnych migrantov je ich informovanosť o tom, že systém pre návrat v Európe nefunguje. Aj prevádzačské siete  vsádzajú na to, že rozhodnutia o návrate sa dostatočne nevykonávajú v praxi. To je oblasť, ktorá sa naozaj podceňuje. Účinnosť systému návratu je potrebné zlepšiť.

V situácii keď 55% žiadostí o azyl je zamietnutých, musíme zabezpečiť, aby sa títo migranti mohli vrátiť späť. Samozrejme s výnimkou situácie, kedy im v ich krajine hrozí smrť alebo iná vážna hrozba. Komisia vyzvala členské štáty na posilnenie návratovej (readmisnej) politiky. Toto je oblasť, v ktorej členské štáty zlyhávajú. Podľa údajov Eurostatu za rok 2013 rozhodnutie o návrate bolo vydané 425 000 osobám, avšak EÚ opustilo len 167 000 osôb. Na to aby sme dokázali zvýšiť mieru návratu, potrebujeme zaistiť aby tretie krajiny plnili svoju medzinárodnú povinnosť a prijali späť svojich štátnych príslušníkov a zároveň si to bude vyžadovať, aby si členské krajiny EÚ plnili svoje povinnosti a aby v prípade potreby využívali aj donucovacie prostriedky.

Riešenie situácie v krajinách pôvodu migrantov

O red

Odporúčame pozrieť

Európska komisia hodnotila aj Slovensko. Je to pomerne smutné čítanie, reaguje Jozef Mihál. VIDEO

Na bezplatný odber spravodajstva z EÚ do vášho emailu sa môžete prihlásiť tu: PRIHLÁSENIE. Zdieľaj …

Consent choices