Ľubomír Galko: Žiadne riešenie nie je vodotesné, ale konať treba

V minulosti som predstavil naše riešenie súčasnej nevídanej vlny vojnových utečencov a ilegálnych ekonomických imigrantov, ktorej momentálne čelí EÚ.  Hlavný bod je nasledovný :

EÚ by si mala  Afrike, kde sa nebojuje, prenajať územia a tam zriadiť utečenecké stanové tábory. Priamo v Afrike musí prebiehať individuálny poctivý azylový proces. Prílev imigrantov, zvlášť tých ekonomických, sa zastaví. Po takomto riešení sa v EÚ obzerá čoraz viac politikov.

Vzhľadom k tomu, že vznikli niektoré otázky, typu :

1. Tak prenajaté záchytné tábory mimo EÚ. Hm a čo ďalej, čo potom s utečencami a emigrantmi. Na základe akých kritérií budú z tábora odchádzať? A kam?
2. Prečo ten nepriateľský a agresívny tón proti utečencom?
3. S tou definíciou to také jednoduché nie je, lebo z pohľadu bohatej Európy je každý ekonomický imigrant, či nie?
4. Ktorá krajina v Afrike by asi tak prenajala svoje územie?

Tak postupne odpoviem a dovysvetlím :

1. Keď hovorím o poctivom azylovom procese, mám na mysli to, že v danom tábore v Afrike by sedeli príslušní imigrační sudcovia z každej krajiny EÚ. Tí budú rozhodovať o každej jednej žiadosti o azyl, rovnako, ako by tomu bolo v ich krajine. Ak žiadosť vyhodnotia kladne, azylant by bol bezpečne prepravený do „svojej“ novej krajiny Niektoré krajiny by pritom mohli „brať“ aj ekonomických imigrantov, nielen vojnových utečencov (napríklad Nemecko by to určite spravilo), je to ich dobré právo. Ale bolo by to dobrovoľné rozhodnutie krajiny, takže by k žiadnemu prerozdeľovaniu neprišlo. Ľudia, ktorí by azyl nedostali a neboli by akceptovaní nikde ani ako ekonomickí imigranti, by sa museli vrátiť, odkiaľ prišli.
2. Nepriateľskí a útoční voči utečencom sú extrémisti a nacionalisti. Rozdiel medzi nimi a nami je v tom, že extrémisti a nacionalisti všetkých naokolo – utečencov, imigrantov, černochov, aziatov,…proste všetkých nielen odmietajú, ale ich ani nechápu, zazlievajú im ich konanie, pôvod, kultúru, vyznanie, farbu pleti, slovom nenávidia ich. To je rasizmus, to je xenofóbia. My pristupujeme k problémom bez emócii a so zdravým rozumom. A navrhujeme reálne riešenia, ktoré sú v súlade so záujmami občanov Slovenska.
3. Nie každý je ekonomickým imigrantom, len preto, lebo „Európa je bohatá“. Ženevský dohovor o utečencoch jasne definuje pojem utečenec ako „každú osobu, ktorá sa následkom oprávnenej obavy pred prenasledovaním z dôvodov rasových , náboženských, národnostných, príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo i zastávania určitých politických názorov ocitne mimo svojej krajiny a nie je schopná prijať, alebo vzhľadom k uvedeným obavám odmieta prijať ochranu svojej vlasti. To isté platí pre osobu bez štátnej príslušnosti, nachádzajúcu sa mimo krajiny svojho doterajšieho pobytu a ktorá sa vzhľadom k uvedeným obavám do nej nechce alebo nemôže vrátiť.“ O ekonomickej migrácii, chudobe, snahe nájsť si lepšie životné a pracovné uplatnenie v ňom nie je ani slovo. Dohovor teda jasne vymedzuje politický inštitút azylu, pretože jeho udelenie podmieňuje preukázaním prenasledovania v krajine pôvodu resp. pobytu. Chudoba, ale ani napríklad prírodné katastrofy sa za príčinu udeliť azyl nepokladajú.
4. Máme dôvod sa domnievať, že také krajiny ako Tunisko alebo Egypt, ktoré v súčasnosti stratili výrazné množstvo príjmov z turistického ruchu kvôli teroristickým útokom, by súhlasili s prenajatím cca 100km2 svojho územia na účely zriadenia stanového utečeneckého tábora. Takéto veľké územie by malo postačovať. EÚ by obom štátom za prenájom platila a v tábore aj vybudovala potrebnú provizórnu infraštruktúru (školy, ošetrovne a podobne). Vojaci EÚ by toto územie strážili. Analogicky by sa postupovalo pri utečencoch z Ázie.

Žiadne riešenie nie je vodotesné, ale konať treba. Každým dňom vyčkávania sa situácia totiž bude len zhoršovať – ide zima a tragédie, aj tie najtragickejšie, môžu pribúdať. A to si nikto z nás určite neželá, chceme byť predsa ľudskí. Súcitíme s vojnovými utečencami a chápeme chudobných ľudí a ich túžby.

Poznámka :

Téme vojnových utečencov a ekonomických imigrantov som sa venoval aj v troch predchádzajúcich komentároch na portáli Európske noviny:

Má Slovensko právo odmietnuť utečencov?

Rakúska vláda si ctí občanov. Slovenská na nich kašle

Vojnoví utečenci a ekonomickí imigranti nie sú predsa to isté

Sú v nich podrobnejšie popísané aj riešenia, ktoré strana SaS navrhuje v rámci Slovenska, aj v rámci EÚ. Napríklad aj to, ako vyriešiť denné návaly utečencov a ekonomických imigrantov do Grécka, či Talianska a zároveň ako zabezpečiť, aby azylový proces prebiehal mimo územia EÚ. Niektoré námietky, ktoré voči nim boli vznesené, sú vysvetlené tu:

Tak kam teda s tými utečencami?

Centrálny prijímací tábor pre žiadateľov o azyl