EuropskeNoviny.sk
Súčasťou stredajšieho rokovacieho dňa Európskeho parlamentu (EP) sú aj dve dôležité vyhlásenia. Prvé patrí predsedovi Komisie. Mali by sme sa v ňom dozvedieť ako ďalej s utečeneckou krízou. Druhé vysokej predstaviteľke EÚ pre zahraničnú politiku. Týkať sa bude úlohy Únie v mierovom procese na blízkom východe. Obe spolu veľmi úzko súvisia.
Komisia doposiaľ v prípade utečeneckej krízy akoby stále len vyčkávala. „Tento postoj je pritom od začiatku nezmyslom. Verím preto, že si uvedomili, že je nefunkčný a stane sa minulosťou,“ uviedla poslankyňa EP Monika Flašíková Beňová. Zo strany Komisie by podľa nej malo nasledovať pomenovanie konkrétnych postupov, ktorými sa problém posunie k riešeniu. „Primárne ide o ľudské nešťastia, ktoré Úniu nemôžu nechať ľahostajnou. Je to zároveň nevyhnutný krok na obnovenie súdržnosti a stability v Európe ako takej,“ doplnila europoslankyňa.
Zdôraznila tiež, že to samozrejme nie je iba o Komisii. „Základom sú aj postoje jednotlivých členských štátov, z ktorých každý musí prispieť k obmedzeniu zbytočnej paniky a k riešeniu situácie s migrantmi spôsobom, ktorý zodpovedá jeho skutočným možnostiam,“ poznamenala. Zároveň pripomenula nepochopiteľné odkladanie mimoriadneho summitu Rady. „V minulosti chodili európsky lídri na mimoriadne summity do Bruselu ako na klavír. To však chceli zachraňovať banky. Teraz sa pre zmenu nekoná nič,“ poznamenala.
Medzi opatrenia, ktoré by mali zaznieť z úst predsedu Komisie by mali byť okrem samotného často omieľaného a verejnosťou negatívne vnímaného prerozdeľovania alebo inak kvót, patriť aj vzdelávanie, zlepšovanie jazykovej výbavy a pomoc s celkovou integráciou tých, ktorí uspejú v rámci azylového procesu, do majoritnej spoločnosti. „V prípade vyhlásenia šéfky európskej diplomacie by bolo užitočné počuť akým spôsobom chce zahraničnú a bezpečnostnú politiku Únie reformovať tak, aby získala akčnosť a bola schopná zabraňovať barbarským vojnám, ktoré súčasný exodus do Európy primárne spôsobili,“ uzavrela poslankyňa.
