EUROPSKENOVINE.EUEUZEITUNG.DE ŠTATISTIKY EUROPOSLANCOV PONUKA PRÁCE A STÁŽI V EU NOVINY.SK KONTAKT
Domov / KOMENTÁRE A ANALÝZY / Korman: Občianske desatoro k utečeneckej kríze

Korman: Občianske desatoro k utečeneckej kríze

Čím dalej, tým hlbšie sa vnárame do diskusie o migračných tokoch zo Sýrie, Pakistanu, Afganistanu a daľších krajín sužovaných neprajnou ekonomickou situáciou, prípadne vojnou. Snáď je už načase, aby sme si vyjasnili pár pojmov a zákonitostí.

NIE KAŽDÝ MIGRANT JE UTEČENEC

V prvom rade je vhodné si uvedomiť, že nie každý migrant je utečencom. Ekonomický migrant bez víza nemá nárok zdržiavať sa na území Slovenskej Republiky. Takíto ľudia budú po odhalení slovenskou políciou administratívne vyhostení za hranice SR (resp. vonkajšie hranice EÚ).

Naproti tomu sú osoby, ktorým podľa slovenskej legislatívy prináleží zvýšená ochrana a nie je možné ich administratívne vyhostiť. Kto je takouto osobou určí migračný úrad v tzv. azylovej procedúre. Každý z nelegálnych aj legálnych imigrantov má možnosť požiadať migračný úrad o azyl. V tom momente sa imigrant stáva žiadateľom o azyl. Je umiestnený do záchytného tábora v Humennom (kapacita 524) a migračný úrad má 3 mesiace na vydanie rozhodnutia o udelení alebo neudelení azylu, či doplnkovej ochrany.

Ministerstvo Vnútra okrem záchytného tábora  Humennom spravuje dva pobytové tábory a jedno integračné stredisko. Minister vnútra Róbert Kaliňák v súvislosti s Ukrajinskou krízou pred rokom avízoval, že sme schopní navýšiť kapacity na tisíc osôb a v prípade nutnosti až na desať tisíc.

AKO SA STANEM UTEČENCOM?

Slovensko uznáva medzinárodné pravidlá obsiahnuté predovšetkým v dohovore na ochranu práv utečencov. Tieto pravidlá boli transponované do zákona o azyle a do zákona o pobyte cudzincov. Nechajte sa teda pozvať na krátky úradnícky exkurz.

Existuju dva typy ochrany, ktoré Migračný úrad SR môže udeliť nelegálnemu imigrantovi, ktorý žiada o azyl.

  1. Azyl. Trvalé povolenie na pobyt. Udeľuje sa z dôvodu opodstatnenej obavy z prenasledovania z rasových, národnostných, náboženských alebo politických dôvodov. Takisto môže byť udelený azyl z humanitárnych dôvodov (napr. z dôvodov vysokého veku, ťažkej choroby alebo ak by presun spôsobil ťažké psychické, či fyzické útrapy), ale na tento neexistuje právny nárok. Migračný úrad ho udelí podľa vlastného uváženia.
  2. Doplnkova ochrana. Dočasné povolenie na pobyt. Udeľuje sa vo forme prechodného pobytu, pokiaľ sú preukázané vážne dôvody domnievať sa, že žiadateľovi po návrate do krajiny reálne hrozí vážne bezprávie. Ide o prípady uloženia trestu smrti, hrozba mučenia, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo o vážne ohrozenie života z titulu násilia počas ozbrojeného konfliktu.

AKO SA NESTANEM UTEČENCOM?

Ľudia, ktorí sú ekonomicky motivovaní na opustenie svojej krajiny sa rovnako pridávajú k prúdu utečencov, aby si našli novú budúcnosť. Bez hlbšej paralely k našincom odchádzajúcim spoza železnej opony na západ, alebo utekajúcim pred hitlerovou treťou ríšou, ekonomickí migranti majú zákonné spôsoby, ako požiadať o víza do ľubovolnej krajiny EÚ. Je na konzulátoch jednotlivých krajín, či týmto osobám víza vydajú, alebo nevydajú. Jeden z ukážkových spôsobov ako sa nestať utečencom je bez udeleného víza vycestovať (hoci aj pešo) dovnútra EÚ a domáhať sa štúdia pre deti, alebo nebodaj lepšej práce. V tom prípade má nasledovať maximálne trojmesačný pobyt v záchytnom tábore prvej krajiny, kde je migrant zaregistrovaný policajnými zložkami. V rámci tejto lehoty má prísť rozhodnutie o administratívnom vyhostení z krajiny a následne transport na vonkajšiu hranicu EÚ.

PREČISTIŤ OPTIKU

Slováci tak ako ktorýkoľvek iný národ vníma udalosti predovšetkým cez stereotypy a cez médiá. U nás platí hlboko zakorenený lokálny predsudok “svoje si nedáme a cudzie nechceme”(zrejme platí aj pre čerpanie eurofondov, odhad ku koncu 2015 je 57,23%). Snáď nie je príliš trúfalé, očakávať od slovenských mediálnych kanálov, aby pomohli prečistiť túto populárnu optiku a aby viedli príspevky aj v inej rovine ako utečenci áno a nie. Prvoradou úlohou poctivého článku je vymedzenie utečenca a migranta. Nie každý z nás sa orientuje v migračnej politike a bez pochopenia týchto dvoch kľúčových výrazov sa jednoducho nedá viesť seriózna diskusia na tému migrácia.

HUMANIZMUS NA SPRÁVNOM MIESTE

Ide o mylnú predstavu ak sa domnievame, že si môžeme vybrať, či utečencov chceme, alebo nie. Sme súčasťou spoločenstiev (OSN, EÚ, Rada Európy) ktoré bazírujú na humánnych princípoch ochrany ľudského života. Nie je to žiadna novinka, tieto pravidlá sú kodifikované už od roku 1951. Slovensko má jednoducho povinnosť utečencov chrániť. Každý si to môže opodstatníť po svojom. Či už ľudskosťou, solidaritou alebo zákonnou povinnosťou voči spoločenstvu v ktorom žijeme. Naše medzinárodné záväzky tak ľahko nezmeníme. Môžeme však ovplyvniť efektivitu spôsobu ako odlíšiť utečenca od iného typu migranta. Áno, aj tu sa odohráva zápas o akýsi agregátny charakter slovenského občana.

KOHO ZODPOVEDNOSŤ?

Každé štyri roky chodíme volíť, čím priamo legitimujeme poslancov NRSR a nepriamo Vládu SR. Vláda SR zriaďuje ministerstvo vnútra, ktoré v rámci svojej pôsobnosti alokuje finančné prostriedky (z daní a pokút občanov SR) na Policaný zbor, Migračný úrad a Úrad hraničnej a cudzineckej polície. Úrad hraničnej a cudzineckej polície má za úlohu kontrolovať vonkajšie hranice štátu a teda zachytiť ilegálnych migrantov na území SR. Migračný úrad ich následne umiestni do záchytného tábora a posúdi, či sú utečenci. Procesne je to skutočne jednoduché. Samotné posudzovanie je zložitejšie. Ide o niekoľko papierových administratívnych podaní a o sériu pohovorov (vstupný a v prípade potreby opakované). Dôveryhodnosť údajov poskytnutých žiadateľom o azyl sa overuje v rámci dátových sietí IOM (Medzinárodná Organizácia pre Migráciu), OSN (Úrad vysokého komisára pre utečencov) aj EÚ (Európska Migračná Sieť). Na základe vyhodnotenia týchto údajov Migračný úrad rozhoduje o udelení ochrany pre žiadateľa, alebo nie.

NEZASTAVUJEM, MÁME ZPOŽDENÍ

Viac..  Eurobarometer: Slováci sú spokojnejší s vývojom v Únii ako vo vlastnej krajine

Táto masová imigrácia je fakt. Nie je to žiadna mediálna bublina. Keď bola vojna u nás, utekali sme na rozvinutejší západ. Keď je vojna v Sýrii a zlá bezpečnostná situácia v Pakistane a Afganistane, utekajú do rozvinutejších regiónov oni. Je to fenomén, ktorý sa nedá úplne zastaviť, dá sa iba spomaliť. A nie je jasné za akú cenu. Občianska vojna v Sýrii prebieha roky. Svoju úlohu v nej hrajú Spojené Štáty aj Ruská Federácia. Nie sú to krajiny, ktoré EÚ dokáže presvedčiť alebo uplatiť. USA aj RF postupne posilňujú svoje pozície v Sýrii a tým eskalujú vojenský konflikt, ktorého dôsledkom je útek Sýrskych občanov v početných vlnách.

Pozn. autora článku: IDP – Internally displaced persons (osoby presídlené vo vnútri štátu)

Vo víre predvolebného boja sa zamotávame do rôznych viac či menej podstatných otázok spojených s migráciou ale jedna z otázok v mainstreamových médiách zodpovedaná nebola. Pokiaľ by sme pre imigrantov v určitom momente boli zaujímavou krajinou, čo robíme pre to, aby sme boli pripravení niesť našu zodpovednosť v súvislosti s ich prijatím a integráciou? Ako sa pripravujeme, aby nás nezaskočila nová kultúra, nový pohľad na ženy a deti, nový pohľad na poriadok, čistotu, demokraciu, lásku a umenie? Vláda často poukazuje na otázku kapacít záchytných táborov a náboženské rozdiely. Tvárme sa na chvíľu, že máme dosť miest a umiestnime do nich 2000 migrantov. 1500 z nich vyhostíme kvôli neopodstatnenej žiadosti o azyl, 500 si necháme a začneme integrovať. Ako sa zachováme, aby sme na tento globálny fenomén nedoplatili?

ČOHO SA BOJÍME NAJVIAC?

Aké sú riziká takejto migrácie pre občanov SR?

Správy zo zahraničia sú zmiešané. Ako sme videli v Nemecku, Francúzsku alebo vo Švédsku, najhorším z dôsledkov môže byť zvýšená kriminalita. Sú štatistické údaje, ktoré túto hypotézu potvrdzujú, ale aj také, ktoré ju vyvracajú. Vedci sa však často zhodujú v jednej téze. Pokiaľ dáte imigrantom prácu a tým pádom zabezpečíte určitý životný štandard, nemajú tendenciu kriminalitu zvyšovať. Kriminalita imigrantov je spojená s vyhasínajúcou kultúrnou a etnickou identitou, spoločenským odmietnutím a nezhodami v očakávaní imigrantov konfrontovaných s realitou. Najproblémovejšie sa javia deti imigrantov, vo francúzsku tzv. nultá generácia, alebo inak druhá generácia imigrantov. Títo sú často zmätení v dôsledku nedostatočnej integrácie a polarizuju sa voči systému alebo domácej kultúre. Niekedy sa z nich stávajú náboženskí fundamentalisti. Švédsko je často skloňované v konotácii s niekoľkonásobným nárastom znásilnení v dôsledku imigrácie. Na druhej strane v Spojených štátoch sa imigrácia spája skôr s poklesom kriminality. Pokiaľ chceme naozaj pomôcť, musíme nájsť a implementovať riešenia na kontrolu kriminality a jej znižovanie. Máme obrovskú devízu v tom, že mnohé krajiny čelili týmto výzvam už pred nami. Vieme sa poučiť z ich úspechov a zlyhaní?

EKONOMIKA VERZUS SOLIDARITA

Rôzne krajiny reagovali na podobné výzvy po svojom. V 50tych a 60tych rokoch 20 storočia na vlny imigrantov reagovali Nemecko, Francúzsko a nordické krajiny pokusom o ekonomickú integráciu množstva imigrantov. Išlo o reakciu na prudký ekonomický rast a chýbajúcu domácu pracovnú silu. Tento model integrácie sa dostal do povedomia ako “Gastarbeiterská schéma”. Jej podstatou bolo očakávanie, že imigranti dostanú v cieľovej krajine menej kvalifikovanú prácu, vyplnia aktuálnu medzeru na pracovnom trhu, a po určitom období sa vrátia domov, kam prinesú skúsenosti z cieľovej krajiny. V skutočnosti sa väčšina týto pracovníkov už domov nevrátila, ale zostala žiť v cieľovej krajine a postupne získala občianstvo. Po poklese ekonomického rastu a pracovných miest sa tým pádom prudko zvýšila nezamestnanosť a aj títo imigranti sa ocitli “na ulici”. Je vskutku logické, že ekonomickí migranti bez práce, odmietnutí a diskriminovaní domácou spoločnosťou hľadajú cesty ako prežiť. Pokiaľ im hostiťeľská krajina neponúkne rekvalifikáciu, integráciu a prácu, hľadajú si cesty aj mimo zákonný rámec. Nemôžu sa spoliehať na sociálny systém pokiaľ nie sú občanmi a neodpracovali potrebný počet rokov, aby mohli získať podporu v nezamestnanosti.

AKO U NÁS

Ako sa teda chystáme na Slovensku popasovať s vlnou migrantov? Zatiaľ sme vystavení cynickej občianskej diskusii, nekoordinovaným akciám zo strán členských štátov EU a nečinnosti OSN. Vieme si poradiť sami? Ako Slováci a ako európania? Rozsiahla občianska diskusia sa netýka len otázok imigračnej politiky, ale aj zamestnanosti, sociálneho zabezpečenia, náboženskej slobody, bezpečnosti a ekonomického rastu. Je ad-hoc poslaním médií v dnešnej dobe postupne pootvárať diskusiu práve na tieto témy. Rovnako je poslaním celého politického spektra – vlády aj opozície, odbornej aj laickej verejnosti, firiem aj neziskoviek – aby pre súčasné výzvy poskytli riešenia. Sociálne, ekonomické, bezpečnostné riešenia so zameraním na vzdelávanie a prípravu imigrantov aj našich občanov na nevyhnutný kultúrny stret. Je to, koniec koncov, šanca zjednotiť masu občanov na základe spolupráce, nie na základe kultúry strachu. Pozeráme sa na politickú výzvu začiatku 21.storočia ktorú si nemôžeme dovoliť ignorovať. Táto migračná kríza sa totiž nedá zastaviť.

Maroš Korman, analytik, člen skupiny keygroup.

O KeyGroup.

KeyGroup.