EuropskeNoviny.sk
Do konca roka by mal Európsky parlament ukončiť náčrt rámcovej stratégie týkajúci sa energetickej únie. Cieľom tejto stratégie je znížiť závislosť Európy od dovozu plynu z Ruska, zdôrazňovať rôznorodosť skladby a presadzovať obnoviteľné zdroje. K dôležitým súčastiam patrí aj znožovanie emisií oxidu uhličitého.
Medzi náročnú úlohu v tejto oblasti patrí zosúladiť 28 členských štátov, ktorých nariadenia, ale aj skladba zdrojov sa líšia. Za rámcový dokument týkajúci sa budúcnosti energetickej únie zodpovedá poslanec Marek Gróbarczyk. Pozornosť Únie by sa mohla zamerať na obnoviteľné zdroje a energetickú účinnosť. Poslanec Gróbarczyk ale hovorí: „V súčasnej situácii je úplný prechod k iným zdrojom energie pomerne náročný. Naša energetika stojí na výrobe uhlia, takže najväčší problém so zmenou výroby energie v tejto časti Európy je v tom, že to bude trvať mnoho rokov.“
Nemecko súhlasilo, že sa zbaví jadrovej energie v prospech využívania obnoviteľnej energie. Prečo to nemôže urobiť Poľsko? „Nemecko sa nachádza v odlišnej pozícii. Táto krajina má 20 jadrových elektrární. Majú iné možnosti vo výrobe energie z obnoviteľných zdrojov, kvôli fotovoltaickej energii. Tiež preto, že veterné elektrárne fungujú v rôznych oblastiach rôzne. Aj my musíme zmeniť skladbu energie. Je to ale otázka času a príležitostí,“ reaguje Gróbarczyk.
Stratégia by mala podporovať všetky spôsoby výroby energie, keďže zachovanie troch pilierov a ich zosúladenie je kľúčové. Podľa Lisabonskej zmluvy je ale energetická skladba záležitosťou štátov, teda krajiny rozhodujú samé o tom, ako budú energiu vyrábať. Otázkou je aj financovanie tejto ekologickej energie. Obracia sa Únia na súkromný sektor alebo to budú platiť európski spotrebitelia? „Cena energie musí ísť dole o 20 %, lebo nie sme konkurencieschopní v porovnaní s Amerikou ani inými štátmi sveta,“ hovorí Gróbarczyk a podotýka, že je to záležitosť spolupráce súkromného sektora a regulačných orgánov.
Viac sa dozviete v priloženom videu:
