EuropskeNoviny.sk
Slovenská republika, či už vládla sociálna demokracia alebo pravicové strany, od roku 2007 nikdy nespochybňovala Lisabonskú zmluvu. Odrazu sa však opoziční politici predháňajú v jej kritike. Je to absurdné: Lisabonská zmluva predsa priniesla mnoho výborných zmien, vrátane posilnenia právomocí národných parlamentov či zavedenia európskej občianskej iniciatívy. To, že posilnila spoločnú azylovú politiku EÚ je úplne v poriadku a nijako to nesúvisí s tým, že povinné kvóty na utečencov sú jeden z najšialenejších nápadov, s akým kedy EÚ prišla.
Urobiť si z Lisabonskej zmluvy politický terč je lacné politikárčenie, ktoré je navyše falošne a nekonzistentné. Ukazuje to, že slovenská pravica sa neštíti ničoho, aby zneužila migračnú krízu na vytĺkanie politického kapitálu.
Pravica je zásadne proti Lisabonskej zmluve až dnes – aká náhoda!
Lisabonskú zmluvu prijala prvá vláda Roberta Fica v roku 2008. O jej prijatí panovala vecná zhoda naprieč politickým spektrom, vrátane opozície. Napokon za túto zmluvu vláda hlasovala spolu s poslancami opozičnej Strany maďarskej koalície, čím bola dosiahnutá potrebná väčšina. Pikantné je, že za Lisabonskú zmluvu hlasovala aj Slovenská národná strana, čo len dokazuje, že na Slovensku s ňou nemali problém ani nacionalisti.
Za zmluvu nehlasovala iba časť pravicovej opozície, vrátane SDKÚ a KDH, ale dôvod bol čisto politický: najlepšie to vyjadril súčasný predseda KDH Ján Figeľ, keď hlasovanie kresťanských demokratov zdôvodňoval obštrukciou voči tlačovému zákonu. Sám Figeľ bol v tom čase eurokomisár, ktorý varoval predtým, že ak Slovensko zmluvu neschváli, bude to mať pre Slovensko vážne následky a klesne naša dôveryhodnosť. Čo je dôležité, odkedy bola Lisabonská zmluva prijatá, nikto nič voči nej nenamietal. Politicky dodnes vôbec nebola témou. Dnes odrazu takmer celá opozícia kričí, že Lisabonská zmluva je zlá a nemali sme ju prijať. Je to číra demagógia.
Neprijatie Lisabonskej zmluvy by nás v EÚ odrovnalo
Som presvedčený, že Lisabonská zmluva nie je príčinou dnešného sporu Slovenska s Európskou úniou a nijako nespochybňujem, že za ňu Smer-SD hlasoval. Urobil dobre. Nielen preto, že je v nej väčšina úprav, s ktorými vecne súhlasím, ale aj preto, že v prípade jej odmietnutia by Slovensko zablokovalo celú Európsku úniu a bola by len otázka času, kedy sa nás EÚ zbaví.
Ak by drvivá väčšina Slovenska Lisabonskú zmluvu odmietala, takáto otázka mohla vyplynúť, ale nič také sa nestalo. Lisabonská zmluva na Slovensku dodnes zaujíma len málokoho a vôbec nebola spornou politickou otázkou v roku 2008. Žiadna politická strana dlhodobo proti Lisabonskej zmluve neprotestuje, čiže akákoľvek kritika je dnes čisto účelová.
Absurdné porovnania s Dánskom či Veľkou Britániou
Opozícia argumentuje aj tým, že sme si mali v rámci Lisabonskej zmluvy vyjednať výnimku zo spoločnej azylovej politiky, podobne ako Veľká Británia, Írsko či Dánsko. Aj tento argument je čistý bluf. Británia a Írsko nie sú členskými štátmi Schengenu, a teda sa na nich spoločná azylová politika logicky nevzťahuje v tej miere, ako je to v Schengene, pretože to jednoducho nie je potrebné. Dánsko je opačný prípad: sú v Schengene, ale už pred vyše 20 rokmi si vyjednali výnimku z oblasti práva a spravodlivosti, vrátane spoločnej azylovej politiky. Aj preto sa do Schengenu pripojili na medzivládnej báze, čo je zásadný rozdiel v porovnaní so Slovenskom. Pri vyjednávaní Lisabonskej zmluvy teda Dánsko nemuselo vyjednávať žiadne výnimky, pretože ich už mali vyjednané dlhé roky a tieto výnimky mali vyjednané kvôli referendu, ktoré skončili v Dánsku v roku 1992 zamietnutím Maastrichtskej zmluvy.
Porovnávať Dánsko so Slovenskom je teda čistý nezmysel a demagógia. To isté platí aj pre porovnávanie Británie so Slovenskom, keďže Británia si svoju výnimku vyjednala ešte v rokoch 1997-1997, keď sa stal Schengen súčasťou Amsterdamskej zmluvy. Mimochodom, Slovensko európske parametre azylovej politiky prijímalo pri vstupe do únie (vtedy bola platná Zmluva z Nice, v ktorej už zásadné princípy európskej azylovej politiky prirodzene figurovali), takže ak pravica chcela vyjednať výnimky z oblasti práva a spravodlivosti, podobne ako Dánsko, mohla tak urobiť už pred našim vstupom do EÚ a pri Lisabonskej zmluve to vôbec nemusela byť téma, podobne ako v prípade Dánska. Čuduj sa svete, vtedy to nikto neriešil. Dnes sa to hodí, tak sa to odrazu rieši. Falošné a lacné. Pravda je taká, že Slovensko by bolo v období pred Lisabonskou zmluvou jediným štátom, ktoré by žiadalo výnimku z azylovej politiky a reakcia Európskej únie by mohla byť len jediná: ak nechcete spoločnú azylovú politiku, vystúpte so Schengenu.
Lisabonská zmluva nie je príčinou zla
Slovenská pravica argumentuje nekonzistentne. Nepredpokladám, že by chcela Slovákov obrať o výhody priestoru bez hraničných kontrol, a teda asi nechce, aby Slovensko vystúpilo zo Schengenu. Ich účelový odpor voči Lisabonskej zmluve je však v jasnom rozpore s obhajobou plnoprávneho postavenia Slovenska v Schengene. Nehovoriac o tom, že postaviť sa proti celej Európe a vyjednať si výnimky v azylovej politike v čase, kedy takúto požiadavku nevzniesol žiaden iný členský štát, to znamená jediné: treba mať na to mandát. Dáni ho v 90.rokoch mali od ľudí v referende. Briti a Íri ako ostrovné krajiny nikdy po Schengene netúžili, čo je vzhľadom na morskú hranicu logické. Slovensko je plnoprávny člen Schengenu a plne sa naňho vzťahujú európske politiky v oblasti práva a spravodlivosti. Nikto na Slovensku to od našej prihlášky do EÚ nikdy nespochybnil a Schengen má celospoločenskú podporu. Preto je oháňanie sa týmito príkladmi čistou demagógiou.
Lisabonská zmluva nie je príčinou zla. Nikde v Lisabonskej zmluve sa nepíše, že malo Nemecko pozvať milióny sýrskych utečencov z Turecka a spustiť exodus. Nikde v Lisabonskej zmluve sa nepíše, že Schengenská hranica sa má otvoriť dokorán pre migrantov z Blízkeho východu. To, s čim má Slovensko problém – neregulovaná migrácia – nie je zapríčinené Lisabonskou zmluvou. Kopať do Lisabonskej zmluvy je trápne, najmä ak ide o účelovú kritiku.
Čo je však dôležité, aj právny rámec Lisabonskej zmluvy dáva Slovensku možnosť, aby sa proti kvótam bránilo. Slovensko podá žalobu na Európsku úniu v súlade s Lisabonskou zmluvou. Vieme sa brániť aj bez demagógie. Budeme bojovať proti kvótam aj bez toho, aby sme spochybňovali podstatu a právnu základňu Európskej únie – bez toho, aby sme spochybňovali našu podporu Schengenu. Je smutné, že pravica vo vzťahu kvótam predvádza nešťastné hodnotové kotrmelce a nedokáže voči kvótam držať odmietavé pozície. No do Lisabonskej zmluvy „kope“, akoby ani nechcela členstvo Slovenska v Európskej únii. Trošku to majú popletené, nemyslíte?
Komentár pre spravodajský portál EuropskeNoviny.sk pripravil Ľuboš Blaha /SMER-SD/, poslanec NRSR a predseda Výboru pre európske záležitosti.
