EuropskeNoviny.sk
Približne pred 1 300 rokmi Béda Ctihodný označil Britániu za posledný ostrov, za ktorým sa nachádza už len koniec Zeme. Mýlil sa. Nielen preto, že Európania neskôr objavili Ameriku, ale aj preto, že Spojené kráľovstvo už v mnohých smeroch nemožno považovať za ostrov. Vďaka svojej infraštruktúre je Spojené kráľovstvo prepojené s kontinentálnou Európu tak, ako nikdy predtým. Pokiaľ ide o jeho energetiku, energetická únia mu umožní hlbšiu integráciu do európskeho energetického trhu.
Vzhľadom na to, že som vyrastal za železnou oponou, za ktorú sa západná kultúra dostala len v obmedzenej miere, by sa dalo očakávať, že velikáni populárnej kultúry ako Beatles, James Bond alebo Sherlock Holmes v mojom detstve nemali miesto. Britská kultúra však bola vďaka svojej veľkej popularite vo veľkej miere rozšírená na celom svete, a dokonca aj v komunistických krajinách. Ak ste rozpoznali odkaz v názve tohto príspevku (ktorý visí v mojej kancelárií od momentu, keď som sa ujal mojej súčasnej funkcie), je tomu tak aj preto, že britská kultúra je tak silná, že i informačný plagát pre verejnosť z 30. rokov 20. storočia bol zvečnený vo forme objektu populárnej kultúry 21. storočia.
Možno len konštatujem, to čo je zrejmé, ale je dôležité uznať význam globálneho britského vplyvu v kontexte energetickej únie. Prečo? Pretože pri riešení problémov v oblasti energie a zmeny klímy je schopnosť Európy spolupracovať so zvyškom sveta rozhodujúca pre zabezpečenie bezpečnosti našich dodávok energie, medzinárodnú spoluprácu v oblasti inovácií týkajúcich sa energie z obnoviteľných zdrojov a technológií energetickej efektívnosti a samozrejme aj v záujme uzavretia ambicióznej, záväznej a globálnej dohode o klíme. Spojené kráľovstvo môže ako kľúčový aktér v EÚ posilniť hlas EÚ, a to preto, že je na celosvetovej scéne vysoko cenené a má veľký vplyv.
Zároveň EÚ a najmä energetická únia môžu prispieť k umocneniu britských myšlienok a záujmov. Ak by sa inovácie britskej politiky v tejto oblasti zaviedli na celom trhu EÚ, mohli by viesť k omnoho lepším výsledkom, najmä pokiaľ ide o riešenie problému zmeny klímy, čo je a bolo kľúčovým záväzkom súčasnej i predchádzajúcej britskej vlády. Vezmime si napríklad systém EÚ na obchodovanie s emisiami (ETS). Málokto vie, že Spojené kráľovstvo bolo v tejto oblasti priekopníkom, keď v roku 2002 zaviedlo prvý viac odvetvový systém obchodovania s emisiami uhlíka na svete. V nasledujúcom roku EÚ prijala svoj vlastný systém obchodovania s emisiami uhlíka, ktorý sa stal najväčším na svete (v súčasnosti sa posilňuje a reformuje, ako bolo oznámené minulý týždeň). V skutočnosti je táto koncepcia taká úspešná, že iné svetové ekonomiky ako Čína, Kanada a Kórea zvažujú jej zavedenie.
Mojím hlavným posolstvom pri návšteve Londýna v rámci môjho turné venovaného problematike energetickej únie bol práve umocňujúci účinok medzi projektom jednotného trhu EÚ a pragmatizmom a globálnym vplyvom Spojeného kráľovstva. Moja návšteva bola krátka, ale veľmi bohatá na rokovania. Mal som to potešenie stretnúť sa s ministerkou pre energetiku a zmenu klímy Amber Ruddovou a ministrom pre Európu Davidom Lidingtonom. Našťastie sa k nám mohol pripojiť aj predseda vlády David Cameron v momente, keď sme diskutovali o hmatateľných prínosoch a veľkej pridanej hodnote, ktoré by pre Spojené kráľovstvo mohli vyplynúť z energetickej únie.
Počas môjho príhovoru v Dolnej snemovni a Snemovni lordov na mňa urobili veľký dojem úroveň poznatkov a záujem o energetickú úniu. Táto skutočnosť ma však neprekvapuje. Zo svojho predchádzajúceho pôsobenia vo funkcii podpredsedu Komisie pre medziinštitucionálne vzťahy si spomínam na vysokú mieru angažovanosti parlamentu Spojeného kráľovstva a najmä na kvalitu jeho pripomienok adresovaných Komisii. Bezvýhradne súhlasím so správou Výboru pre EÚ Snemovne lordov s názvom: „Žiadna krajina nie je energetickým ostrovom“ („No country is an Energy Island“). Teda aspoň žiadna krajina by ním nemala byť. To je dôvod, prečo EÚ vytvorila zoznam projektov spoločného záujmu, ktoré pomôžu prepojiť infraštruktúru Spojeného kráľovstva s infraštruktúrou Belgicka, Francúzska, Írska a Nórska. To Spojenému kráľovstvu umožní dosiahnuť 10 % cieľ prepojenia energetických sietí do roku 2020 v prospech spotrebiteľov na oboch stranách prielivu.
Napokon, ako sa usilujem pri každej zastávke na mojom turné, stretol som sa s inými zainteresovanými stranami: podnikmi, prevádzkovateľmi prenosových sústav, regulačnými orgánmi, spotrebiteľskými združeniami, mimovládnymi organizáciami, akademickou obcou, a v prípade Londýna aj s finančnými aktérmi, ktorí môžu investovať v odvetví. Diskutovali sme o dôležitých otázkach, ktoré sú pre tieto zainteresované strany vysoko relevantné, ako napr.: zapojenie spotrebiteľov, účty za energie, zraniteľní spotrebitelia, inteligentné služby v oblasti energie, inovácie, investície a diverzifikácia zdrojov energie.
Celkovo som počas mojej návštevy zaznamenal veľmi dobrú energiu a vysoké očakávania od všetkých zainteresovaných strán v súvislosti s tým, ako sa môžeme naďalej vzájomne podporovať.
