EuropskeNoviny.sk
Ničenie umeleckých predmetov a obchod s umením na Blízkom východe mal za následok zdevastovanie viacerých historických miest, okrem iného aj starobylé mestá ako Aleppo alebo Palmýra. V dôsledku tohto plienenia sa pomaly ale isto vytráca z dejín ľudstva podstatná kapitola.
Podľa generálnej riaditeľky UNESCO Iriny Bokovej je interkultúrny dialóg a vzdelávanie kľúčovými prvkami pri hľadaní udržateľného riešenia prílivu migrantov. Členské štáty sa len ťažko dokážu zhodnúť na prerozdelení asi 160 000 utečencov. „Problém má mnoho aspektov – právnych a rôznych iných. Politických – iste, krajiny sú rôzne rozvinuté. Verím, že európskym smerovaním bude ľudský a humanitárny prístup. Ide o zameranie na podporu demokratických požiadaviek, na podporu a rešpektovanie ľudskej dôstojnosti,“ hovorí Boková na utečeneckú krízu.
Ak hovoríme o situácii na Blízkom východe, UNESCO nemá k dispozícii vojakov, ktorých by do oblasti vyslalo. Riaditeľka Boková však hovorí: „Prvou prioritou pre nás bolo otvorenie diskusie o ničení dedičstva v rámci diskusií o humanitárnych a bezpečnostných otázkach. Na začiatku to nebolo ľahké, ale teraz panuje názor, že si nemôžeme vyberať medzi humanitárnymi otázkami a ničením. Buď podporíme obyvateľov alebo podporíme ničenie. Lebo ide o súčasť ľudskej povahy. Je to súčasť našej identity.“
UNESCO vidí vo vzdelávaní v utečeneckých táborov v Turecku a Libanone zásadný kľúč. „Vieme, že nanešťastie len 2 % humanitárnej pomoci idú na vzdelávanie. Vidíme ako tam deti aj celé rodiny trpia, pretože veľká väčšina tamojších detí už päť rokov nechodí do školy. Môže tak vyrásť celá stratená generácia v Sýrii aj Iraku. Zároveň je to však bezpečnostná hrozba, pretože bez vzdelania a bez zručností si nedokážu nájsť prácu ani sa integrovať do spoločnosti. Ocitnú sa na jej okraji. A to bude bezpečnostná hrozba,“ vysvetľuje význam Boková.
Bezpečnostná rada schválila 12.februára tohto roku dôležité uznesenie, ktoré sa týka obchodu s umením, do ktorého je podľa všetkého zapletený aj Bašar al-Assad. V uznesení sa Bezpečnostná rada spolieha na UNESCO a Interpol, ktoré majú zabezpečiť spoluprácu s partnermi a susediacimi krajinami. Cieľom je zamedziť nezákonnému obchodu s umením, prostredníctvom ktorého sa financuje aj extrémizmus. „Pokračujeme v snažení, zatiaľ sme vytvorili platformu pre odborníkov z Interpolu a Svetovej colnej organizácie, ktorí by išli do terénu a spolupracovali s krajinami,“ uzatvára Boková predstavu o spolupráci.
Viac sa dozviete v priloženom videu:
