EuropskeNoviny.sk
Požiadavky farmárov, ktorí prišli do Bruselu protestovať proti znižujúcim sa cenám, ktoré znepríjemňujú ich biznis, zrejme neboli vypočuté. Viaceré farmy sú kvôli znižujúcej sa cene mlieka v mínuse.
José Bové je francúzsky poslanec zo Strany zelených a myslí si, že je problém, ak firmy alebo družstevné spoločnosti vystupujú v mene tradičných farmárov. „Na jednej strane, väčšinu farmárov dusia ceny a zo svojich fariem už pomaly nevyžijú. A vedenie veľkých odborárskych organizácií a družstiev im hovorí, by viac vyrábali, viac investovali, dobýjali medzinárodné trhy. Vraj takto uspejú. Nič sa nemení a vždy využívajú rovnakú logiku,“ vysvetľuje situáciu Bové.
Nemecko zmeny v európskom systéme výroby mlieka nepripúšťa. Výrobcovia mlieka sa pýtajú, ako môžu europoslanci tlačiť na nemeckého ministra a poslancov, aby svoje rozhodnutia zmenili. „Vieme, že aj počas reformy Spoločnej hospodárskej politiky prevládol egoizmus krajín. Každá krajina si háji svoj sektor. Ak jedna krajina rozhoduje za ostatné, je to totálne neprijateľné. Dnes takto postupuje viac krajín: Holandsko, Dánsko, a predsa sú ohrozené aj modely v týchto krajinách. V Dánsku už farmárom neplatia adekvátne, mnohé dánske farmy zbankrotovali. V Nemecku dôjde k tomu istému,“ hovorí poslanec.
José Bové má jeden scenár, ktorý ak sa naplní, bude predstavovať existenčnú hrozbu pre celú Európu: „Najviac sa obávam toho, že kvôli opakujúcim sa krízam väčšina fariem zanikne a Európania už nedokážu zabezpečiť potraviny pre svojich vlastných ľudí. Znamená to, že každej krajine treba nariadiť, koľko má vyrábať. Musíme sa vrátiť k istému druhu kvót, no riadiť ich inak.“
Problémy SPP a poľnohospodárstva sa budú opäť preberať. Spoločná poľnohospodárska politika sa podľa Bového bude do roku 2020 znova prehodnocovať. „Potrebujeme zvýšiť odolnosť pôdy, poľnohospodárskych praktík, potrebujeme poľnohospodárstvo, ktoré nezaťažuje životné prostredie. Také poľnohospodárske činnosti, ktoré umožnia prepojiť pôdu, riadiť farmu tak, aby spotrebúvala to, čo vyprodukuje namiesto toho, aby sme 85 % rastlinných bielkovín dovážali z krajín mimo Európy,“ vysvetľuje.
Viac sa dozviete v priloženom videu:
