EuropskeNoviny.sk
Správa o primeranosti dôchodkov, ktorú každé tri roky vypracúva Výbor pre sociálnu ochranu EÚ, monitoruje na úrovni EÚ mieru, do akej dôchodky poskytujú ľuďom dostatočný príjem v starobe, ochranu proti chudobe a umožňujú im dôstojnú životnú úroveň. Posudzuje minulé opatrenia kľúčových reforiem zamerané na zabezpečenie primeraných a finančne udržateľných dôchodkov, a identifikuje ďalšie potreby reforiem.
Primerané dôchodky pre budúce generácie dôchodcov, pokiaľ sa vypracuje pevná politika umožňujúca pracovníkom zostať v zamestnaní, až kým nedosiahnu zákonný vek odchodu do dôchodku.
Od dôchodkových systémov EÚ možno očakávať, že zabezpečia primerané dôchodky aj pre budúce generácie dôchodcov, pokiaľ členské štáty zavedú silnú politiku umožňujúca čo najväčšiemu počtu pracovníkov zostať v zamestnaní, až kým nedosiahnu zákonný vek odchodu do dôchodku. Je to jeden z hlavných záverov novej správy o primeranosti dôchodkov. Politiky zamestnanosti by mali poskytovať viac príležitostí starším pracovníkom zostať dlhšie na trhu práce. Dôchodkové systémy však musia poskytovať ochranu aj tým, ktorí nie sú schopní zotrvať na trhu práce dostatočne dlho na to, aby nadobudli nárok na dostatočne vysoký dôchodok. Zistenia správy o primeranosti dôchodkov z roku 2015sa dnes budú schvaľovať v Rade pre zamestnanosť a sociálne veci.
Komisárka pre zamestnanosť, sociálne záležitosti, zručnosti a pracovnú mobilitu Marianne Thyssenová uvítala správu a v súvislosti s ňou poznamenala: „Súčasné formy dôchodkov sú zamerané na zabezpečenie dôchodkov pre oveľa väčšiu populáciu starších ľudí bez toho, aby došlo k destabilizácii verejných financií. To možno dosiahnuť len, ak sa veľkej väčšine ľudí ponúkne dostatok príležitostí na to, aby ďalej pracovali až do dosiahnutia riadneho veku odchodu do dôchodku, ktorý je v celej EÚ stanovený tak, aby narastal. Našou prioritou musí byť dostatočne investovať do zručností a zdravia ľudí, aby mohli tieto príležitosti využiť. Takisto však potrebujeme solidaritu s tými, ktorí pracovať nemôžu a možno sa musia spoľahnúť na dávky v nezamestnanosti alebo dávky v invalidite pred dosiahnutím dôchodkového veku.“
Podľa správy v EÚ ako celku dôchodky v súčasnosti poskytujú väčšine ľudí dostatočnú ochranu proti chudobe a primeraný príjem v starobe. Celkovo starší ľudia v Európskej únii požívajú životnú úroveň blízku úrovni mladšej populácie. V priemere dosahuje medián disponibilného príjmu ľudí vo veku 65 rokov alebo viac v EÚ 93 percent príjmu osôb mladších ako 65 rokov. Dokonca aj počas krízy boli starší ľudia lepšie chránení než ostatné vekové skupiny. Viacero členských štátov však ešte stále musí vyvinúť viac úsilia v boji proti chudobe a pri zaručení bezpečnosti príjmov v starobe.
Výsledná výška dôchodkov v rámci členských štátov je poznačená pretrvávajúcimi rodovými rozdielmi, pričom ženy sú viac vystavené chudobe a majú nižší dôchodok ako muži v dôsledku nižších platov a kratšieho pracovného života spojených s opatrovateľskými povinnosťami. Okrem toho ženy žijú v priemere dlhšie ako muži, v dôsledku čoho sa pravdepodobnejšie stanú vdovami a skončia v neistejšej jednočlennej domácnosti. V EÚ sú dôchodky žien v priemere o 40 percent nižšie ako dôchodky mužov. Rodové rozdiely v dôchodkoch možno znížiť, ale často to bude vyžadovať dlhodobé politické úsilie, ktorým sa skombinujú politiky rovnakých príležitostí vo viacerých oblastiach pred tým, ako ľudia dosiahnu vek odchodu do dôchodku, so zmenami v dôchodkovom systéme.
V budúcnosti bude čoraz dôležitejšie vyplniť celú pracovnú kariéru 40 až 45 rokov prispievaním do dôchodkového poistenia, aby človek získal dôstojný dôchodok. V niektorých členských štátoch bude zachovanie budúceho príjmu po odchode do dôchodku stále viac a viac závisieť od súkromnej starostlivosti v rámci zamestnaneckých alebo súkromných dôchodkových systémov. Pokiaľ ide o doplnkové dôchodky, a to aj ich dostupnosť, začiatok a pokrytie, úzka spolupráca medzi členskými štátmi je nevyhnutná. V závislosti od vnútroštátnych postupov môžu sociálni partneri zohrávať v tomto smere dôležitú úlohu.
Nedávne dôchodkové reformy odložili odchod do dôchodku a obmedzili predčasný odchod z trhu práce. Úspech týchto reforiem bude do veľkej miery závisieť od schopnosti starších pracovníkov zotrvať v zamestnaní so zvyšujúcim sa vekom odchodu do dôchodku. V roku 2012 len približne k polovici odchodov z trhu práce došlo v dôsledku toho, že ľudia dosiahli dôchodkový vek. Mnoho ľudí išlo do dôchodku skôr z dôvodov ako zdravie, nezamestnanosť a opatrovateľské povinnosti. Preto bude dôležité vybaviť ľudí potrebnými zručnosťami, ako aj podporou v oblasti zdravia a sociálnych záležitostí, aby sa ich zamestnateľnosť udržiavala v priebehu ich starnutia. Komisia vyvíja v tomto smere iniciatívy, ako napríklad nedávne odporúčanie o dlhodobej nezamestnanosti, ktorá sa zameriava na lepšiu podporu dlhodobo nezamestnaných, aby sa mohli vrátiť na trh práce a aby sa zabránilo ich nečinnosti.
Správa dopĺňa odhady zo správy o starnutí z roku 2015, ktorú vypracoval Výbor pre hospodársku politiku, v ktorej sa posudzuje ako budúce výdavky na dôchodky ovplyvnia udržateľnosť verejných financií.
