EuropskeNoviny.sk
Modranská majolika, levický zlatý ónyx, soľnobanská čipka či piešťanské bahno by sa mohli zaradiť medzi výrobky s chráneným zemepisným označením. Vyplýva to z nelegislatívneho uznesenia, ktoré v utorok schválil Európsky parlament. Poslanci požadujú rozšírenie ochrany, ktoré poskytujú zemepisné označenie EÚ poľnohospodárskym produktom, na ďalšie miestne výrobky s cieľom podporiť lokálnu ekonomiku, cestovný ruch, spotrebiteľskú dôveru, ale aj ochranu kultúrneho dedičstva a tradičného know-how.
„Vítam širokú parlamentnú podporu výzve na lepšiu ochranu miestneho know-how. Rozšírenie celoúnijnej ochrany zemepisných označení by bolo prínosom nielen pre spotrebiteľov, pomohlo by to aj cestovnému ruchu, kultúre, zamestnanosti a obchodu. Teraz je na Európskej komisii, aby túto myšlienku rozvinula a dúfam, že čoskoro – už v rámci stratégie vnútorného trhu, ktorú plánuje predložiť do konca jesene – príde s [legislatívnym] návrhom,“ uviedla spravodajkyňa uznesenia Virginie Rozière (S&D, FR).
Parlament uznesenie schválil pomerom hlasov 608 (za): 43 (proti): 43 (zdržalo sa hlasovania).
Výzva na celoúnijnú ochranu zemepisných označení
Uznesenie vyzýva Komisiu, aby predložila legislatívny návrh, ktorý by rozšíril jednotný systém ochrany zemepisných označení EÚ aj na nepoľnohospodárske miestne a remeselné výrobky, akými sú napríklad levicky zlatý ónyx, modranská majolika, piešťanské bahno, slovenský magnezit alebo soľnobanská čipka. Poslanci zdôraznili, že prepojenie medzi samotným produktom a miestom, na ktorom bol vyrobený, je nevyhnutné na rozpoznanie jeho osobitných vlastností, využitého know-how, ako aj výslednej kvality a autentickosti produktu.
Hospodársky potenciál a známka kvality
Celoúnijný systém ochrany zemepisných označení by ako súčasť snáh o zachovanie kultúrneho dedičstva a tradičného know-how mohol mať podľa poslancov veľký hospodársky potenciál, z ktorého by ťažili najmä malé a stredné podniky a jednotlivé regióny. Zároveň by tieto výrobky v rámci rokovaní o bilaterálnych a multilaterálnych obchodných dohodách EÚ s tretími krajinami mohli získať rovnakú ochranu za hranicami Únie.
Tento systém by poskytol spotrebiteľom spoľahlivé informácie o pôvode produktov a použitých výrobných postupoch a odstránením nedorozumení spôsobených zavádzajúcimi názvami alebo opismi by im tiež umožnil prijať informovanejšie rozhodnutie, uvádza sa v uznesení. Podľa poslancov by sa tiež zvýšila účinnosť boja proti falšovaniu a podvodnému využívaniu názvov zemepisného pôvodu, ako aj ďalším nekalým praktikám.
Jednotný európsky systém registrácie
Výrobcovia, ich združenia a obchodné komory by podľa Parlamentu mali byť hlavnými aktérmi, ktorí by mohli požiadať o registráciu zemepisného označenia pre ich nepoľnohospodárske produkty. Proces registrácie by mal byť čo najefektívnejší, najjednoduchší, najvhodnejší a najdostupnejší, uvádza sa v uznesení. Poslanci zároveň zdôraznili, že náklady a administratívna záťaž spojená s registráciou výrobkov by mala byť udržiavaná na minimálnej úrovni.
„Spotrebiteľ si musí byť istý, že výrobok, ktorý kúpil, spĺňa požadované parametre. Označovanie podľa lokality pôvodu sa osvedčilo pri potravinách a jeho rozšírenie na ďalšie výrobky by len posilnilo prestíž európskych výrobkov a pomohlo by aj lokálnym producentom,“ uviedol poslanec Ivan Štefanec (EPP, SK).
Poznámka pre editorov
Na úrovni EÚ sa jednotná ochrana zemepisných označení týka výlučne poľnohospodárskych produktov, ktoré majú konkrétny zemepisný pôvod a určité kvality, prípadne boli vyrobené použitím tradičných postupov. Aj keď v súčasnosti neexistuje jednotná zemepisná ochrana nepoľnohospodárskych výrobkov na úrovni EÚ, pätnásť členských štátov prijalo vlastné vnútroštátne predpisy, čo viedlo k odlišným stupňom ochrany týchto produktov v rámci EÚ.
