EuropskeNoviny.sk
Brusel sa v uplynulých dňoch stal centrom regionálnej politiky nielen pre politikov, ale aj pre regionálnych zástupcov a novinárov z krajín EÚ. Od 12.októbra do 15. októbra sa konala konferencia pod názvom Open Days 2015 organizovaná Výborom regiónov (Committee of the Regions), na ktorej sa zúčastnilo viac ako šesťtisíc účastníkov. Vystúpilo na nej okolo 800 rečníkov nielen z krajín Európskej únie. Program v sebe zahŕňal množstvo seminárov, prezentácií a diskusných fór.
Slovensko má stále veľké regionálne rozdiely medzi bohatým regiónom Bratislavy a zvyškom Slovenska. Najchudobnejším regiónom zostáva východné Slovensko. Na počudovanie, jediným regionálnym partnerom na tomto podujatí bol Bratislavský samosprávny kraj. Pričom kohézne fondy tvoria z 90% všetky verejné investície v regionálnej politike. Nezáujem regiónov je na zamyslenie. Pri tomto postoji regionálnych úradníkov sa budú rozdiely medzi regiónmi vyrovnávať veľmi pomaly.
Členovia slovenskej jednotky DG Regio Európskej komisie Michaela Břízová a Ivan Fecenko skonštatovali, že v rokoch 2007-2013 bolo otvorených 11 operačných programov. Avšak na obdobie 2014-2020 existuje už len 7 operačných programov, čo smeruje k efektívnosti využívania fondov EU. Päť z týchto programov bude financovaných z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR) a Kohézneho fondu, jeden program z Európskeho sociálneho fondu (ESP) a zároveň z fondu EFRR a jeden z fondu ESF, vrátane iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí.
Podľa vyjadrenia zástupcov slovenskej jednotky, pretrvávajúcimi nedostatkami, ktoré bránia využitiu fondov EÚ, sú stále rovnaké príčiny, t.j. legislatívna podpora, nedostatočná príprava projektov, politické zmeny po každom volebnom období, prinášajúce prehodnocovanie projektov a stratégií a zlyhávanie koordinácie projektov pri viacerých zúčastnených subjektoch. Podľa vyjadrení expertov v najbližšom období sa bude rozhodovať, do ktorých oblastí bude rozdelených 14 miliárd EUR. Kľúčovou oblasťou naďalej zostáva operačný program „Informatizácia spoločnosti“, kde stále neboli splnené základné priority ako e-služby pre spoločnosť, digitalizácia kultúrneho dedičstva a rozvoj širokopásmového internetu na celom území SR.
Nelegálna migrácia a eurofondy. To je jedná z tém, ktoré rezonujú počas utečeneckej krízy na Slovensku a v Európe. Nikto z Európskej komisie pre regióny nehovoril priamo o obmedzení výšky fondov krajinám odmietajúcich utečencov, no napr. európska komisárka pre regionálnu politiku, Corina Crețu, nepriamo naznačila, že nechcú siahať na podporu, ale očakáva sa od všetkých členov EÚ solidarita pri riešení tejto situácie. A Nemecko už upozornilo, že bude vyvíjať tlak na dôsledné skúmanie efektívnosti využívania eurofondov.
Predstavená bola aj tzv. Stratégia Európa 2020 – tzn. ako by sa celá únia mala ďalej vyvíjať. Odporúčania Rady Európy sú v niekoľkých cieľoch. Zamestnanosť vo vekovej kategórii 20- 64 rokov by mala v každom štáte EÚ tvoriť aspoň 75 %, dostať 20 milinónov ľudí mimo rizika chudoby a sociálneho vylúčenia, ktoré im hrozí a tiež investovať 3 % HDP do výskumu a inovácií.
