Utečenecká kríza: EÚ postupne zavádza opatrenia na jej riešenie

Európska komisia ďalej postupuje pri rozpracovaní návrhu komplexných opatrení týkajúcich sa migrácie, ktorý predstavila v máji tohto roku. Vo svojich návrhoch sa Komisia zamerala na posilnenie agentúry Frontex; boj proti prevádzačom, zriadenie hotspotov (krízových centier na identifikáciu a registráciu utečencov), zlepšenie návratovej politiky; zníženie podnetov na nelegálnu migráciu;premiestňovanie a presídľovanie utečencov a dôsledné uplatňovanie azylových pravidiel. Mnohé dôležité opatrenia už boli prijaté a zavádzajú sa v praxi.
Európska komisia považuje za kľúčovú realizáciu operatívnych opatrení, rozpočtovú podporu a dôsledné vykonávanie právnych predpisov EÚ, ktoré 23. septembra podporili hlavy štátov a predsedovia vlád.
Operatívne opatrenia
Čo sme už dosiahli?
  • prítomnosť na mori sa strojnásobila, čo vedie k záchrane mnohých ľudských životov
  • členské krajiny sa dohodli na premiestnení 160 000 osôb vyžadujúcich medzinárodnú ochranu z najviac postihnutých členských štátov do iných členských štátov EÚ
  • členské krajiny sa zaviazali presídliť v najbližších dvoch rokoch 20 000 utečencov z tretích krajín.
  • podporné tímy na riadenie migrácie sú plne funkčné v Lampeduse v Taliansku, nasadzujú sa v Grécku
  • premiestňovanie funguje aj v praxi; prvý presun sa uskutočnil 9. októbra (z Talianska do Švédska)
  • prví sýrski utečenci boli presídlení do Talianska, Česka a Lichtenštajnska
  • začína fungovať aj návrat ľudí nespĺňajúcich podmienky na medzinárodnú ochranu do krajín pôvodu
 
Ďalšie potrebné kroky:
Členské štáty by mali  poskytnúť svojich expertov a vybavenie do podporných tímov pre riadenie migrácie v priestoroch krízových vstupných centier (hotspotov); vytvoriť národné kontaktné body a poslať styčných úradníkov do Talianska a Grécka a jasne naznačiť koľko miest majú k dispozícii na premiestnenie a presídľovanie. Slovenská republika už notifikovala Európskej komisii národné kontaktné body a vyslala styčného úradníka do Talianska. Európska komisia vyzvala členské štáty, aby poskytli potrebné zdroje pre operácie Triton a Poseidon. Začať by mal aj návrat neoprávnených žiadateľov o azyl z Grécka do Pakistanu.
 
Rozpočtová podpora
Čo sme už dosiahli?
Zvýšenie podpory o 1,7 miliardy EUR na roky 2015 a 2016 – poskytnutie núdzovej pomoci, prostriedky pre Frontex, EASO, Europol, humanitárna pomoc. 
2015 – 801,3 milióna EUR:
  • 100 miliónov EUR na posilnenie Fondu pre azyl, migráciu a integráciu (AMIF) a Fondu pre vnútornú bezpečnosť (ISF) – núdzová pomoc najviac postihnutým členským štátom
  • 1,3 milióna EUR pre agentúry: navýšenie počtu pracovníkov: 60 – Frontex, 30 – Európsky podporný úrad pre azyl (EASO) a 30 – Europol
  • 300 miliónov EUR na posilnenie nástroja európskeho susedstva (ENI), aby sa umožnilo zvýšenie Regionálneho trustového fondu EÚ v reakcii na krízu v Sýrii a aby sa poskytla pomoc tretím krajinám, ktoré prijímajú utečencov zo Sýrie
  • 200 miliónov EUR – okamžité zdroje v reakcii na požiadavky UNHCR, Svetového potravinového programu a iných relevantných organizácií s cieľom bezodkladne poskytnúť utečencom pomoc.
 
2016 – 900 miliónov EUR na doplnenie návrhu rozpočtu na rok 2016, ktoré budú určené na:
  • 600 miliónov EUR pre Fond pre azyl, migráciu a integráciu a Fond pre vnútornú bezpečnosť, ako aj na prijatie ďalších zamestnancov pre agentúry FRONTEX, EASO a EUROPOL. Okrem tejto sumy je ešte 780 miliónov EURnaplánovaných na núdzový systém premiestňovania.
  • 300 miliónov EUR na humanitárnu pomoc utečencom v krajinách susediacich so Sýriou a ďalších tretích krajinách. Príspevky členských štátov by mali zodpovedať financovaniu zo strany EÚ.
Celkovo Komisia vynaloží na riešenie utečeneckej krízy 9,2 miliardy eur v rokoch 2015-2016.
 
Ďalšie potrebné kroky:
Členské štáty by mali dorovnať podporu EÚ pre UNHCR, Svetový potravinový program a ďalšie agentúry, Regionálny trustový fond Európskej únie pre Sýriu (500 miliónov Eur) a Núdzový trustový fond pre Afriku (1,8 miliardy Eur).
Vykonávanie právnych predpisov EÚ
Spoločný európsky azylový systém je založený na pomoci osobám, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu, a na navrátení migrantov, ktorí nemajú právo zostať na území EÚ. Tieto pravidlá sa musia riadne uplatňovať, lenže v niektorých členských krajinách je realita iná. V súčasnosti preto prebieha 34 konaní o porušení právnych predpisov a EK rozposlala ďalších 40 varovných listov v súvislosti s prípadnými alebo skutočnými porušeniami právnych predpisov EÚ v oblasti azylu.
 
Komisia intenzívne spolupracuje s Gréckom s cieľom zaistiť, aby kapacity Grécka na prijímanie boli lepšie a aby sa splnili podmienky na obnovenie presunov v rámci dublinského systému do Grécka. Komisia navyše práve dokončuje stanovisko k primeranosti a potrebe dočasného opätovného zavedenia kontrol hraníc Nemeckom, Rakúskom a Slovinskom. Komisia bude naďalej pozorne sledovať situáciu a verí, že úplné vykonávanie schválených prioritných opatrení umožní návrat k normálnemu fungovaniu schengenského systémuv nasledujúcich mesiacoch.
Vonkajší rozmer utečeneckej krízy – zapájame partnerov
Poprednými partnermi sú Turecko a západný Balkán. V podrobnom Akčnom pláne v oblasti migrácie, ktorý odovzdal predseda Juncker prezidentovi Erdoğanovi 5. októbra, sa stanovuje súbor konkrétnych opatrení, na ktorých sa má spolupracovať.
Zavádza sa Akčný plán EÚ proti prevádzaniu migrantov a s africkými partnermi sa pripravujú podmienky na dosiahnutie úspešných záverov summitu o migrácii, ktorý sa bude konať na Malte 11. a 12. novembra.
Čo plánuje Európska komisia navrhnúť v najbližšom období?
 
V decembri 2015 Komisia predstaví návrh zriadenia Európskeho systému pohraničnej a pobrežnej stráže a rozšírenie mandátu Frontexu. V marci 2016 Komisia navrhne ďalšiu reformu Dublinského systému, bude riešiť otázku legálnej migrácie (tzv. Modrá karta), navrhne štruktúrovaný systém na presídľovanie a príde s obnovenou stratégiou boja proti obchodovaniu s ľuďmi.
Viac..  Poberatelia dôchodkov mimo EÚ musia do 15. apríla doručiť Potvrdenie o žití

O ram

Odporúčame pozrieť

MS SR odmieta kritiku Európskej komisie, na pozastavenie plánu obnovy nevidí dôvody

Ministerstvo spravodlivosti (MS) SR je presvedčené, že na pozastavenie plánu obnovy a odolnosti neexistujú dôvody. …

Consent choices