martin vlachynský
PHOTO: redakcia/iness.

Martin Vlachynský o TTIP: Dobrá myšlienka sa zvrtla, môžu za to netransparentné rokovania

Nedávne schválenie Transpacifického partnerstva (TPP) prinieslo ďalšiu vlnu diskusií o Transatlantickej obchodnej a investičnej dohode (TTIP), ktorú má uzavrieť Európska únia s USA. Odborníci aj verejnosť sa v názoroch na TTIP líšia. K obavám, ktoré dohoda spôsobila sa vyjadril analytik INESS Martin Vlachynský.

Je TTIP v súčasnosti problém alebo nie je?

Povedal by som, že voči TTIP existujú neoprávnené, ale aj oprávnené obavy. TTIP by malo byť otvorením obchodu medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi. Rozšírenie obchodu znamená, že budeme mať viac lacnejších výrobkov, a naopak, že naši výrobcovia budú môcť ponúkať svoje výrobky aj v Spojených štátoch s lepšími podmienkami. Neoprávnené obavy vychádzajú z istých skreslení, za ktoré môžeme vďačiť aj tomu, že vyjednávania prebiehajú do značnej miery za zatvorenými dverami. Hoci pozície jednotlivých vlád sú známe, presný chod vyjednávaní a ich výsledky až tak veľmi verejné nie sú. Nie sme teda schopní úplne povedať na čom sme a z toho vyvierajú niektoré obavy.

Z čoho teda pramenia hlavné obavy?

Napríklad v Británii je jednou z top tém tvrdenie, že dohoda spôsobí rozklad alebo zhoršenie systému verejného zdravotníctva. Farmári sa tiež obávajú, že dohoda privedie k prílevu lacných a geneticky modifikovaných produktov. Myslím si, že toto nie je oblasť, ktorej by sme sa museli nejako zvlášť obávať. Prílev výrobkov nebude až taký dramatický. Clá a tarify sú už dnes pomerne nízke. Rovnako vstup firiem do oblasti verejných služieb ostane naďalej v moci národných regulátorov, čiže nejaký masový útok firiem na verejné služby v Európe rozhodne nehrozí. Na druhej strane oprávnené obavy vychádzajú z toho, že ak chceme voľný obchod, stačí zrušiť bariéry, ktoré existujú, stačí povedať, že odteraz  clá neplatia. Táto dohoda prináša možno konsolidované či harmonizované regulácie, ale prináša obrovský rámec regulácií, ktoré sa budú dotýkať firiem v Európe aj v Spojených štátoch. Pokiaľ tieto regulácie tie existujúce iba nahradia a spravia ich jednoduchšími, tak je to samozrejme v poriadku.

Akým smerom sa podľa vás budú uberať ďalšie rokovania o TTIP?

Môžeme dospieť do situácie, keď vznikne akýsi transatlantický zmluvný regulátor, ktorý bude do výraznej miery obmedzovať schopnosti jednotlivých národných štátov, výraznejšie meniť svoje fungovanie v ekonomike a na dlhé roky dopredu zabetónuje situáciu, ktorá tu je. Spočiatku výborná myšlianka obchodnej dohody začala naberať úplne iné kontúry. Rokovania sú netransparentné, pretože nepoznáme detaily a na verejnosť prenikajú len útržkovito. Už teraz má mať dohoda viac ako tisíc strán.

Poznáme už nejaké snahy o nové regulácie, o ktorých hovoríte?

Ako príklad môžem spomenúť Spojené štáty v nedávno takmer schválenej Transpacifickej zmluve. USA veľmi silno presadzujú ochranu svojich duševných monopolov, ochranu patentov a licencií. Môže to viesť k tomu, že ak budú prísnejšie patenty na lieky, tak tieto lieky budú menej dostupné a drahšie. Z tohto hľadiska treba priznať tejto dohode aj isté riziko.

Viac..  M. Hojsík: Reakcia na to, že Národná rada nevyhovela požiadavkám petície Klíma ťa potrebuje

Veľa ľudí, hlavne na západe sa proti tejto zmluve búri. Z čoho pramenia tie obavy?

Je to široké spektrum obáv, pretože v zmluve sa koncentruje všetko, čo vieme o ekonómii a reálnom ekonomickom živote. Sú to klasické merkantilistické obavy z toho, že príde k prílevu lacných zahraničných výrobkov, ktoré zničia domáce hospodárstvo. Obavy majú aj  z toho, že bude oveľa prísnejšie postihovanie počítačových pirátov, alebo z toho, že bude oveľa dôraznejší dohľad nad internetom. To znamená, že provideri budú musieť hlásiť identitu svojich zákazníkov. Z hľadiska súkromia a osobných údajov je to dôvod na oprávnené obavy. Ďalšie pramenia zo zásahu súkromných firiem do sfér, ktoré niektorí ľudia považujú za výsostne štátne, napríklad do zdravotníctva a iných verejných služieb. Akékoľvek obavy na ľavici, ale v mnohých prípadoch aj na pravici, si ľudia dokážu reflektovať práve v tejto zmluve. Hlavne z dôvodu, že informácie o zmluve, ktoré sú verejné, nie sú medzi ľuďmi až také rozšírené a ľudia presne nevedia o čom zmluva vlastne je. Ďalší dôvod je to, že mnoho z tejto zmluvy ešte nie je zverejnené, ani dlho nebude a rokuje sa o nej za zatvorenými dverami.

Rokuje sa už niekoľko rokov. Ako dlho ešte môže trvať kým začne platiť?

Môže to byť do niekoľkých mesiacov až po radu rokov. Existuje možnosť, že nakoniec táto zmluva uzavretá nebude, alebo sa zasekne na niektorých bodoch a nebude sa s ňou dať pohnúť. Nedá sa jednoznačne povedať ako dlho to potrvá, pretože je to ešte veľmi otvorené.

Bola dohoda zo strany Bruselu zle prezentovaná pre ľudí?

Povedal by som, že v poslednej dobe vidíme väčšie snahy intenzívnejšie komunikovať túto tému, na druhej strane je to stále téma skôr pre odborné kruhy či konferencie. Je to dané aj tým, že je to široké spektrum informácií od voľného obchodu až po rôzne regulačné módy, či právne veci. Nie je úplne jednoduché odkomunikovať túto tému. V rámci ekonómov, politikov a odborníkov tiež panujú často veľmi rozdielne názory.

Na otázky spravodajského portálu EuropskeNoviny.sk odpovedal analytik INESS Martin Vlachynský.

 

O vik

Avatar

Odporúčame pozrieť

Jurzyca

Eugen Jurzyca o európskom megabalíku pomoci: Bez rastu nebudeme mať z čoho financovať dlh

EÚ/SLOVENSKO / Mega fond európskych miliárd má veľký potenciál. Žiaľ, nie iba na ekonomický rast, ale …