EuropskeNoviny.sk
V júli tohto toku sa po dlhoročných rokovaniach konečne podarilo dosiahnuť dohodu, vďaka ktorej by mal mať iránsky jadrový program len mierové využitie. Stratégia EÚ voči Iránu bola predmetom pondelkového vypočutia v zahraničnom výbore, na ktoré boli prizvaní i viacerí odborníci. Neochota Iránu rokovať s USA môže podľa nich otvoriť dvere pre EÚ. Poslanci počas debaty neobišli ani tému ľudských práv a zdôraznili potrebu budovania dôvery a angažovania Iránu pri riešení sýrskej krízy.
Počas uplynulého desaťročia uvalili OSN a EÚ na Irán v súvislosti s jeho jadrovým programom viaceré hospodárske a finančné sankcie. Týkali sa napríklad vývozu zbraní, dovozu ropy a zemného plynu alebo zmrazenia účtov. Vďaka novej dohode by mali byť tieto sankcie postupne zrušené. Poslanci v pondelok diskutovali o tom, aké príležitosti ponúka táto dohoda pre EÚ i Irán a akú stratégiu by mala voči tejto krajine zaujať EÚ.
Podpredseda zahraničného výboru Ryszard Antoni Legutko (EKR, Poľko) označil počas svojho otváracieho prejavu dohodu s Iránom za „veľký krok vpred.“ Zároveň zdôraznil, že zrušenie sankcií „otvára nové možnosti pre iránsku ekonomiku.“
„V našich očakávaniach musíme byť realistickí a v súvislosti s týmto, ako už povedali naši kolegovia, existuje spoločná agenda. Jednou z jej hlavných bodov bude boj proti terorizmu a takisto aj boj proti obchodovaniu s drogami,“ poznamenal Richard Howitt (S&D, Spojené kráľovstvo), ktorý práve pripravuje iniciatívnu správu o stratégii EÚ voči Iránu po jadrovej dohode.
Dr. Rouzbeh Parsi, riaditeľ európsko-iránskej výskumnej skupiny vyzval k dialógu. EÚ má podľa neho „potenciál stať sa najdôležitejším obchodným a politickým partnerom,“ pričom spomenul i otázku Sýrie.
Úloha Iránu pri riešení konfliktu v Sýrii
Ellie Geranmayeh z Európskej rady pre zahraničné veci skonštatovala, že „ak skutočne vidíme Irán ako pôvodcu mnohých konfliktov na Blízkom východe, tak potom sa musí podieľať i na ich zmierňovaní.“
„Či už na sýrsku krízu existuje riešenie alebo nie, môže sa stať, že to nebude na EÚ, ale bude to rozhodnuté inde,“ myslí si Cornelius Adebahr, výskumník z Nadácie Carnegie pre medzinárodný mier, ktorý sa debaty zúčastnil prostredníctvom videokonferencie.
Ľudské práva a dôvera
Viacero poslancov prejavilo svoje znepokojenie nad tým, ako sa Irán stavia k ľudským právam. Klaus Buchner(Zelení/ALDE, Nemecko) pripomenul, že „80% popráv je v Iráne vykonávaných za priestupky súvisiace s drogami.“ Zaujímalo ho, či nie je možné nadviazať i spoluprácu na riešenie problémov v oblasti ľudských práv.
Poslanci spomenuli i otázku dôvery medzi oboma stranami. „Ako môžeme budovať dôveru napriek tomu, čo sa stalo v minulosti, napriek testom balistických rakiet,“ pýtala sa Michèle Alliot-Marie (EĽS, Francúzsko).
Debatu uzavrel predseda zahraničného výboru Elmar Brok (EĽS, Nemecko).
