Mikolášik: Ako lekár sa domnievam, že GMO potraviny môžu škodiť ľuďom aj zvieratám

Slovenský europoslanec Miroslav Mikolášik sa vyjadril k aktuálnej téme geneticky modifikovaných potravín a k Správe o návrhu nariadenia o nových potravinách. Schválené normy vkladajú  do rúk členským štátom rozhodnutie o zavedení GMO potravín, alebo ich zakázaní.

Čo presne znamená legislatíva týkajúca sa GMO potravín?

Je to veľmi dôležitá správa, ktorá sa mne ako poslancovi zo Slovenska veľmi páči. Uplatňuje sa v nej sloboda členských krajín, ktorá im umožňuje rozhodnúť sa či zaviesť, alebo nezaviesť niečo, čo sa v Európe prerokuje. Je to smernica, ktorá sa týka toho, či sa môže zakázať používanie niektorých geneticky modifikovaných potravín. Povedal by som, že pozitívna stránka celej veci je v tom, že členské štáty to na svojom území môžu prijať a nemusia. Dúfam, že sa v krátkej dobe Európska únia dohodne so  Spojenými štátmi, s ktorými je na obzore nová obchodná zmluva (TTIP).

Aký je váš názor na túto direktívu?

Som ostro proti tomu, aby v tejto zmluve boli geneticky modifikované organizmy automaticky včlenené, lebo by to potom vplývalo na masívnu implementáciu do členských krajín. Chceli sme, aby členské krajiny nemuseli zaviesť geneticky modifikované potraviny na svojom území. Komisia vo svojom legislatívnom návrhu kopírovala smernicu 2001/18 o GMO potravinách určených na pestovanie a smernicu 2015/412, ktorá nadobudla účinnosť začiatkom apríla. Navrhuje preto, aby sa členským štátom umožnilo obmedziť,  alebo za určitých podmienok zakázať používanie GMO potravín. Tieto opatrenia musia byť zlučiteľné s vnútorným trhom  a s medzinárodnými záväzkami Európskej únie. V direktíve, ktorá sa prijíma sú princípy lepšej regulácie a transparentnosti zachované. Ako lekár sa domnievam, že GMO potraviny môžu mať veľmi negatívne účinky na zdravie zvierat, ale aj ľudí. Som veľmi rád, že Európsky parlament rešpektuje väčšinový názor občanov členských štátov, podľa ktorého si občania neželajú masové zavádzanie GMo potravín.

Nie je táto správa v rozpore so správnou zo začiatku roka, ktorá dáva členským krajinám možnosť povoliť alebo zakázať GMo potraviny?

Myslím si, že nie. Ide o komplementaritu týchto dvoch právnych noriem. Na jednej strane, doteraz prijaté európske direktívy dávajú slobodu jednotlivým členským krajinám, ktoré sú akosi viac otvorené GMO potravinám. Na strane druhej, krajiny, v ktorých obava občanov je väčšia legislatívci povoľujú touto správou zakázať GMO potraviny vo svojom pláne pestovania takýchto plodín.

Parlament schvaľuje tiež Správu o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o nových potravinách. Čo je úlohou nariadenia?

Nariadenie je najvyššia právna sila, ktorú môže Parlament a Rada prijať. Takýto text sa len preloží do jazyka členských štátov a tie už na jeho texte nemôžu nič meniť. Prevádzkovatelia potravinárskych podnikov aj tzv. zainteresované strany z odvetvia, a tvorcovia politík v týchto inštitúciách Únie uznali skutočnosť, že každú novú potravinu alebo jej zložku, je pred umiestnením na trh potrebné povoliť, aby sa zachovala vysoká úroveň ochrany ľudského zdravia, ale aj záujmov spotrebiteľov.  Nik ale nemohol predvídať, že medzičasom sa zaznamená taký podstatný vedecký a technologický pokrok práve v potravinárskom odvetví, ktorý existujúce vymedzenie pojmu nových potravín uvedené v doterajších textoch nepokryje. Museli sme preto inovovať aj novú právnu normu. Existujúce nariadenie sa ale nevzťahovalo na potraviny obsahujúce mikroorganizmy, huby, riasy či geneticky upravované potraviny. Vzniklo akési právne vákuum.

Ako sa to vyriešilo?

Prostredníctvom Komisie sa vyvinula snaha o revíziu nariadenia. Návrh predložila v decembri 2013 a zahrnula do neho predošlé zhody dosiahnuté v rámci zmierovacieho výboru, pričom vylúčila otázku klonovania, ktorú sa rozhodla riešiť osobitným návrhom. Pri týchto nových potravinách sa presnejšie definuje tzv. posilnenie postupu povoľovania, čo znamená, že Komisia si dala za cieľ posilniť a zjednodušiť regulačný postup, a tým zredukovať administratívne zaťaženie žiadateľov.

Hovorí toto nariadenie o popise potravín pre spotrebiteľa?

Áno, to je už ale disciplína, ktorej sa hovorí označovanie potravín. Tú sme už schválili skôr, kde sme uzákonili, že štítok alebo príbalový leták ku potravine musí obsahovať všetky informácie ako zloženie, jednotkové zloženie na 100 ml a všetky potrebné otázky súvisiace so zdravím. Tiež tam musí byť uvedená prítomnosť alergénov a tzv. stabilizátorov potravín. Ďalšou podmienkou je, že celé poučenie vrátane etikiet a príbalových letákov, musí byť v dostatočnej veľkosti písma.