Ján Oravec: Závidím škandinávskym krajinám

Jeden deň, dve významné medzinárodné inštitúcie, každá na inej strane Atlantiku, dve povšimnutiahodné publikácie, jedna spoločná téma. Či už náhodou alebo nie, Svetová banka v USA a Organizácia pre hospodársku spoluprácu v Európe zverejnili minulý týždeň, dokonca v jeden a ten istý deň, analýzy hodnotiace kvalitu regulačnej politiky.

Je to práve regulácia, čo podnikateľom spôsobuje často zbytočné problémy, preto je dobre, že sa o tejto téme hovorí aj na medzinárodnej úrovni. Na druhej strane, ani tímy špičkových analytikov nie sú zárukou výsledku, ktorý možno akceptovať bez akýchkoľvek výhrad. Len pre ilustráciu, krátky pohľad na postavenie Slovenska v najnovšom rebríčku Svetovej banky Doing Business 2016: ten, kto si pamätá našu minuloročnú 37. priečku musí byť prekvapený, pretože tento rok je to 29. priečka a banka tvrdí, že naše postavenie sa oproti minulému roku nezmenilo. Rozlúštenie tejto malej záhady treba hľadať v metodologických poznámkach, podľa ktorých prišlo k úprave spôsobu výpočtu jednotlivých indikátorov. Ním už boli  počítané nielen výsledky pre tento rok, ale následne boli zmenenou metodológiou prepočítané aj výsledky z minulého roka, čo z 37. miesta urobilo 29. miesto.

Zabudnime však na chvíľu na tieto ťažkosti a všimnime si jednu pozoruhodnosť, ktorá udrie do očí, keď sa čo i len zbežne pozrieme na rebríček Svetovej banky. Do prvej desiatky sa dostali štyri škandinávske krajiny: Dánsko sa umiestnilo na treťom mieste a Švédsko, Nórsko a Fínsko sa v tomto poradí zoradili na 8. až  10. priečke. To len potvrdzuje, čo na tomto mieste zaznelo už viackrát. Krajiny, ktoré sú u nás ešte stále vnímané ako štáty blahobytu, v posledných rokoch zásadne zreformovali a zliberalizovali ich podnikateľské prostredie. Pohľad do druhej publikácie, zverejnenej OECD, nám dáva jednoznačnú odpoveď na to, čo konkrétne pri reformovaní regulácie urobili.

Viac..  Peter Pollák: Nakradnuté peniaze skrývajú v daňových rajoch. VIDEO

V Dánsku sa regulačnou reformou, zjednodušovaním pravidiel pre podnikanie, zaoberajú už 20 rokov. Od roku 2012 majú fórum pre lepšiu reguláciu, v ktorom sú zástupcovia zamestnávateľov, zamestnancov a expertov. Ich návrhy musí vláda premietnuť do legislatívy. Ak tak predsa len neurobí, musí veľmi dôkladne vysvetliť dôvody. Vo Švédsku majú nezávislú radu pre lepšiu reguláciu, ktorá hodnotí kvalitu s akou vláda počíta dopady prijímanej legislatívy. Od roku 2014 majú k dispozícii kalkulačku, ktorá tieto výpočty zjednodušuje. V Nórsku v súčasnosti prebieha program zjednodušenia podmienok pre podnikanie, ktorý má do roku 2017 znížiť administratívne náklady o 25%. Vo Fínsku sú pre intenzívne konzultácie so širokou verejnosťou bohato využívané interaktívne webstránky a sociálne médiá, zákony sú prijímané čoraz častejšie len na dobu určitú.

A čo chýba Slovensku k tomu, aby mohlo ašpirovať na popredné umiestnenia z hľadiska kvality podnikateľského prostredia? Z celkového počtu 34 krajín OECD dnes už v 29 krajinách majú ministra pre regulačnú reformu. Slovensko medzi nimi nie je. Až 33 krajín OECD vytvorilo permanentný orgán pre dohľad nad regulačnou politikou. Slovensko medzi nimi nie je. Toto nemilosrdné zrkadlo nám jasne ukazuje dve veci. Že len krasorečniť nestačí. A že nezaškodí konečne sa inšpirovať tým, čo funguje inde.

Komentár pripravil Ján Oravec, Nadácia F.A. Hayeka

 

 

O dac

Avatar

Odporúčame pozrieť

cestovanie

Nórsko a Česko zaradili Slovensko medzi červené krajiny

Česká republika a Nórsko zaradili od pondelka 4. októbra Slovensko medzi krajiny s vysokým rizikom …