Hospodárska prognóza z jesene 2015: Mierne oživenie napriek výzvam

V súvislosti s klesajúcimi cenami ropy, ústretovou menovou politikou a pomerne slabou vonkajšou hodnotou eura bolo tento rok hospodárske oživenie odolné a rozšírené vo všetkých členských štátoch. Jeho tempo je však stále pomalé.

Vplyv pozitívnych faktorov sa stiera, pretože sa objavujú nové výzvy, ako napríklad spomalenie rozvíjajúcich sa trhových hospodárstiev a globálneho obchodu a pretrvávajúce geopolitické napätie. Očakáva sa, že prostredníctvom iných faktorov, ako sú lepšie výsledky v oblasti zamestnanosti, ktoré podporujú reálny disponibilný príjem, jednoduchšie úverové podmienky, pokrok v oblasti znižovania finančnej zadlženosti a vyššie investície, bude tempo rastu odolávať výzvam v rokoch 2016 a 2017. V niektorých krajinách bude pozitívny vplyv štrukturálnych reforiem takisto prispievať k podpore ďalšieho rastu.

V eurozóne sa vo všeobecnosti predpokladá rast reálneho HDP v roku 2015 o 1,6 %, v roku 2016 stúpne na 1,8 % a v roku 2017 na 1,9 %. V EÚ ako celku sa očakáva, že reálny HDP sa zvýši z 1,9 % v tomto roku na 2,0 % v roku 2016 a na 2,1 % v roku 2017.

Valdis Dombrovskis, podpredseda pre euro a sociálny dialóg, povedal: „Z dnešnej hospodárskej prognózy vyplýva, že v hospodárstve eurozóny naďalej dochádza k miernemu oživeniu. Rast vo veľkej miere podporujú dočasné faktory, ako napríklad nízke ceny ropy, slabší výmenný kurz eura a ústretová menová politika ECB. V eurozóne sa prejavila odolnosť voči vonkajší m udalostiam, ako je spomalenie svetového obchodu, a to je povzbudzujúce. Udržanie a posilnenie oživenia si vyžaduje využitie týchto dočasných priaznivých faktorov pri sledovaní zodpovedného prístupu k verejným financiám, podporovaní investícií a vykonávaní štrukturálnych reforiem na posilnenie konkurencieschopnosti. Je to dôležité predovšetkým vzhľadom na spomalenie globálneho hospodárstva, pokračujúce napätie v našom susedstve a potrebu rozhodne a kolektívne zvládnuť utečeneckú krízu.“

Pierre Moscovici, komisár pre hospodárske a finančné záležitosti, dane a clá, uviedol:„Európske hospodárstvo si udržiava kurz smerom k oživeniu. V roku 2016 očakávame zvýšenie rastu a nezamestnanosti a pokles fiškálnych deficitov. Zlepšenia sú však ešte stále rozložené nerovnomerne: najmä v eurozóne konvergencia neprebieha dostatočne rýchlo. Hlavnými výzvami zostávajú: nedostatočné investície, hospodárske štruktúry, ktoré brzdia zamestnanosť a rast, a pretrvávajúce vysoké úrovne súkromného a verejného dlhu. Tieto problémy si vyžiadajú odvážne a odhodlané politické reakcie v roku 2016, najmä vzhľadom na neistý globálny výhľad.“

Oživenie je rozšírené vo všetkých členských štátoch

Tento rok sa domáci dopyt zvyšuje vo väčšine členských štátov eurozóny a v rokoch 2016 a 2017 by sa mal v celej EÚ prejaviť rast hospodárskej činnosti. Súkromná spotreba sa zvyšuje v dôsledku rastúcich nominálnych príjmov a nízkej inflácie. Očakáva sa takisto určité posilnenie investícií v dôsledku zvyšovania disponibilných príjmov domácností, zlepšovania ziskových rozpätí spoločností, priaznivých podmienok financovania a jasnejšieho výhľadu v oblasti dopytu.

Minulé reformy podporujú silnejšiu výkonnosť trhu práce

Trh práce sa naďalej posilňuje pomalým a nerovnomerným tempom v jednotlivých členských štátoch. V ťažko zasiahnutých krajinách, ktoré zaviedli reformy trhu práce, by však malo dôjsť k ďalšiemu zvýšeniu rastu zamestnanosti. V eurozóne sa očakáva, že miera zamestnanosti v tomto a budúcom roku stúpne o 0,9 % a v roku 2017 sa zvýši na 1 %. V EÚ by sa zamestnanosť v tomto roku mala zvýšiť o 1,0 % a v rokoch 2016 a 2017 o 0,9 %. Celkovo sa očakáva, že nezamestnanosť bude naďalej klesať len pozvoľne a so značnými rozdielmi medzi jednotlivými členskými štátmi. Predpokladá sa, že nezamestnanosť v eurozóne klesne z 11,0 % v tomto roku na 10,6 % v budúcom roku a na 10,3 % v roku 2017, zatiaľ čo v EÚ ako celku z prognózy vyplýva pokles z 9,5 % v tomto roku na 9,2 % v roku 2016 a na 8,9 % v roku 2017.

Fiškálny výhľad sa naďalej zlepšuje

V roku 2015 sa očakáva, že celkový pomer deficitu k HDP v eurozóne klesne na 2,0 %, a to vďaka predchádzajúcim úsiliam v oblasti fiškálnej konsolidácie, cyklickému posilneniu hospodárskej činnosti a do menšej miery aj vďaka nižším úrokovým výdavkom. Do roku 2017 by mal pomer deficitu k HDP v eurozóne klesnúť na 1,5 %. Zámery fiškálnej politiky eurozóny zostanú podľa očakávaní vo všeobecnosti neutrálne. V eurozóne sa predpokladá, že pomer dlhu k HDP klesne z maximálnej hodnoty 94,5 % v roku 2014 na 91,3 % v roku 2017. Predpokladá sa, že pomer deficitu k HDP v EÚ ako celku klesne z predpokladanej hodnoty 2,5 % v tomto roku na 1,6 % v roku 2017, zatiaľ čo sa očakáva, že pomer dlhu k HDP klesne z hodnoty 87,8 % očakávanej v tomto roku na 85,8 % v roku 2017.

V dôsledku nižších cien ropy sa dočasne znižuje inflácia

Prudký pokles cien ropy a iných komodít spôsobil v septembri celkovú infláciu v eurozóne a v EÚ v záporných hodnotách. To však zastiera skutočnosť, že rast miezd, posilňovanie súkromnej spotreby a zužovanie produkčnej medzery začína zvyšovať tlak na ceny. Ročná inflácia v eurozóne sa podľa očakávaní zvýši z 0,1 % v tomto roku na 1,0 % v budúcom roku a v EÚ z 0 % v tomto roku na 1,1 % v budúcom roku a v obidvoch oblastiach na 1,6 % v roku 2017.

Spomalenie svetového hospodárstva brzdí dopyt po vývozoch EÚ

V dôsledku poklesu rozvíjajúcich sa trhových hospodárstiev, najmä Číny, sa od jari výrazne znížil výhľad v oblasti globálneho rastu a svetového obchodu. Očakáva sa, že rozvíjajúce sa trhové hospodárstva tento rok dosiahnu svoje minimum a v roku 2016 sa začnú zotavovať.

Vývozy eurozóny boli doteraz do značnej miery ušetrené od zhoršenia v globálnom obchode, a to najmä vďaka oslabeniu kurzu eura v minulosti. Očakáva sa však, že rast vývozu sa v roku 2016 spomalí a v roku 2017 mierne vzrastie.

Zvýšenie prebytku bežného účtu

Prebytok bežného účtu v eurozóne by sa mal tento rok zvýšiť, a to v dôsledku nižšieho deficitu obchodu s ropou a zlepšenia podmienok obchodovania, ako aj zachovania vysokých prebytkov v niektorých členských štátoch a náprave minulých deficitov v iných členských štátoch. Prebytok bežného účtu sa podľa očakávaní v roku 2017 mierne zníži, keďže dôjde k nárastu cien ropy a zhoršeniu obchodných podmienok.

Príchod žiadateľov o azyl by mohol mať malý pozitívny hospodársky vplyv

Táto prognóza je prvým posúdením hospodárskeho vplyvu príchodu veľkého počtu žiadateľov o azyl do EÚ. Zatiaľ čo v krátkodobom horizonte sa prostredníctvom dodatočných verejných výdavkov zvýši HDP, dodatočný pozitívny vplyv na rast sa v strednodobom horizonte očakáva v dôsledku zvýšenia ponuky pracovnej sily za predpokladu zavedenia vhodných politík na uľahčenie prístupu na trh práce. Pre EÚ ako celok je vplyv rastu malý, v niektorých členských štátoch však môže byť výraznejší.

Riziká týkajúce sa prognózy sú hlavne vonkajšie a zväčša negatívne

Riziká týkajúce sa globálnych hospodárskych vyhliadok sa zvýšili. Nižší rast na rozvíjajúcich sa trhoch, najmä rušivejšie hospodárske úpravy v Číne a vplyvy očakávanej normalizácie menovej politiky USA na rozvíjajúce sa trhy, by mohli mať negatívnejší vplyv na investície a hospodársku činnosť v Európe, ako sa v súčasnosti očakáva.

Súvislosti

V tejto prognóze sa zohľadňujú všetky dostupné relevantné údaje a faktory vrátane predpokladov týkajúcich sa vládnych politík do 22. októbra 2015. Zahrnuté sú len dôveryhodne a dostatočne podrobne uvedené politiky a v odhadoch sa nepredpokladajú žiadne politické zmeny.

Táto prognóza vychádza aj zo súboru vonkajších predpokladov týkajúcich sa výmenných kurzov, úrokových sadzieb a cien komodít. V použitých číslach sa odzrkadľujú očakávania trhu odvodené z trhov s derivátmi v čase vypracovania prognózy.

Komisia by mala aktualizovať svoju hospodársku prognózu vo februári 2016.