Záborská: Slováci nie sú zvyknutí na multikultúrnosť, voči azylantom pociťujú averziu

V Bruseli sa uskutočnila dôležitá rozprava o utečeneckej kríze. O tom, aké návrhy na riešenie padli zo strany europoslancov, ale aj Donalda Tuska a Jean-Claude Junckera, porozprávala europoslankyňa Anna Záborská.

V čom bolo toto konkrétne rokovanie v Bruseli iné, ako tie predošlé?

Po dlhej dobe musím povedať, že debata zo strany pána Tuska a Junckera bola pomerne konkrétna. Doteraz tie časové horizonty, alebo úlohy, ktoré sa majú urobiť, boli veľmi všeobecné. Konečne preniesli vážnosť situácie do politickej debaty. Pán Tusk kládol dôraz na ochranu vonkajších hraníc EÚ, a ak pri tejto príležitosti bude uzavretá dohoda s Tureckom, nemôže prebrať všetku zodpovednosť za ochranu našich hraníc. Hovorilo sa o zriadení hotspotov, do konca novembra by malo byť zriadených 11 takýchto zariadení, ktoré budú registrovať žiadateľov o azyl a budú fungovať ako prijímacie centrá.

Veľa poslancov si myslí, že medzi štátmi chýba komunikácia..

Veľmi dôležitá je dohoda medzi jednotlivými členskými krajinami, na to sa kladie dôraz. Je zarážajúce ako si jednotlivé krajiny EÚ dávajú informácie. Snažili sa nájsť riešenie aj s balkánskymi štátmi, ktoré nepatria do EÚ.

Dotýka sa kríza aj štátov, ktoré nie sú v EÚ?

Lídri EÚ budú rokovať s krajinami Afriky, odkiaľ prichádzajú migranti. Povedali, že nutne treba riešiť problém migrácie aj partnerstvom s africkými krajinami. Juncker apeluje na zabezpečenie utečencov, ktorí prichádzajú – prístrešie, jedlo, voda, zdravotná starostlivosť, deky, oblečenie, ohrievače. Praktické veci. Vyzval krajiny, aby sa vzájomne informovali, čo v krajinách chýba, a aby sa zdroje lepšie mobilizovali.

Veľkým problémom začínajú byť nedostatočne kapacity pre migrantov.

Hovorilo sa o zvýšení kapacity miest o 100 000. Cez hranice prechádza veľa migrantov, ktorí neboli zaregistrovaní, či už na gréckej alebo macedónskej hranice, kládol dôraz na tom, aby sa zaručila ľudská dôstojnosť migrantov a základné potreby, ale s tým sú spojené zodpovednosti. Registrovať ich treba. Pán Juncker vyjadril vlké počudovanie, že v súčastnej dobe sa museli v Bruseli zísť, aby sa na tom dohodli. V týchto dňoch je samozrejmé, že tieto krajiny si automaticky nedávajú informácie o situácii.

Neprehadzujú si v tejto ťažkej situácii krajiny zodpovednosť ako horúci zemiak?

EK tvrdí, že v podstate od júna, kedy bola prijatá prvá rezolúcia EP, urobila dosť, navrhla riešenia a tak ďalej. Zo zlej situácie viní členské štáty, ktoré sa len prizerali situácii a nič nerobili. Situácia je hrozivá. Jeden sa na druhého spolieha. EK sa spolieha na členské štáty, a štáty sa spoliehajú na Komisiu. Aj EÚ rozpočet má svoje limity. Turecko chce 3 mld eur, 2 mld eur chýbajú na zabezpečenie centier a hotspotov. Ďalšie finančné prostriedky treba uvoľniť na iné veci, a Tusk spomínal, že jednotlivé krajiny, ktoré uvoľnia finančné prostriedku, sa nebudú rátať do deficitu. Investície budú posudzované flexibilne, rovnako ako každá krajina osobitne podľa toho, koľko takých prostriedkov uvoľní, nebudú sa tieto financie zarátavať do dlhu.

Registrácia migrantov je zdĺhavý byrokratický proces. Ako ho zjednodušiť?

Krajiny sa dohodli, že ponúknu expertov, ktorí budú pomáhať pri registrácii – týchto expertov ponúkli len 3 členské krajiny, čo je žalostne málo. Každá jedna členská krajina bude mať styčného úradníka, ktorý bude s týmito krajinami komunikovať a bude pomáhať pri riešení žiadostí azylantov o pobyt. Pri vážnosti situácie si členské štáty neuvedomujú, že všetko aj tak padne na našu hlavu a naše plecia.

Média prinášajú informácie o konfliktoch, ku ktorým dochádza priamo v utečeneckých táboroch. 

Hovorí sa veľa o konfliktoch, ktoré vznikajú v táboroch. Určite sú aj preto, že tábory sú predimenzované. Väčšinou sú náboženské. Keď títo ľudia dodržiavajú kult svojho náboženstva, môžu prísť do konfliktu. Napríklad keď používajú kuchyne a vo vzťahu žena a muž. Možno by bolo treba zapojiť aj expertov pre náboženstvá a kultúry a dopredu sa snažiť predísť konfliktom tým, že sa vytvoria podmienky, aby tieto konflikty nevznikali.

Prečo sa spoločnosťou šíri odpor a averzia voči prijatiu migrantov?

Je to problém sociálny, ktorý vzniká a vytvára určitú averziu najmä v nových členských krajinách voči ľuďom, ktorí prichádzali a mali by mať určité zabezpečenie. Keď si uvedomíme, koľko ľudí v našich krajinách nemá takéto zabezpečenie, tak to vytvára nevôľu prijať iných ľudí, kvôli sociálnej nespravodlivosti. Ak tento problém bude dlhodobý, treba rozmýšľať nad zmenou sociálneho systému. Naši obyvatelia nie sú zvyknutí na multikultúrnosť.