Migračná výzva zvýrazňuje nevyhnutnosť intenzívnejšej spolupráce s krajinami zapojenými do procesu rozširovania EÚ

Európska komisia zhodnotila, ako krajiny západného Balkánu a Turecko postupujú v príprave na splnenie podmienok členstva v EÚ a uvádza, aké opatrenia treba prijať na riešenie zostávajúcich výziev.

Komisár Johannes Hahn pri predkladaní každoročného balíka týkajúceho sa rozširovania uviedol: „Súčasná utečenecká kríza ukazuje, aký zásadný význam má spolupráca medzi EÚ a krajinami juhovýchodnej Európy. Proces rozširovania EÚ, ktorý sa týka západného Balkánu a Turecka, je mocný nástroj na posilnenie právneho štátu a ľudských práv v týchto krajinách. Takisto je stimulom pre silnejšiu ekonomiku a podporuje regionálnu spoluprácu. Jasná európska perspektíva postupne transformuje krajiny našich partnerov a zvyšuje stabilitu navôkol Únie. Náš pevný záväzok k rozširovaniu EÚ a k podmienkam, ktoré sú s týmto procesom spojené, je preto dlhodobou investíciou do bezpečnosti a prosperity Európy samotnej.“

Spoločné výzvy

Utečenecká kríza vážne postihla tento región. Turecko na svojom území poskytuje výraznú podporu viac než dvom miliónom sýrskych utečencov. Krajiny západného Balkánu, najmä bývalá Juhoslovanská republika Macedónsko a Srbsko, od začiatku roka čelili významným počtom štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí prechádzali cez ich územia. Migračná výzva zvýrazňuje viac než kedykoľvek predtým nevyhnutnosť intenzívnejšej spolupráce s krajinami zapojenými do procesu rozširovania, pričom EÚ na tento účel poskytuje nemalú podporu.

 Základné otázky sú kľúčom k stabilite

Komisia vo svojej stratégii rozširovania opätovne potvrdzuje silný dôraz na zásadu „fundamentals first“ („najskôr základné otázky“) v rámci prístupového procesu. Kľúčovými prioritami zostávajú aj naďalej hlavné problematické oblasti, ktorými sú právny štát, základné práva, posilnenie demokratických inštitúcií vrátane reformy verejnej správy, ako aj hospodársky rozvoj a konkurencieschopnosť. K pokroku dochádza najmä pri prijímaní príslušných právnych predpisov a vytváraní potrebných správnych štruktúr. Príliš často však chýba účinné vykonávanie vo všetkých oblastiach. Komisia bude naďalej zameriavať svoje úsilie na to, aby krajiny prioritne reformovali tieto kľúčové oblasti a aby dosahovali dobré výsledky.

Aktuálny stav

Hoci sa v priebehu uplynulého roka dosiahol značný pokrok, hlavné výzvy pretrvávajú. Pokiaľ ide o právny štát, justičné systémy nie sú dostatočne nezávislé, efektívne ani zodpovedné. Výrazné úsilie sa ešte musí vynaložiť v boji proti organizovanej trestnej činnosti a korupcii. Predovšetkým je potrebné dosiahnuť dobrú bilanciu výsledkov, pokiaľ ide o vyšetrovania, stíhania a právoplatné odsúdenia. Základné práva sú často do veľkej miery zakotvené v právnych predpisoch, no v praxi nedostatky pretrvávajú. Osobitnou výzvou je zabezpečenie slobody prejavu, pričom v tejto oblasti došlo k negatívnemu vývoju vo viacerých krajinách. Reformovanie verejnej správy musí rázne napredovať, aby sa zaistili potrebné administratívne kapacity a aby sa zároveň odstránila veľká politizácia a zvýšila transparentnosť. Pozornosť si vyžaduje aj fungovanie demokratických inštitúcií. Je potrebné ešte užšie spolupracovať s miestnymi aktérmi občianskej spoločnosti s cieľom zakotviť reformy v celej spoločnosti.

Viac..  Maďarská vláda sa obáva, že koronavírus spustí ďalšiu vlnu migrácie do Európy

Väčšina krajín čelí zásadným výzvam v oblasti správy hospodárskych záležitostí a konkurencieschopnosti. Hospodársky rozvoj má kľúčový význam pre tvorbu pracovných miest a rast, ako aj pre zvyšovanie záujmu investorov. Komisia kladie mimoriadny dôraz na regionálnu spoluprácu a na podporovanie regionálneho hospodárskeho rozvoja a prepojenosti. V tomto smere došlo k výraznému pokroku, a to najmä prostredníctvom „berlínskeho procesu“ a formátu „západobalkánskej šestky“. Komisia takisto zdôrazňuje, že je nevyhnutné udržiavať dobré susedské vzťahy a prekonať dvojstranné spory.

SÚVISLOSTI

Nový prístup

Komisia tento rok zaviedla pri svojich hodnoteniach základných otázok a súvisiacich kapitol acquis posilnený prístup. Všeobecná stratégia politiky rozširovania je teraz viacročná a platí pre celé obdobie mandátu Komisie. Popri hodnotení pokroku sa teraz kladie omnoho väčší dôraz aj na pripravenosť prevziať záväzky, ktoré vyplývajú z členstva. Správy zároveň poskytujú ešte jasnejšie usmernenia týkajúce sa opatrení, ktoré majú krajiny prijať v krátkodobom a dlhodobom horizonte. Použitie harmonizovaných hodnotiacich stupníc zlepšuje porovnateľnosť medzi krajinami a zároveň zvyšuje transparentnosť prístupového procesu. To by malo pomôcť zabezpečiť, aby všetky zainteresované strany mohli vykonávať lepšiu kontrolu reforiem.

Proces rozširovania

Súčasný program rozširovania sa týka krajín západného Balkánu a Turecka. Prístupové rokovania s Tureckom sa začali v roku 2005, avšak napredujú len pomaly. Od roku 2012 prebiehajú prístupové rokovania s Čiernou Horou a od roku 2014 aj so Srbskom. V prípade bývalej Juhoslovanskej republiky Macedónsko – kandidátskej krajiny od roku 2005 – je proces pristúpenia k EÚ naďalej v slepej uličke. Albánsko získalo status kandidátskej krajiny v roku 2014 a v súčasnosti rieši viacero kľúčových priorít pred tým, ako bude Komisia môcť odporučiť začatie prístupových rokovaní. Dohoda o stabilizácii a pridružení s Bosnou a Hercegovinou nadobudla platnosť v júni. S Kosovom bola takáto dohoda podpísaná v októbri 2015.

O dac

Avatar

Odporúčame pozrieť

utecenci

EÚ podporí sýrske obyvateľstvo a úsilie OSN o komplexné a trvalé politické riešenie sýrskeho konfliktu

Na štvrtej bruselskej konferencii o podpore budúcnosti Sýrie a okolitého regiónu sa medzinárodní partneri zaviazali prispieť Sýrii …