Za najrozšírenejšiu formu diskriminácie považujú Slováci vyšší vek a etnický pôvod

Európska antidiskriminačná legislatíva patrí medzi najrozsiahlejšie na svete. V roku 2000 prijala Európska únia dva zákony, ktoré zakazujú diskrimináciu na pracovisku z dôvodu rasovej alebo etnickej príslušnosti, náboženstva alebo vierovyznania, postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie.

Prieskumy na tému diskriminácia už Európska komisia realizovala v minulosti trikrát: v rokoch 2006, 2009 a 2012. Tohtoročný prieskum nadväzuje na predchádzajúce roky, aby tak poskytol prehľad o vývoji vnímania, znalosti a osobných postojov obyvateľov Európskej únie voči diskriminácii. Do aktuálneho prieskumu, ktorý sa realizoval v máji až júni 2015, sa v 28 krajinách EÚ zapojilo celkovo 27 718 respondentov, z toho 1 016 Slovákov. Na Slovensku uskutočnila zber dát agentúra TNS Slovakia.

Z prieskumu vyplynulo, že za najrozšírenejšiu formu diskriminácie považujú Slováci vyšší vek (50%) a etnický pôvod (46%). Naopak, za zriedkavú považujú diskrimináciu na základe náboženstva alebo vierovyznania (68%), pohlavia či nižšieho veku.

Tieto výsledky nie celkom korešpondujú s výsledkami v celej Európskej únii. Obyvatelia Európskej únie považujú za najrozšírenejšiu formu diskriminácie diskrimináciu na základe etnického pôvodu (64%), kde toto vnímanie v porovnaní s rokom 2012 dokonca vzrástlo o 8%. Viac ako polovica Európanov považuje za rozšírenú formu diskriminácie aj sexuálnu orientáciu (58%) či rodovú identitu (56%). Aj vnímanie týchto foriem diskriminácie v porovnaní s rokom 2012 vzrástlo, v oboch prípadoch dokonca o viac ako 10%.

Diskriminácia v práci na základe etnického pôvodu a vierovyznania

Čo sa týka diskriminácie v práci na základe etnického pôvodu či vierovyznania, nie sú postoje Slovákov v porovnaní s ostatnými krajinami Európskej únie až tak pozitívne. Najviac Slovákov sa v práci cíti príjemne, keď pracuje s belochom (77 %) alebo kresťanom (74 %). Naopak, len menej ako polovica by bola v práci spokojná, keby bol ich kolega moslim (39%) alebo Róm (44 %).

V rámci celej Európskej únie je tento rebríček veľmi podobný, ale vyznieva o niečo optimistickejšie. Európania sú taktiež najspokojnejší, keď pracujú s belochom alebo kresťanom (v oboch prípadoch 86 %), ale štyri pätiny nemajú v práci problém, ani keď je ich kolega ateista, Žid alebo černoch (všetci po 80 %). Len dve tretiny (66 %) Európanov sa v pracovnom prostredí cítia príjemne, ak je ich kolega Róm.

Z výsledkov prieskumu ďalej vyplýva, že s inými etnikami, či s ľuďmi, ktorí vyznávajú iné náboženstvo, nemajú problém v práci hlavne Briti, Švédi, Holanďania, Francúzi, Belgičania a Íri. Na druhej strane černochov, aziatov, Rómov, moslimov a budhistov by zo všetkých krajín EÚ v práci ako kolegov najmenej tolerovali obyvatelia Slovenska, Estónska a Česka, Židov zase Slováci, Fíni a Rumuni.

Diskriminácia vo vzťahu na základe etnického pôvodu a vierovyznania

Oveľa viac by sme boli vyhranení voči ľuďom iného etnického pôvodu či vierovyznania v prípade, ak by sa to dotýkalo priamo našej rodiny. Väčšina Slovákov by tolerovala, ak by sa ich dieťa zaľúbilo do belocha (80 %) a kresťana (77 %). Pri ostatných vierovyznaniach či etnikách už Slováci takí tolerantní nie sú. Proti Židovi v rodine by nič nemala len necelá polovica (45 %) slovenskej populácie a láska s Moslimom alebo Rómom by neprekážala len štvrtine ľudí.

Najtolerantnejšími národmi sú aj v tejto oblasti opäť Švédi, Holanďania, Briti, Íri, Francúzi a Belgičania. Slováci aj tu patria k najmenej tolerantným národom. Vzťah s Moslimom, Rómom alebo Aziatom by okrem Slovákov najmenej tolerovali Česi, s Černochom Bulhari a Litovci a so Židom či budhistom Cyperčania a Rumuni.

Alexander Karvai, Project Leader agentúry TNS Slovakia, uviedol: „Z výsledkov prieskumu vyplýva, že je veľký rozdiel vo všeobecnom vnímaní diskriminácie v spoločnosti a reálnym postojom k ľuďom iného pôvodu alebo vierovyznania. Väčšina ľudí nepovažuje vo všeobecnosti diskrimináciu na Slovensku za rozšírenú a je presvedčená, že sa jej netýka. Ale ak by sa ich táto otázka už osobne týkala, napríklad keby mali v práci kolegu iného náboženstva či etnika, tak by boli vo svojich názoroch už oveľa viac vyhranení.”