EuropskeNoviny.sk
Grécko našlo s veriteľmi spoločnú reč
POĽSKO: Ekonomický expert strany Právo a spravodlivosť [PiS] uviedol, že strana chce v budúcom roku zvýšiť daňové príjmy o 15 až 20 mld. PLN. „Aj v prípade, ak sa očakávania vyšších daňových prímov nepotvrdia, strana podľa neho dodrží maastrichtský limit pre deficit verejných financií na úrovni 3 % HDP. Potenciálne úspory údajne možno nájsť v rozpočte, k významným úsporám by mohlo dôjsť na strane výdavkov,“ uviedol analytický tím Poštovej banky. Strana PiS, ktorá po voľbách získala väčšinu v novom poľskom parlamente, plánuje nové dane v bankovom sektore a maloobchode.
Nová premiérka Beata Szydlová tvrdí, že zlepšením výberu daní a zamedzením vývozu firemných ziskov do zahraničia môže štát získať navyše 4 mld. PLN ročne. Ďalších 8 mld. PLN má priniesť mimoriadne zdanenie bánk a supermarketov. Programové priority PiS, akými sú zníženie veku odchodu do dôchodku alebo vyššie detské prídavky, budú mať podľa strany rozpočtové dopady na úrovni 39 mld. PLN. Nová poľská vláda chce v budúcom roku lepším výberom dane z pridanej hodnoty získať navyše 2 až 3 mld. PLN. Dodatočné zdroje plánuje využiť na zvýšenie detských prídavkov, čo bol jeden z hlavných bodov volebného programu strany. Pred voľbami sľubovala, že presadí, aby rodiny dostávali od štátu na druhé a každé ďalšie dieťa 500 PLN mesačne.
GRÉCKO: Šéf skupiny ministrov financií krajín eurozóny Jeroen Dijsselbloem vo svojom víkendovom vyhlásení uviedol, že Grécko a jeho veritelia z eurozóny dosiahli dohodu o mnohých otázkach reformného programu, ktorý Atény realizujú výmenou za úvery. Grécko potrebuje pozitívne hodnotenie svojho pokroku v oblasti reforiem, aby dostalo nasledujúcu tranžu úverov v objeme 2 mld. EUR a tiež financie do sumy 10 mld. EUR na rekapitalizáciu bánk. Podľa Dijsselbloema sa námestníci ministrov financií krajín eurozóny stretnú v utorok, aby posúdili situáciu a rozhodli, či uvoľnenie financií je možné. Rokovania, ktoré sa mali ukončiť do polovice októbra, sa zastavili pre nezhody o detailoch zákona o možnosti prepadnutia hypoték.
NEMECKO: V záujme integrácie predpokladaného počtu 1,1 mil. utečencov v Nemecku je podľa výskumného ekonomického inštitútu Ifo nutné zrušiť zákonom stanovenú minimálnu mzdu. Vyše 40 % priemyselných firiem v západnej časti Nemecka totiž predpokladá, že utečencov môžu zamestnať iba ako nekvalifikovaných robotníkov. Inštitút tiež informoval, že 29 % priemyselných firiem považuje za obmedzenie minimálnu mzdu. Problém minimálnej mzdy je ešte vážnejší vo východnej časti Nemecka, kde až 60 % stavebných firiem považuje minimálnu mzdu za prekážku pri zamestnaní utečencov. Ifo preto vyzýva na úplné zrušenie minimálnej mzdy v Nemecku, a to nielen pre utečencov, ale prinajmenšom pre všetkých mladých zamestnancov bez kvalifikácie.
ROPA: Medzinárodná agentúra pre energetiku [IEA] predpokladá, že cena ropy sa na úroveň 80 USD za barel pravdepodobne nevráti skôr ako v závere tohto desaťročia. Agentúra očakáva v nasledujúcich 5 rokoch postupný rast ceny čierneho zlata. Blízky východ, ktorý v súčasnosti pokrýva zhruba tretinu svetovej spotreby ropy, by mohol evidovať rast exportu na úroveň vyše dvoch tretín globálnej spotreby, hlavne v prostredí, v ktorom sa bude cena udržiavať na úrovni 50 USD za barel. IEA tiež očakáva, že celková spotreba energií v Číne bude v roku 2040 dvojnásobne vyššia ako v USA. Hlavným motorom rastu dopytu však bude India.
