EuropskeNoviny.sk
Erasmus Student Network Slovakia a Európsky dialóg sa rozhodli zorganizovať YOUTH SUMMIT počas týždňa, v ktorom študenti a mladí ľudia oslavujú Medzinárodný deň študentstva. Európske Noviny ako mediálny partner vám prinášajú dvojitý rozhovor s Katarínou Klembalovou a Michalom Nirkom, ktorí budú rečníkmi počas summitu. Viac informácii nájdete TU.
Aký by mali byť prvé kroky na skvalitnovanie pracovných miest pre mladých ľudí z pohľadu štátu, EU a privátnych spoločností?
Katarína Klembalová: Z pohľadu štátu by bolo potrebné nájsť efektívne strategické riešenie na podporu mladých ľudí a absolventov, ktorí prichádzajú na pracovný trh. Aj čo sa týka podnikania mladých ľudí, práve štát by ich mohol podporiť tým, že by im umožnil také podmienky, aby sa mali možnosť naučiť čo najviac. Práve v tomto období sú totiž mladí ľudia najviac motivovaní a odhodlaní skúšať nové veci. Dôležité by tiež malo byť prepojenie medzi zamestnávateľmi a absolventmi, akási vzájomná zodpovednosť. Mladý človek by mal byť pripravený a odhodlaný učiť sa nové veci, ísť pracovať možno aj za nižší plat ako očakával. Na druhej strane by zamestnávatelia, pokiaľ chcú kvalitnejších ľudí, mali investovať viac prostriedkov do ich vzdelávania.
Michal Nirka: V prvom rade sa skúsme pozrieť na samotný pojem “kvalitné pracovné miesto pre mladého človeka”. Kvalitné pracovné miesto by malo zodpovedať aktuálnym schopnostiam a kvalifikácii mladého človeka, v primeranej miere a najmä dôstojne uspokojovať jeho základné životné potreby ako sú bývanie, strava, oddych a pod., a zároveň mu poskytovať príležitosť na osobnostný rozvoj a priestor na širšie spoločenské uplatnenie. Štát by mal vytvárať priaznivé podmienky na vznik kvalitných pracovných miest, a to na strane vzdelávania mladých ľudí ako aj na strane tvorby a udržateľnosti takýchto pracovných miest v súkromnom sektore a vo verejnej a štátnej správe. Štát v spolupráci s EÚ by mal naďalej a vo väčšej miere podporovať mobilitu študentov a pracovnej sily v rámci krajín EÚ, čo má priaznivý vplyv na zdieľanie skúseností a “dobrej praxe”. Zamestnávatelia, najmä v priestore strednej a východnej európy, by mali začať vnímať zamestnanca ako partnera pri vytváraní hodnôt a nie len ako jeden z výrobných prostriedkov, a po vzore západnej európy by mali prijať väčšiu spoločenskú zodpovednosť, podporovať vzdelávanie, kultúru a zdravie svojich súčasných a budúcich zamestnancov v oblastiach svojho pôsobenia.
Môže za nezamestanonsť mladých v EU nízka kvalita školstva resp. vzdelania v niektorých krajinách EU?
Katarína Klembalová: Pri pohľade na pracovný trh, jedným z problémov je disproporcia medzi ponukami a dopytom zo strany uchádzačov. Čoraz menej študentov prejavuje záujem o štúdium technického zamerania či stredné odborné školy, hlavne kvôli náročnosti predmetov. Práve technicky zameraných ľudí hľadá čoraz viac firiem. Aj na základe dát z Profesia.sk sme zistili, že zatiaľ čo medzi najčastejšími inzerovanými pracovnými ponukami, ktoré sú vhodné aj pre absolventov nájdeme najmä technické pozície z oblasti výroby či informačných technológií, absolventi najviac vyhľadávajú pozície v administratíve. Na pracovnom trhu tak vzniká nepomer medzi ponukami v technickom odvetví a dopytom zo strany uchádzačov, ktorí sa snažia uplatniť v administratíve.
Michal Nirka: Na Slovensku určite áno. Kvalita školstva je jedným z faktorov vysokej nezamestnanosti mladých ľudí. Je potrebné si uvedomiť, že trh práce sa vplyvom spoločenských zmien, globalizácie a technologického pokroku za posledné dve desaťročia dramaticky zmenil a budúcnosť sa ponesie v znamení ďalších zmien vplyvom digitalizácie. Na tieto zmeny sa náš systém vzdelávania nedokázal adaptovať, naopak v niektorých prípadoch doslova degeneroval, čoho príkladom je zánik duálneho vzdelávania, ktoré sa teraz štát pokúša znovu naštartovať. Z pohľadu zamestnanosti je potrebné, aby štát odpovedal na aktuálne požiadavky trhu práce napríklad aj podporou odborného školstva. Zároveň je nevyhnutné zmeniť fundamenty vzdelávania na všetkých úrovniach zo v súčasnosti častého “mechanického memorovania” na rozvoj logického myslenia, tvorivosti, komunikačných zručností, rozširovania znalostí cudzích jazykov a tiež na oblasť občianskej výchovy v zmysle uvedomenia a osvojenia si ľudských a zamestnaneckých práv. Takto vzdelaný mladý človek bude schopný väčšej mobility, vedieť pružne reagovať na meniace sa požiadavky trhu práce a ľahšie si dokáže dopĺňať ďalšie potrebné vzdelanie.
Pomohla by celková reforma školstva v EU zamerana viac na praktické skúsenosti ako na teoretické skúsenosti?
Katarína Klembalová: V mnohých krajinách dnes už funguje prepojenie teórie s praxou, na Slovensku to žiaľ chýba.
Michal Nirka: Interaktivita medzi teóriou a praxou je asi najlepším princípom ktorý napomáha rozvoju vzdelávania, vedy aj praxe, tým aj zamestnanosti a tvorbe kvalitných pracovných miest. V európskom priestore môžeme nájsť mnoho dobre fungujúcich príkladov, ktoré by sme mohli použiť aj na Slovensku.
Pomohla by väčšia informovanosť na zníženie nezamestnanosti mladých o remeselných prácach resp. prácovných miestach, ktoré sú v dnešnej dobe na jednej strane menej zaujímave pre mladých ľudí ale na druhej strane finančne zaujímave? (napriklad: drevársky priemysel, živnostníci v oblasti stavebníctva a rekonstrukcií bytov a domov)
Katarína Klembalová: V minulosti boli remeselné práce na verejnosti viac viditeľné a mladí ľudia si lepšie vedeli predstaviť, čo všetko táto práca obnáša. Dnes už v spoločnosti, v médiách, na internete aj sociálnych sieťach mladí ľudia vidia skôr manažérov a aj preto klesá záujem mladých o manuálnu prácu.
Michal Nirka: Nemyslím si, že hlavným dôvodom nezáujmu mladých ľudí o remeselné práce je nedostatočná informovanosť. Vo veku, keď sa mladý človek rozhoduje o výbere strednej školy ktorý v mnohých prípadoch predurčuje jeho neskoršie profesné zaradenie, majú na jeho rozhodnutie značný vplyv rodičia. Podľa skúseností odpozorovaných vo svojom okolí, sú to práve rodičia, kto odhovára mladých ľudí od odborného “remeselného” vzdelania, a to najmä z dôvodu nízkej kvality odborného vzdelávania, a taktiež nelichotivej situácie v oblasti dodržiavania práv zamestnancov vo výrobnom sektore, či vymožiteľnosti práva v dodávateľských vzťahoch pri živnostníkoch.
Pre spravodajský portál EuropskeNoviny.sk spracoval Miroslav Hajnoš
