Masaker v Paríži – čo bude ďalej?

„Realitou je, že teroristi útočia denno-denne v rôznych kútoch sveta. Od roku 2001 však rastie počet útokov, ktoré sa nás bezprostredne týkajú,“ povedal Martin Klus na úvod diskusie „Masaker v Paríži – čo bude ďalej?“, ktorú zorganizovala Únia európskych federalistov a Mladí priatelia Európy v priestoroch kaviarne Gorila.sk Urban Space v Bratislave.

Vznikom Islamského štátu „sme konfrontovaní s niečím, čo sme tu ešte nemali. Islamský štát sa snaží o vytvorenie štruktúr podobných štátu. Na dobitých územiach začali fungovať prvky typické pre organizácie spoločností,“ týmto sa podľa Martina Fedora ISIS odlišuje od iných teroristických skupín, napríklad od Al-Kaidy. „Je to mimoriadne nebezpečné. Islamský štát chce vybudovať spoločnosť, ktorá má charakter štátu a toto svoje presvedčenie chce ešte aj vyvážať za hranice. Do spoločností, ktoré s tým nesúhlasia. Nachádzame sa v inej situácii, než na akú sme boli zvyknutí doposiaľ.“

Martin Klus: „Predtým tu bol Taliban, organizácia, ktorá ovládala Afganistan. Tiež to bol štát so všetkým, čo k tomu patrilo, pri ISIS však vidieť zásadnú zmenu. ISIS na rozdiel od Talibanu nepotrebuje donorov. Financuje sa sám a je na dobrej ceste k nejakému samofungujúcemu štátu. Otázka je, do akej miery je samofinancovateľnosť udržateľná. Dnes dokáže v najlepších podmienkach vyrobiť 1,5 milióna eur denne. To nie sú peniaze, ktoré by stačili na to, aby tu bol funkčný štátny celok. Zdá sa, že je to dosť peňazí na to, aby dokázali exportovať ideológiu, ktorá je vyslovene nepriateľská voči našej civilizácii.“

Prečo zaútočil Islamský štát práve v Paríži? Zlyhali tajné služby?

mp-pariz1

„Paríž je asi najznámejšie mesto sveta. Keď sa povie Paríž, vie aj bežný Američan, kde to je,“ povedal Martin Klus, „keby teroristi zaútočili v inom, hoci aj väčšom meste, útoky by nezarezonovali tak ako v Paríži. ISIS nikdy nerobí veci celkom náhodne. Ďalšia vec je logistika. Naplánovať takýto útok nie je vôbec jednoduchá záležitosť. Realita je taká, že vo Francúzsku máme najväčšiu moslimskú komunitu v Európa a možno aj najradikálnejšiu.“

„V posledných týždňoch alebo mesiacoch sa dalo vypozorovať, že ISIS sa dostával pod zásadný tlak spojeneckých síl. Francúzsko v bolo v útokoch proti ISIS tiež mimoriadne angažované,“ povedal Martin Fedor. Útok v Paríži bol odpoveďou na tento tlak a teroristi zároveň získali mediálny priestor. Ukázali, že sú stále tu a dokážu zasiahnuť.

Viac..  Komisia zavádza plány na získanie európskeho diplomu

mp-pariz2

„Je strašne dôležité, ako sa bude na takého typy útokov reagovať. Európa má právo a povinnosť brániť sa. Spravodajské služby môžu pôsobiť preventívne voči takýmto útokom. Polícia a ostatné zložky sú privolané až vtedy, keď sa niečo udeje. Myslím si, že zásadnou otázkou pri prevencii útokov, ako boli tie v Paríži, je aj dobrá koordinácia a výmena spravodajských informácií. Existuje už európska spravodajská jednotka, ale má len tie právomoci, ktoré jej dávajú členské štáty. Takáto inštitúcia by mali byť zásadne a výrazne posilnená v tom zmysle, že členské štáty by museli poskytovať informácie na európsku úroveň.“

Podľa Martina Klusa „sú možno desiatky alebo stovky útokov odhalené ešte v zárodku. Už od útokov v Charlie Hebdo sa vedelo, že sa vo Francúzsku niečo pripravuje. Britská tajná služba avizuje, že zachytáva podobné signály smerom k Veľkej Británii. Verím tomu, že prepojenie tajných služieb a výmena informácií bude teraz ďaleko aktívnejšia.“

Ako zmenia útoky v Paríži Európu a svet?

Stojíme na historickom rozmedzí. Riešenie problémov jednotlivými štátmi samostatne nie je možné. „Európa musí postupovať čo najjednotnejšie. To sa mi zdá ako najzásadnejšia vec,“ povedal Fedor.

Podľa Martina Klusa „Európa konečne pochopila, že sa nemôže spoliehať v boji proti terorizmu na USA. Musí začať konať samostatne, samozrejme v súčinnosti s USA. Ukazuje sa, že napríklad v Sýrii si USA hľadia svoje vlastné záujmy viac ako záujmy EU ako svojho partnera. Francúzi pochopili, že je potrebné konať. Je to vidieť na vojenskej odpovedi, ktorá prišla bezprostredne po útokoch v Paríži. Posledných, dajme tomu tridsať rokov, sme v Európe razili tendenciu, že Európa sa nepotrebuje brániť, pretože nám našu bezpečnosť a obranu zabezpečí niekto iný. Ukazuje sa, že to tak vôbec nemusí byť.“

 

O Milan Polešenský

Generálny sekretár Union of European Federalists Slovakia.

Odporúčame pozrieť

Ivan Štefanec: Podporujem Ivana Korčoka

Prezidentská kampaň pred druhým kolom volieb je v plnom prúde. Svoju podporu kandidátom vyjadrujú rôzne …

Consent choices