pellegrini
Peter Pellegrini, predseda NR SR.

Šéf parlamentu Pellegrini: Bojím sa, aby k nám neprenikli ľudia prepojení na Islamský štát

Predseda parlamentu Peter Pellegrini sa vyjadril k migračnej kríze i k svojmu pohľadu na činnosť Európskeho parlamentu v tejto otázke. Podľa neho je Európsky parlament zahltený množstvom byrokracie, a preto reaguje na vznikajúce problémy nepružne a príliš neskoro.

Aký máte názor na to, čo sa momentálne deje v rámci Európskej únie?

Z môjho pohľadu vidím, že problém vôbec neutícha. Každým dňom sa prílevy migrantov zväčšujú. V tomto prípade kriticky pozerám na akcieschopnosť Európskej únie. Povedal som to viackrát aj pri stretnutiach s oficiálnymi predstaviteľmi, ktorí prichádzajú do Národnej rady. V prípade Grécka, keď sa jednalo o kapitál, banky a peniaze bola Európska rada schopná zasadnúť okamžite. Pri migračnej kríze vyzývala Slovenská republika už na prelome mája a júna, aby bol zvolaný mimoriadny summit, a aby sme sa snažili hľadať spôsoby a riešenia pre krajiny, v ktorých vznikla táto situácia. Až na októbrovom summite prišli konkrétne návrhy ako pomôcť napríklad Turecku, aby Sýrčania, ktorí sú na jeho území nemuseli pokračovať ďalej, ale aby im tam boli vytvorené slušné podmienky na život. Európska únia v tomto prípade reagovala príliš pomaly a nie pri prvotných náznakoch, keď bolo všetkým jasné, že kríza bude len a len narastať.

Čo ako šéf slovenského parlamentu vyčítate Európskemu parlamentu?

Vyčítam im málo konkrétností. Viem, že si veci treba najprv premyslieť, rokovať o nich a veľa o nich hovoriť, ale výsledkom by vždy mali byť konkrétne a reálne riešenia. Ak sú to len vzletné reči o solidarite a ľudských právach, tak to je síce pekné, ale z toho nemá nikto nič. Očakával by som v budúcnosti možno viac konkrétnych a razantných rozhodnutí, a menej vzletných debát o hodnotách, ktoré v konečnom dôsledku k ničomu nevedú.

Môžeme teda povedať, že sa veci na európskej úrovni dávajú do pohybu oveľa dlhšie ako na národnej úrovni?

Určite áno, pretože Národná rada reagovala veľmi rýchlo a už na júnovom zasadnutí venovala tejto téme celý deň. Naprieč celým politickým spektrom prijala rozhodnutie, podporené takmer všetkými poslancami, ktorí boli prítomní v rokovacej sále. Prijali sme jasné stanovisko, v ktorom sme sa postavili proti povinným kvótam. Zároveň sme naznačili iné spôsoby riešenia. Uvedomujeme si potrebu toho, aby sa Slovensko pripojilo k niektorým z opatrení, ale navrhovali by sme sústrediť pozornosť na pôvod tejto krízy a nielen na hasenie následkov. Takéto niečo som očakával od Európskeho parlamentu. Žiaľ, tam to trvalo o niečo dlhšie.

Myslíte, že je to zložitosťou migračného problému?

Myslím celkovo, ak hovoríme nielen o migračnej kríze, ale napríklad aj o rozvoji moderných technológii. Ak uvážime ako rýchlo sa vyvíjajú digitálne technológie, už len zákonodarná moc národného štátu nevie reagovať na tento rýchly vývoj. Európska legislatíva už vôbec nie. Ďalšou vecou, ktorá by sa mala riešiť je spružnenie tvorby legislatívy EÚ.  Treba nájsť spôsoby, aby sme vedeli byť akcieschopnejší,  aby byrokratický moloch vedel pracovať tak, že ak problém vznikne, tak do niekoľkých mesiacov môžeme mať nejaký výsledok vo forme smernice alebo nariadenia.

Juncker kvôli tomuto vytvoril aj inštitút v rámci Európskej komisie, kde sa má byrokracia odbúravať a majú sa zisťovať problémy, ktoré sa objavujú. Nie je to podľa vás dostatočné?

Želám mu v tom veľa úspechov a pevne verím, že to nebude len zriadenie Komisie na zistenie stavu. Verím, že po zistení skutkového stavu navrhne aj konkrétne riešenia, kde a ktorú časť byrokracie odbúrať. Fandím tomuto nápadu, ale budem očakávať, či sa ukončí reálnymi návrhmi a eliminovaním byrokracie.

Viac..  Europoslanec Wiezik: Strieľať medvede nie je riešenie. Treba nastaviť podmienky tak, aby s nami dokázali koexistovať

Viete si predstaviť, že by Slovensko otvorilo dvere utečencom tak, ako to urobilo svojho času Nemecko, keď Merkelová vyhlásila, že všetci sú vítaní?

Vôbec si to nemyslím. Keď sa dnes pozrieme na Nemecko, vyzerá to tam úplne inak. Je tam veľké napätie. My ako Slovensko sme jasne deklarovali na čo máme kapacitu, na čo máme možnosti a schopnosti. Pripojili sme sa ku všetkým medzinárodným aktivitám, nemalé peniaze vynaložíme na pomoc Turecku, prispievame do fondov všetkých projektov pod hlavičkou OSN, prihlásili sme sa k pomoci Rakúšanom, kde v rámci azylovej politiky dočasne ubytovávame ich žiadateľov o azyl, máme vlastné kapacity, ktoré mienime naplniť. Myslím si, že jednoducho otvoriť hranice akejkoľvek krajiny a povedať, že každý kto sem príde je vítaný, je nezodpovedné.

V akom zmysle nezodpovedné?

Vidíme, že dnes je v Európe niekoľko stotisíc ľudí, o ktorých si nie som istý, či vieme všetko. Či je to migrant utekajúci pred vojnou, alebo hovoríme o ekonomickej migrácii. Veľmi ma mrzí, že sem prichádzajú ľudia, ktorí teatrálne roztrhajú svoje identifikačné dokumenty a pasy. Nechcú sa dať identifikovať otlačkami prstov. Nevzbudzuje u mňa dôveru, že je to človek, ktorý uteká pred vojnou. Keď niekedy v minulosti Slováci opúšťali Československo a utekali na západ, tak si myslím, že veľmi pokojne a skromne prišli do krajiny a podvolili sa všetkým procedúram, ktoré od nich boli vyžadované. Naučili sa jazyk a snažili sa do tej spoločnosti začleniť. Tu mám obavy, že spolu s týmito ľuďmi sem môžu prísť aj ľudia, ktorým možno nejde len o to zmeniť krajinu. Bojím sa toho, aby tu neprenikli ľudia, ktorí majú nejaké prepojenie na teroristickú organizáciu Islamského štátu.

Ťaháte teda so slovenskou opozíciou za jeden povraz?

V tom základom posolstve čo sa týka kvót a v tom, že Slovenská republika má byť solidárna, ale má pomáhať tam kde treba, určite áno. Zopakovali sme diskusiu, aby sme si aktualizovali moment, ktorý nastal a opäť sme skonštatovali, že Národná rada zotrváva na svojom pôvodnom uznesení. Chcem sa dotknúť aj možnej žaloby Slovenskej republiky voči rozhodnutiu Európskej komisie. Tú žalobu nevnímam ako žalobu proti kvótam, ale žalobu voči spôsobu akým bolo rozhodnuté. Je to dôležitý precedens a treba si uvedomiť, že v zásadných otázkach sa má vždy dosahovať na úrovni lídrov konsenzus. Myslím, že sa treba rázne ohradiť voči posunutiu rozhodnutia na nižšiu úroveň, teda na ministrov vnútra. Na tejto úrovni sa hlasuje väčšinovo a silnejšie krajiny prehlasujú slabšie. V budúcnosti možno budeme čeliť podstatne zložitejším situáciám, kde bude musieť Únia nájsť jednotné stanovisko. Bol by som nerád, keby si Únia navykla na tento systém a hľadala ľahšiu cestu. Myslím, že je to aj veľké memento, aby sme jasne dali najavo, že do budúcna EÚ nemôže takto fungovať a nemôže si zvykať takto rozhodovať.

Na otázky spravodajského portálu EuropskeNoviny.sk odpovedal predseda parlamentu Peter Pellegrini.

O vik

Avatar

Odporúčame pozrieť

Sulík: Matovičova cesta do Budapešti je dehonestáciou slovenskej diplomacie

Cesta ministra financií Igora Matoviča (OĽaNO) do Budapešti za účelom rokovania o ruskej vakcíne Sputnik …