EuropskeNoviny.sk
Členovia hospodárskeho a menového výboru medzi sebou privítali výkonného riaditeľa európskeho mechanizmu stability Klausa Reglinga a šéfa euroskupiny Jeroena Dijsselbloema. Témou ich spoločného rozhovoru bol nový program finančnej pomoci pre Grécko. Klaus Regling sa pri tejto príležitosti podelil o svoj pohľad na vec.
Grécky premiér Alexis Tsipras požiadal o to, aby sa Európsky parlament podieľal na dohľade nad týmto programom. Pomôže to zvýšiť jeho legitimitu?
Kľúčovou otázkou je tu demokratická zodpovednosť. Európsky mechanizmus stability (EMS) v tomto ohľade už poskytuje plnú demokratickú zodpovednosť svojich operácií, akými je napríklad poskytovanie finančnej podpory alebo monitorovanie politických podmienok. Toto všetko sa deje v súlade s rozličnými národnými ústavnými tradíciami, pričom sa tu výrazne zapájajú parlamenty niektorých členských štátov.
Takisto je tu potrebné dostatočne informovať i Európsky parlament a som veľmi rád, že sa s ním môžem pustiť do konštruktívneho dialógu. Dôkazom čoho je i moje spoločné vystúpenie so šéfom euroskupiny Jeroenom Dijsselbloemom v hospodárskom a menovom výbore.
EMS je však v súčasnosti len medzivládnou organizáciou a nie európskou inštitúciou. Z čoho pramení i skutočnosť, že Európsky parlament nemá v rokovania o podpore stability žiadnu formálnu úlohu. Formálna úloha EP by vyžadovala zásadné zmeny v procese rozhodovania EMS. Toto by sa mohlo stať iba vtedy, ak by sa členské štáty rozhodli integrovať EMS do Zmlúv o EÚ.
Existuje podľa vás šanca na zníženiu dlhu, ako to navrhuje MMF? Je grécky dlh, vrátane toho nového, udržateľný?
Zrážka z dlhu sa určite nebude konať. Ani MMF ju vlastne nenavrhuje. Podľa môjho názoru takéto opatrenia ani nie sú potrebné. Vysvetlím vám prečo. Pôžičky poskytnuté európskym nástrojom finančnej stability (EFSF) a EMS dnes Grécku prinášajú obrovské výhody. Vyplatili sme 143 miliárd eur, čo predstavuje 45% celého gréckeho dlhu. A to za veľmi výhodných podmienok. Priemerná splatnosť týchto pôžičiek je 32 rokov a ich úroková miera je veľmi nízka – približne 1%. Účtovali sme im totiž len naše náklady na financovanie, ktoré sú tiež veľmi nízke.
Vďaka týmto štedrým podmienkam môže Grécko každoročne ušetriť obrovské množstvo peňazí. Tieto sumy, ktoré ekonómovia označujú ako „čistú súčasnú hodnotu“ (Net Present Value), sú tak významné, že ich z gréckej perspektívy možno prirovnať k zrážke z dlhu. Ak zoberiete do úvahy všetky výhodné podmienky oficiálnych európskych úverov, tak zrážka z dlhu, ktorú predstavujú, sa z gréckej perspektívy rovná 50 percentám. Od nominálnej zrážky sa to však veľmi líši. Pristupujeme k tomu všetkému tak, aby tu veritelia neutrpeli žiadne straty a aby sa vyhlo priamom prevodom prostriedkov od veriteľov do Grécka.
Tieto podmienky financovania môže EMS ešte zlepšiť, avšak za predpokladu, že Grécko sa bude držať svojich záväzkov na reformy. Môžeme napríklad predĺžiť dobru splatnosti alebo obdobie odkladu úrokov. Členské štáty budú dohliadať na to, ako sa v Grécku presadzujú reformy, a na základe toho sa rozhodnú, či sa bude ďalej diskutovať o dodatočnom znížení dlhu.
