EUROPSKENOVINE.EUEUZEITUNG.DE ŠTATISTIKY EUROPOSLANCOV PONUKA PRÁCE A STÁŽI V EU NOVINY.SK KONTAKT
Domov / ROZHOVORY / Ivan Mikloš: Ukrajina pripomína Slovensko po Mečiarovi

Ivan Mikloš: Ukrajina pripomína Slovensko po Mečiarovi

Ivan Mikloš hovorí o tom, ako vojna urýchľuje reformy na Ukrajine, prečo sa Putin prepočítal, a prečo pomôže integrácia Ukrajiny východnému Slovensku.

Aké sú vaše prvé dojmy z Ukrajiny – v čom vás krajina prekvapila?

Prvýkrát som navštívil Ukrajinu ešte v roku 1997, a teraz, hneď po Majdane, som bol jedným z rečníkov na veľkej konferencii o reformách v Kyjeve. Potom som bol ešte na pár podobných akciách. Ako vznikla táto vláda po voľbách, ma v januári nezávisle od seba oslovil minister hospodárstva aj ministerka financií.

Na Slovensku som robil reformy v oboch oblastiach, tak som im povedal, že môžem robiť poradcu obom. Navyše sídlia v jednej budove.

Každého človeka, ktorý sa iba trochu zaujíma o ekonomiku, zarazí, že krajina, ktorá má tak obrovský potenciál, sa má tak zle. Vlastne premrhala dvadsaťpäť rokov, nerobila reformy.

Mnoho šikovných ľudí odišlo, miera sivej a čiernej ekonomiky je enormná, štát je neefektívny. Krajina mala silný priemysel, ale vôbec nie reštrukturalizovaný. Obrovský potenciál v poľnohospodárstve, takisto nevyužitý.

Na druhej strane všetko toto vytvára obrovský potenciál, ak sa s tým niečo spraví. Ak sa urobia potrebné reformy a zmeny, dáva to šancu na rýchly a udržateľný ekonomický rast.

Čím sa súčasná Ukrajina podobá Slovensku spred pätnástich rokov, keď ste tu zavádzali prvé reformy? A v čom sa, naopak, odlišuje?

V mnohom pripomína Slovenko po Mečiarovi v roku 1998. Je tu obrovská miera korupcie, ktorá bolo generovaná vládou. Vidíme iba málo zahraničných investícií, je tu veľká makroekonomická nerovnováha.

Zdedený stav ekonomiky je podobný našej po roku 1998, ale je to ešte zložitejšie.

My sme nečelili vojne, navyše na časti územia, ktoré je priemyselne vysoko nadpriemerné oproti zvyšku krajiny. Na druhej strane potreba tých reforiem je ešte akútnejšia.

Prečo krajina takto ekonomicky dopadla?

Najúspešnejšie príbehy transformácie z plánovanej ekonomiky sú Poľsko, Pobaltie a Slovensko. Ukrajinci sa dnes na tieto príklady pozerajú. Napríklad Poľsko – porovnateľné z hľadiska veľkosti a so spoločnou históriou – malo po páde komunizmu podobné HDP na obyvateľa ako Ukrajina. Predminulý rok malo Poľsko už trojnásobné HDP ako Ukrajina.

Bielorusko s podobnou východiskovou situáciou malo tiež podobné HDP na obyvateľa a dnes má dve až 2,5 násobne vyššie HDP ako Ukrajina. Toto ukazuje, že najlepším variantom pre postkomunistické krajiny sú reformy a integrácia.

A porovnanie s Bieloruskom ukazuje, že polovičaté reformy sú horšie ako žiadne reformy, pretože v Bielorusku sa takmer žiadne reformy neurobili.

Na Ukrajine padol ekonomický systém, nevytvorili sa inštitúcie, podmienky a štruktúry pre trhovú ekonomiku, krajina tak bola doslova rozparcelovaná oligarchami. Tí potom bránili skutočným reformám, lebo profitovali zo zdeformovaného prostredia.

Je to poučenie aj do budúcnosti – reformy musia byť natoľko komplexné a hlboké, že zmenia reálne fungovanie štátu. Ak nie, tak reformy prinášajú iba náklady a ďalšie deformácie.

Aká je sila oligarchov, ak to porovnáte s chápadlami oligarchov na Slovensku?

Viac..  Novoročný rozhovor s europoslankyňou Janou Žitňanskou

Je to neporovnateľné. Tá miera vplyvu oligarchov alebo neštandardnosti prostredia – ako sa tomu slušne hovorí – je rádovo vyššia. Ale mení sa to. Je nezmysel, čo rozpráva Robert Fico, že ukrajinský parlament je taký istý ako pred dvomi rokmi.

Áno, predtým takmer všetci poslanci boli kúpení, boli na výplatnej listine oligarchov. Neexistoval ani žiadny reálny program vlády a podobne. Dnes sú mnohí poslanci aj tí, čo boli predtým, ale je tam prevaha nových ľudí z tretieho sektora, z neziskoviek, bývalí novinári, reformne naladení ľudia.

Dnes už tie strany fungujú štandardne, dohodli sa na programe, podpísali koaličnú zmluvu. A najväčší rozdiel je v tom, že Ukrajina má reprezentáciu so silným proeurópskym a reformným mandátom.

To je dané Majdanom, ale aj prezidentom Porošenkom, ktorý s tým programom zvíťazil vo voľbách. Politici dnes majú záväzok voči ľuďom reformný program realizovať. Oligarchovia stále politiku ovplyvňujú, ale majú výrazne užší priestor na manévrovanie.

Dochádza tak ku konfliktom medzi oligarchami a štátom?

Oligarchovia nechcú stratiť vplyv a moc. Keď som bol naposledy v Kyjeve, Achmetovovi baníci protestovali, lebo chcú garantované ceny uhlia. Svetom obehla správa, ako oligarcha Kolomojský poslal svoje ozbrojené komando do Ukrtransgas, kde má 40 percent.

Štát tam má 60 percent, ale nevedel to kontrolovať, lebo manažérsky to mal pod palcom práve Kolomojský a na všetko bolo treba 61-percentný súhlas. Prezident sa vtedy postavil proti nemu veľmi nekompromisne. Nakoniec sa Kolomojský stiahol, dokonca odstúpil zo stoličky gubernátora Dnepropetrovskej oblasti.

Napriek tomu, že má silné zásluhy, lebo jeho súkromné vojsko zastavilo neoznačených ruských ozbrojencov v ťažení na východe Ukrajiny. Ďalší oligarcha Firtaš zbohatol najmä vďaka Gazpromu, bol to Putinov biely kôň, ten radšej ušiel z Ukrajiny.

Achmetov je najbohatší Ukrajinec, hral na obe strany, ale v konflikte sa musel rozhodnúť a je lojálny vláde. Pomery sa teda štandardizujú. Reformy sa robia v skorumpovanej polícii, prokuratúre, obstarávaniach a podobne, oligarchovia tomu nebránia.

Aký je scenár vývoja na Ukrajine krátkodobo a dlhodobo? Ako reálne Ukrajinci vidia napríklad znovuzískanie Krymu či kontroly na východe?

Každému je jasné, že s Krymom to bude ťažké, ale Ukrajina sa s tým nikdy nezmieri. Bude to ešte ťažšie ako v Donbase. Aby sa vyriešila situácia na východe Ukrajiny, krajina radikálne zvýšila výdavky na armádu z jedného percenta na päť percent HDP, prebehla čiastočná mobilizácia a to napriek tomu, že štát musí šetriť.

Je však aj v záujme Západu, aby Ukrajina kontrolovala krajinu v rámci svojich hraníc. Pre Putina je kľúčové destabilizovať Ukrajinu, aby nebola úspešná v reformách a integračných ambíciách.

Práve preto musí krajina o to viac robiť reformy, lebo ak bude silná ekonomicky, bude silná aj vojensky. A silnejšia krajina motivuje občanov zostať.

Z nálad na Ukrajine cítiť, že Majdan, ale aj vojna ich ako národ zomkla.

O red

Odporúčame pozrieť

utecenci

PREHĽAD: Pozrite si nové údaje o príchodoch migrantov do Talianska

od 1. januára do 16. februára prišlo do Talianska cez more 4 731 migrantov, čo v …