EuropskeNoviny.sk
Počas prípravy na návštevu týchto dvoch krajín na opačných koncoch Európy so značne odlišnými ekonomikami som očakával som veľmi rozdielne výmeny názorov. Napriek tomu, keď som tam minulý týždeň v rámci série návštev o energetickej únii prišiel, niektoré rozhovory sa na seba v mnohom podobali. Ako Bulharsko, tak aj Írsko majú nesmierny potenciál, aby sa z nich po zlepšení prepojení so susednými krajinami stali energetické uzly.
Bulharsko už ním do veľkej miery je, keďže zohráva významnú úlohu na plynovej trase cez juhovýchodnú Európu. Práve v Sofii vytvorili krajiny z regiónu vo februári tohto roku skupinu na vysokej úrovni pre plynárenskú konektivitu v strednej a juhovýchodnej (CESEC). Onedlho na to som sa v Dubrovníku znova stretol s vládnymi predstaviteľmi týchto krajín (tentoraz spolu s vládami našich regionálnych partnerov mimo EÚ), aby sme sa dohodli na niekoľkých konkrétnych krokoch dopredu.
Keď som teraz znova navštívil Sofiu, neoteplilo sa len počasie, ale aj politická klíma: naše spoločné opatrenia smerom k regionálnej integrácii sú v podstatne pokročilejšom štádiu ako pred šiestimi mesiacmi. Aj tak som však pri predstavovaní predbežnej analýzy bulharského trhu bulharskej vláde zdôraznil, že proces treba urýchliť, aby sme v dohľadnej dobe dosiahli reálne výsledky. Zároveň som vyzdvihol postup Bulharska pri znižovaní emisií skleníkových plynov, šírení obnoviteľných zdrojov a zlepšovaní energetickej efektivity, vďaka ktorému krajina dobre napreduje v plnení cieľov stratégie Európa 2020.
Na všetkých stretnutiach s prezidentom Plevnelievom, premiérom Borisovom a vicepremiérom Dončevom, ministerkou Petkovovou a ministrom Mitovovom, ale aj s bulharským parlamentom som cítil veľmi silný a úprimný záujem Bulharska využiť túto príležitosť a viesť transformáciu európskej energetiky.
Zmyslom série návštev o energetickej únii je rozprúdiť čo najširšiu diskusiu a zapojiť do nej čo najviac partnerov. Preto som sa potešil, že na konferenciu bulharského Ústavu riadenia energetiky prišlo toľko účastníkov (vyše 400). Vznikla tak ďalšia príležitosť prediskutovať, ako môže Bulharsko zaistiť vlastnú energetickú bezpečnosť prostredníctvom upevnenia regionálnej spolupráce.
Vrátil som sa na 36 hodín do Bruselu (aby som sa zúčastnil na našom týždennom stretnutí kolégia komisárov a predstavil tzv. letný balík Európskemu parlamentu) a potom som pokračoval v ceste do ďalšieho cieľa mojej série návštev: do Írska.
Dublin ma privítal nielen typickou írskou vrúcnosťou, ale aj podobnou mierou nadšenia a záujmu o energetickú úniu. Pohľad Komisie na pozitíva energetickej únie pre írsku ekonomiku som predstavil premiérovi Endovi Kennymu, vicepremiérke Joan Burtonovej, ministrom Alexovi Whiteovi a Simonovi Coveneymu, ako aj najvýznamnejším hráčom v odvetviach energetiky, dopravy, poľnohospodárstva, IKT a životného prostredia.
Počas rozhovorov som sa veľa dozvedel o energetickej transformácii Írska a o úsilí zameranom na udržateľnosť poľnohospodárstva. Preto sme sa prirodzene rozprávali predovšetkým o tomto odvetví a o tom, ako môže ďalej prispieť k zníženiu emisií skleníkových plynov (ako súčasť budúcoročných právnych predpisov mimo systému obchodovania s emisiami).
Osobne som hlboko presvedčený, že Íri urobia to, v čom sú najlepší: využijú svoju kreativitu najmä pokiaľ ide o prelomové technologické riešenia. Nemám žiadnu pochybnosť, že krajina, ktorá vybudovala európske Silicon Valley (teda Silicon Docks) a dostala sa z hospodárskej krízy ako najrýchlejšie sa rozvíjajúca ekonomika EÚ, zopakuje svoj úspech v oblasti emisií skleníkových plynov. Platí to nielen pre poľnohospodárstvo, ale aj pre dopravu a stavebníctvo, kde ešte stále ostáva obrovský potenciál na energetické úspory.
Podobne ako v Bulharsku aj v Írsku preukázali občania a zainteresované subjekty záujem o energetickú úniu svojou hojnou účasťou na verejných konferenciách. Na samite pod názvom Budúcnosť energetiky, ktorý zorganizoval dublinský inštitút pre medzinárodné a európske záležitosti, sme diskutovali o „presune moci“, ktorý umožní spotrebiteľom prevziať kontrolu nad svojou spotrebou energie, rozhodovať o využívaní inteligentnejších a lacnejších zdrojov a najmä vyrábať vlastnú energiu.
Ale ak by som mal vyzdvihnúť len jedno posolstvo, ktoré odznelo vo všetkých rozhovoroch s mojimi írskymi partnermi, náramne sa podobá na výzvu, ktorú som pár dní predtým vyslovil v Sofii: treba sa prepájať.
Írsko sa síce nachádza na ostrove, ale nemusí byť energetickým ostrovom. Krajina dostala do vienka celý rad obnoviteľných zdrojov energie, ktoré možno vyvážať nielen do Severného Írska (cez severojužné elektrické prepojenie), ale po dokončení projektov prepojení aj do zvyšku Spojeného kráľovstva a pevninskej Európy. Komisia má kapacity, prostriedky aj vôľu, aby mu v tomto úsilí pomohla, pretože z neho budú čerpať všetci Európania – či už energiu vyrábajú, spotrebúvajú alebo oboje!
Napokon naše členské krajiny sa odlišujú, ale spájajú nás rovnaké princípy: chceme vytvoriť nízkouhlíkový prepojený trh s vysokou energetickou efektivitou a využívaním obnoviteľných zdrojov. Keď sa táto vízia naplní, bulharskí aj írski spotrebitelia zistia, že majú spoločné niečo ďalšie: vnútorný trh s energiou, kde môžu všetci vyrábať, spotrebúvať a vzájomne si vymieňať čistú energiu.
