EuropskeNoviny.sk
Komisia uverejnila tri správy o pokroku týkajúce sa opatrení na riešenie utečeneckej a migračnej krízy v Taliansku, Grécku a pozdĺž západobalkánskej trasy. V správach sa hodnotí pokrok, pokiaľ ide o systém vstupných centier (tzv. hotspotov), mechanizmus premiestňovania v Taliansku a Grécku a vykonávanie opatrení vymedzených vo vyhlásení vedúcich predstaviteľov krajín západobalkánskej trasy prijatom po ich stretnutí, ktoré sa konalo 25. októbra.
V európskej migračnej agende bol predstavený komplexný prístup k riadeniu migrácie vrátane súboru okamžitých opatrení na riešenie migračnej krízy v Stredozemí. Komisia navrhla systém vstupných centier na podporu Talianska a Grécka pri registrácii a spracovaní žiadostí o azyl. V rámci mechanizmu premiestňovania má byť premiestnených 160 000 osôb, ktoré jednoznačne potrebujú medzinárodnú ochranu, z Talianska a Grécka do iných členských štátov.
V októbri Komisia prijala dodatočné opatrenia na riešenie presunu migračných tokov na západobalkánsku migračnú trasu. Komisia zvolala stretnutie vedúcich predstaviteľov, ktoré sa uskutočnilo 25. októbra a viedlo k spoločnému vyhláseniu o 17 okamžitých opatreniach zameraných na poskytovanie humanitárnej pomoci migrantom a lepšie riadenie migračných tokov pozdĺž tejto trasy. Na tomto stretnutí sa zúčastnili hlavy štátov alebo predsedovia vlád Albánska, Rakúska, Bulharska, Chorvátska, bývalej Juhoslovanskej republiky Macedónsko, Nemecka, Grécka, Maďarska, Rumunska, Srbska a Slovinska.
Pokrok dosiahnutý v Grécku
Špecializovaný tím Komisie pod vedením generálneho riaditeľa Služby na podporu štrukturálnych reforiem (SRSS) Európskej komisie a s podporou Generálneho riaditeľstva pre migráciu a vnútorné záležitosti (GR HOME) pracuje už niekoľko mesiacov priamo na mieste, aby v spolupráci s gréckymi orgánmi urýchlil prístup k núdzovému financovaniu, zlepšil koordináciu medzi rôznymi aktérmi, odstránil administratívne prekážky a uľahčil výmenu poznatkov o riadení hraníc a premiestňovaní. Služba na podporu štrukturálnych reforiem zohrala kľúčovú úlohu pri schéme UNHCR na prenájom ubytovacích zariadení, ktorá sa začala 14. decembra a prostredníctvom ktorej bude v Grécku vytvorená kapacita na prijatie 20 000 žiadateľov o azyl. Služba na podporu štrukturálnych reforiem takisto zohrala dôležitú úlohu pri obnovení gréckych programov nútených návratov a asistovaných dobrovoľných návratov. Napriek pokroku, ku ktorému prispela aj podpora poskytovaná na mieste Komisiou, je ešte v tejto oblasti potrebné urobiť veľa.
Grécke orgány identifikovali päť problémových oblastí, a to Lesbos, Leros, Kos, Chios a Samos. Zatiaľ funguje iba vstupné centrum na Lesbose. Grécko vymenovalo koordinátorov vstupných centier a vytvorilo ústredný koordinačný výbor, musí však ešte dokončiť výstavbu vstupných centier v súlade s plánovaným harmonogramom a zlepšiť organizáciu týchto centier. Členské štáty by mali Grécko naďalej podporovať poskytovaním potrebných odborníkov, aby sa zabezpečilo úplné zavedenie vstupných centier. Pri registrácii migrantov na severnej hranici bude Grécku pomáhať agentúra Frontex, ktorá vyšle ďalších príslušníkov pohraničnej stráže a na žiadosť Grécka nasadí rýchle pohraničné zásahové tímy (RABIT) v Egejskom mori a na ostrovoch v tejto oblasti.
Grécko sa zaviazalo zvýšiť do konca roka prijímacie kapacity pre žiadateľov o azyl v Grécku na 30 000 miest a UNHCR pomôže vytvoriť v tejto krajine aspoň 20 000 ďalších miest, čo je nevyhnutným predpokladom, aby mohol fungovať mechanizmus núdzového premiestňovania. Európska komisia 14. decembra uzavrela s UNHCR dohodu o financovaní schémy na prenájom ubytovacích zariadení, ktorou sa vytvoria kapacity na prijatie 20 000 žiadateľov o azyl a na ktorú Komisia poskytne 80 miliónov EUR. V rámci programu sa bude financovať aj zriadenie 7 000 miest prvého prijatia vo vstupných centrách. V rámci tohto programu Grécko pripravuje začať výstavbu ďalších ubytovacích zariadení s kapacitou pre 4 500 osôb na ostrovoch Lesbos, Leros a Kos. Grécko podpísalo aj dohodu o grante s Rozvojovou bankou Rady Európy na vybudovanie prijímacích miest pre 700 osôb v lokalite Eleonas. Do začiatku januára 2016 by malo byť v Grécku k dispozícii celkom 35 000 prijímacích miest, čo je viac ako záväzok, ktorý Grécko prijalo na stretnutí vedúcich predstaviteľov západného Balkánu (30 000 miest do konca roku 2015).
Členské štáty sa dohodli, že Grécku pomôžu premiestnením 66 400 osôb, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu. Premiestnenie sa rozbiehalo veľmi pomaly, ale v uplynulých týždňoch sa objavili náznaky zlepšenia. Prvý let, ktorým sa premiestnilo 30 žiadateľov o azyl z Grécka do Luxemburska, sa uskutočnil 4. novembra. K dnešnému dňu bolo z Grécka premiestnených 64 žiadateľov o azyl. Ďalších 370 kandidátov na premiestnenie bolo zaregistrovaných, pričom 297 žiadostí o premiestnenie bolo predložených iným členským štátom na schválenie. Iba 9 členských štátov ponúklo Grécku miesta na premiestnenie (spolu 305 miest), zatiaľ čo 14 členských štátov vymenovalo styčných úradníkov s cieľom poskytovať podporu na mieste. Členské štáty musia výrazne zvýšiť svoju podporu, aby systém riadne fungoval.
Pohotová reakcia Komisie pri uvoľňovaní finančných prostriedkov EÚ vo výške 2,5 milióna EUR umožnila v decembri obnovenie programu asistovaného dobrovoľného návratu s pomocou IOM. Od začiatku roka 2015 Grécko vykonalo 16 131 nútených návratov a 3 460 asistovaných dobrovoľných návratov hospodárskych migrantov, ktorí nemali právo na azyl v Európe. Grécko stále nemá komplexnú stratégiu pre návrat ani dostatočné kapacity na zaistenie v oblastiach, kde sú potrebné na zastavenie ľudí unikajúcich pred návratom.
Pokrok dosiahnutý v Taliansku
Talianske orgány identifikovali šesť problémových oblastí, a to Lampedusa, Pozzallo, Porto Empedocle/Villa Sikania, Trapani, Augusta a Taranto. Zatiaľ je v prevádzke len vstupné centrum na ostrove Lampedusa, pričom čoskoro by mali začať fungovať dve ďalšie vstupné centrá. Práce v oblastiach Taranto, Trapani a Augusta stále prebiehajú. Taliansko musí prijať opatrenia s cieľom zvýšiť efektívnosť kontrol a odoberania odtlačkov prstov a zlepšiť systém presunov z problémových oblastí. Rozšírená operácia Triton v strednej časti Stredozemného mora prispela k záchrane takmer 60 000 životov, pričom sa zlepšila pomoc pri vyloďovaní v problémových oblastiach. Taliansko má v súčasnosti prijímacie kapacity pre 93 000 žiadateľov o azyl, a to aj v problémových oblastiach, a boli určené zariadenia pre osoby pred premiestnením.
Napriek tomu, že premiestňovanie z Talianska sa začalo skôr než v prípade Grécka, stále veľmi zaostáva za mierou, ktorá je potrebná na dosiahnutie celkového cieľa premiestniť 39 600 osôb v priebehu dvoch rokov. Prvými premiestnenými bolo 19 Eritrejčanov, ktorí 9. októbra odleteli do Švédska. Odvtedy sa uskutočnilo ďalších 125 presunov. Taliansko identifikovalo ďalších 186 kandidátov na premiestnenie a členským štátom predložilo 171 žiadostí o premiestnenie. Do dnešného dňa ponúklo miesta na premiestnenie iba 12 členských štátov, ktoré prisľúbili prijať 1 041 ľudí. Devätnásť členských štátov vymenovalo styčných úradníkov s cieľom poskytovať podporu na mieste. Členské štáty musia výrazne zvýšiť svoje záväzky a reagovať rýchlejšie, aby sa urýchlilo zavedenie mechanizmu.
V roku 2015 Taliansko uskutočnilo vyše 14 000 nútených návratov osôb, ktoré nemajú právo na azyl, a podieľalo sa na 11 spoločných letoch zorganizovaných agentúrou Frontex na účely návratu zamietnutých žiadateľov o azyl z iných členských štátov. Taliansko musí čo najrýchlejšie obnoviť momentálne pozastavený program dobrovoľného návratu, aby sa znížil veľký počet zamietnutých žiadateľov o azyl, ktorí zostávajú v krajine.
Už niekoľko mesiacov pracuje priamo na mieste špecializovaný tím úradníkov Komisie spolu s talianskymi orgánmi.
Pokrok dosiahnutý na západobalkánskej migračnej trase
Vzhľadom na bezprecedentný prílev utečencov a migrantov, ktorý sa začal koncom leta 2015 a na jeseň sa ešte zintenzívnil, sa západobalkánska migračná trasa stala prioritnou výzvou, ktorej musí Európa čeliť, pričom v roku 2015 prekročilo turecko-grécku hranicu takmer 700 000 osôb a väčšina z nich smerovala cez západný Balkán ďalej do strednej a severnej Európy. Riadenie tokov v tomto regióne odhalilo nedostatok kapacít, ako aj nedostatočnú spoluprácu, solidaritu a základnú komunikáciu medzi krajinami pozdĺž trasy: tento osobitný problém si vyžadoval špecifické operačné a politické riešenia na európskej úrovni.
Bezprostredne po stretnutí vedúcich predstaviteľov, ktoré sa uskutočnilo 25. októbra, všetci účastníci vymenovali kontaktné osoby na vysokej úrovni, ktoré koordinujú nadväzujúce opatrenia prostredníctvom videokonferencií, ktoré každý týždeň organizuje Komisia (do 17. decembra sa uskutoční 8 takýchto videokonferencií). Bol vytvorený spoločný nástroj na každodenné poskytovanie informácií o migračných tokoch a výrazne sa zlepšila koordinácia medzi krajinami na trase. Lepšie riadenie hraníc a opatrenia na zabránenie neregulárnemu pohybu prispeli k lepšiemu riadeniu migračných tokov. V správe sa však zároveň konštatuje, že je potrebné vyvinúť viac úsilia, aby boli partneri vopred informovaní o politikách a opatreniach, ktoré na nich majú vplyv, a vyhnúť sa jednostrannému stanovovaniu vstupných podmienok na základe štátnej príslušnosti a budovaniu plotov.
Pokiaľ ide o riadenie hraníc, v správe sa uvádza, že Grécko sa dohodlo na dôležitých spoločných operáciách s agentúrou Frontex: 40 prizvaných príslušníkov pohraničnej stráže pomáha pri odoberaní odtlačkov prstov a registrácii migrantov na jeho severných hraniciach, 293 prizvaných príslušníkov pohraničnej stráže bolo vyslaných na grécke ostrovy (na pevninu aj na more), mimo problémových oblastí pôsobí celkovo 213 prizvaných príslušníkov a ďalších 100 zamestnancov agentúry Frontex bude vyslaných v januári 2016. Do Slovinska vyslali iné krajiny na základe bilaterálnych dojednaní vyše 200 prizvaných príslušníkov polície na podporu operácií v oblasti riadenia hraníc, čo je však menej než 400 príslušníkov, ktorých požadovalo Slovinsko.
Srbsko, Slovinsko, Chorvátsko a Grécko aktivovali mechanizmus EÚ v oblasti civilnej ochrany a požiadali ostatné krajiny o poskytnutie zdrojov na zvládnutie núdzovej humanitárnej situácie, ktorej čelia na svojich územiach. Na túto žiadosť doteraz zareagovalo 15 členských štátov, ktoré poskytli okrem iného ubytovanie, posteľnú bielizeň, oblečenie a zdravotnícky materiál. Ešte stále sú však potrebné mnohé veci a naliehavosť týchto potrieb sa vzhľadom na zhoršujúce sa počasie zvyšuje.
Okrem Grécka, ktoré sa zaviazalo poskytnúť ďalších 50 000 prijímacích miest pre migrantov, sa ďalšie krajiny dohodli vytvoriť 50 000 dodatočných prijímacích miest pozdĺž trasy. Približne polovica týchto miest je v súčasnosti už k dispozícii alebo sa pripravuje. Pokiaľ ide o Grécko, Európska komisia 14. decembra uzavrela s UNHCR dohodu o financovaní schémy na prenájom ubytovacích zariadení, ktorou sa vytvorí 20 000 prijímacích miest. Vzhľadom na zhoršujúce sa poveternostné podmienky na tejto trase musia krajiny, ktoré sa zúčastnili na stretnutí predstaviteľov západného Balkánu, teraz naliehavo urýchliť vytváranie prijímacích kapacít.
Súvislosti
Európska komisia dôsledne a neustále pracuje na koordinovanej európskej reakcii v otázke utečencov a migrácie.
Pri nástupe do funkcie poveril predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker komisára osobitne zodpovedného za migráciu, Dimitrisa Avramopoulosa, aby spolu s ostatnými komisármi, koordinovanými prvým podpredsedom Fransom Timmermansom, vypracoval návrh novej migračnej politiky ako jednej z 10 priorít politických usmernení.
Európska komisia 13. mája 2015 predložila svoju európsku migračnú agendu, v ktorej sa stanovuje komplexný prístup na zlepšenie riadenia migrácie vo všetkých aspektoch.
