Domov / KOMENTÁRE A ANALÝZY / Rok 2015 sa končí. Čo priniesol a čo možno očakávať od roku 2016?

Rok 2015 sa končí. Čo priniesol a čo možno očakávať od roku 2016?

Rok 2015 sa už chýli ku koncu a priniesol so sebou množstvo prekvapení a turbulencií na finančných trhoch, ktoré sa počas neho niekoľkokrát otriasli v základoch. Preto sme sa rozhodli zrekapitulovať najdôležitejšie udalosti, ktoré so sebou priniesol a tiež pridať očakávania na blížiaci sa rok 2016.

Na starom kontinente sa nálada niesla v duchu „uvoľňovania“. “Krajiny eurozóny, vrátane Slovenska, bojujú s absenciou inflácie, čo ovplyvňovalo rozhodnutia Európskej centrálnej banky [ECB]. Tá ponechala v tomto roku hlavnú úrokovú sadzbu bez zmeny, na technickej nule, no v marci pristúpila k spusteniu programu kvantitatívneho uvoľňovania,” uviedol analytický tím Poštovej banky. To malo pôvodne prebiehať do septembra 2016, na svojom poslednom tohtoročnom, teda novembrovom, zasadnutí pristúpili predstavitelia banky k jeho predĺženiu minimálne do marca 2017. Neprekvapilo by nás však, keby program prebiehal dlhšie alebo by centrálna banka pristúpila k ďalšej zmene, a to zvýšeniu mesačného nákupu dlhopisov. Zvyšovanie hlavnej úrokovej sadzby počas budúceho roka tak v kalendári nemáme.

Spotrebiteľské ceny v eurozóne naďalej viac – menej stagnujú. Podľa najnovších, novembrových, údajov vykázali medziročný rast len na úrovni dvoch desatín percenta. Na Slovensku dokonca v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka klesli až o – 0,4 %, čo je jeden z najvýraznejších poklesov v histórii Slovenska. Našinci sa z takéhoto poklesu samozrejme môžu tešiť, no je potrebné tiež dodať, že pre hospodárstvo krajiny je takýto jav z dlhodobého horizontu nepriaznivý, nakoľko brzdí hospodársky rast. Či už európski alebo americkí predstavitelia preto bojujú za zdvihnutie inflácie k požadovanému cieľu v okolí úrovne 2 %. Stále sa objavujúce riziká však tento rast brzdia a inak to pravdepodobne nebude ani v ďalšom roku. Domnievame sa, že spotrebiteľské ceny budú stúpať pomalšie, ako mnohí dúfajú. Na Slovensku by sa tento priemer za celý rok 2016 mohol pohybovať len v okolí pol percenta. V eurozóne by to mohlo byť o pár desatín percenta viac. Neočakávame však, že by prekročil úroveň jedného percenta.     

Pomyselné nožnice sa nakoniec predsa len otvorili. Aj keď v úvode tohto roka mnohí zaručene čakali, že k tomu dôjde skôr, ako sa v skutočnosti stalo. Aj to len nasvedčuje tomu, že svet aj naďalej bojuje s neistým vývojom. To, že ani dôležité makroekonomické údaje z USA neboli úplne presvedčivé, spôsobilo, že Federálny rezervný systém [FED] pristúpil k prvému zvýšeniu úrokových sadzieb za takmer dekádu až v decembri. Kľúčová úroková sadzba sa posunula vyššie o 25 bázických bodov a predpokladáme, že touto cestou postupného zvyšovania základnej sadzby bude FED pokračovať aj v budúcom roku. Čaká ho osem zasadnutí a vylúčené nie je, že k posunutiu sadzieb smerom nahor pristúpi až na polovici z nich. Keďže podľa jeho predstaviteľov by sa v závere roka 2016 sadzba mohla nachádzať v rozpätí od 1,25 % do 1,50 %. Trhy sú však zjavne opatrnejšie. Veľa bude samozrejme závisieť od ďalších dát týkajúcich sa vývoja amerického hospodárstva, či trhu práce. USA každopádne čaká ďalší náročný rok. Prezidentské voľby už totiž pomaly klopú na dvere.

Viac..  Regionálna politika EÚ: Ako ju vnímajú Slováci?

Aj spomenuté udalosti sa odrazili do vývoja eurodolára. Spoločná európska mena sa už v začiatku minulého roka začala oslabovať. Istú stabilizáciu priniesli tohtoročné jarné mesiace. V prvých januárových dňoch sa pohybovala ešte v okolí úrovne 1,2000 EURUSD. V závere novembra poklesla až k hladine 1,0500 EURUSD a namieste boli aj otázky týkajúce sa prípadnej parity s dolárom. Následne však prišlo spomenuté zasadnutie ECB, ktoré bolo pre trhy sklamaním a naša mena sa z polročných miním odrazila. Od začiatku roka je ale slabšia o zhruba desatinu. Spomenutá parita však v ďalšom roku nie je podľa nášho názoru vylúčená. Stať sa tak ľahko môže v prípade, že ECB oznámi ďalšie stimuly na podporu hospodárskeho rastu a inflácie v eurozóne. Svoju úlohu tiež zohrá ďalšie sprísňovanie menovej politiky na druhej strane Atlantického oceánu.

Starosti centrálnym bankám či samotným štátom robia najmä padajúce ceny komodít. Ropa je medziročne lacnejšia o vyše – 40 %. Tento efekt však na prelome rokov vymizne, nakoľko sa bude meniť báza. V ostatných dňoch sa dokonca jej cena pohybovala v okolí 11 – ročných miním. Severomorská zmes sa aktuálne obchoduje pod 40 USD za barel. Americká WTI dokonca bližšie k 30 USD/barel. Slovákov tak môžu tešiť nižšie ceny pohonných hmôt. Výrazný nárast cien čierneho zlata neočakávame ani v ďalšom období. Komodity je totiž na trhu prebytok a do karát jej nebude hrať ani opätovný vstup Iránu na ropný trh. Aj keď tento fakt je pravdepodobne do vývoja už sčasti započítaný. Rizikom smerom nadol je aj vývoj v Číne, ktorej hospodárstvo spomaľuje. Táto najľudnatejšia krajina je totiž najväčším spotrebiteľom energií na svete. Čo sa týka komodít, rovnakým trendom sa uberá napríklad aj cena zlata. Tá sa v súčasnosti pohybuje v okolí 6 – ročných miním. Trójska unca aktuálne stojí zhruba 1 055 USD. Rastúce úrokové sadzby a silnejúci americký dolár tejto komodite veľmi neprajú, preto výraznejší rast cien neočakávame ani v tomto prípade. Práve silný dolár totiž znižuje dopyt po komoditách denominovaných v tejto mene.

Slovensku sa však v tomto roku vo všeobecnosti darilo. Naše hospodárstvo rastie najrýchlejšie od roku 2010. HDP by za tento rok mohlo vzrásť v priemere o 3,4 %. Keďže notoricky známa poučka hovorí, že sme malou, otvorenou ekonomikou, veľa bude závisieť od vývoja našich hlavných obchodných partnerov, na čele s Nemeckom. To sa bude musieť popasovať s utečeneckou krízou, ale aj s kauzou „dieselgate“, ktorá môže naštrbiť dôveru v produkty so značkou „made in Germany“. Globálny vývoj bude ovplyvnený aj vývojom rozvíjajúcich sa ekonomík, či geopolitickým napätím vo svete.   

O dac

Avatar

Odporúčame pozrieť

Juncker, Tusk

Štátnici EÚ rokovali na samite dlhých 5 hodín. Tému brexitu ale zatienila rozprava o vstupe Albánska a Severného Macedónska

BRUSEL / Dlhých päť hodín v noci rokovali európski štátnici, ale nie o brexite. Novú dohodu …