EUROPSKENOVINE.EUEUZEITUNG.DEŠTATISTIKY EUROPOSLANCOVPONUKA PRÁCE A STÁŽI V EU NOVINY.SK KONTAKT
Domov / KOMENTÁRE A ANALÝZY / Môže byť Slovensko novým Fínskom?
unnamed

grohling
Branislav Gröhling, expert na stredné a odborné školstvo. PHOTO: archív SaS.

Môže byť Slovensko novým Fínskom?

Fínsko sa neraz dáva za príklad v školstve a je považované za akýsi nedosiahnuteľný ideál. Pritom to nemusí byť tak. Fínsko a Slovensko nie sú až tak diametrálne rozdielne. Fínsko má podobný počet obyvateľov ako Slovensko, štúdium je tu ako na Slovensku bezplatné a všetky školy sú štátne.

 

Mohli by ste namietať, že najzásadnejším rozdielom je financovanie. Fínsko skutočne dáva do školstva viac ako Slovensko (v roku 2012 to bolo 6,1 % fínskeho HDP, pričom HDP bolo 1,5-krát väčšie než na Slovensku), ale fínske školstvo nie je až tak o financiách, ale viac o prístupe a systéme. Iste financie zohrávajú dôležitú rolu, ale k tomu sa dostaneme neskôr.

 

Čo je rozhodne iné, je že fínske školstvo nie je založené na tom, že učiteľ hovorí a žiak pasívne počúva. Žiaci sa musia zapájať, riešiť problémy a vytvárať projekty. Memorovanie je minimalizované. Učitelia majú väčšiu autonómiu, čo sa týka výučby a osnovy fungujú len orientačne. V žiakoch sa snažia od mala rozvíjať vzťah k učeniu. Po novom bude vyučovanie medziodborové a teda žiakov budú o to viac viesť k prepájaniu poznatkov z rôznych predmetov. Testy fínski žiaci takmer nepoznajú a napriek tomu Slovensko vždy prekonávajú vo vedomostných testoch PISA. Rovnako domáce úlohy robia maximálne 30 minút denne. Učenie prebieha hlavne v škole a to v podobe tvorivej výučby, ktorá aktívne zapojí žiaka do procesu.

 

Čo financie vo Fínskom školstve skutočne robia, je že učitelia sú dobre zaplatení. Fínsky učiteľ zarába 73 % platu vysokoškolsky vzdelaných ľudí. Slovenský učiteľ zarába len 57% platu ľudí s vysokými školami. Na každé miesto sa vo Fínsku hlási až 10 uchádzačov. Teda majú na výber viac kvalitných uchádzačov. Ďalší rozdiel je, že s vyššími financiami si školy dovolia mať viac učiteľov, z ktorých každý učí len 4 hodiny denne a štát im platí dve hodiny ďalšieho vzdelávania týždenne.

 

Čo sú teda zásadné rozdiely? Veľká časť z fínskeho príbehu je o prístupe. Je to o tom, ako naučiť žiaka mať rád učenie, pestovať v ňom samostatné rozmýšľanie, schopnosť spolupracovať a riešiť problémy. Niečo, čo si nemusí vyžadovať obrovské finančné zaťaženie. Rozdiel vo vybavení škôl, obzvlášť stredných a základných, možno zanedbať. Ďalší zásadný rozdiel je plat a spoločenský status učiteľa. Tu sa dostávame k niečomu, čo už ako krajina dlhšie prehliadať nemôžeme. A riešenie je jasné. Mohlo by byť teda Slovensko novým Fínskom? Mohlo.

 

Komentár pre spravodajský portál EuropskeNoviny.sk pripravil Branislav Gröhling, kandidát SaS do volieb do NR SR, expert na stredné a odborné školstvo

unnamed

O dac

Odporúčame pozrieť

Kissova

Jana Kiššová: Našla som Billu. Zúrila a plakala

Aby to bolo jasné hneď na začiatku. Nie som zástancom toho, že sa majú v obchodoch …