EuropskeNoviny.sk
Najmä pravicový volič si už pred niekoľkými rokmi všimol, že sa v médiách objavuje politička Žitňanská. Jeden deň má dlhé vlasy, na druhý deň krátke, raz nosí okuliare, raz nenosí. Bojuje za práva zdravotne postihnutých, ale aj za reformy v súdnictve. Ako hovorí europoslankyňa Jana Žitňanská (Nova), s bývalou ministerkou spravodlivosti Luciou Žitňanskou (Most-Híd) si ju častokrát mýlia, dokonca aj novinári.
Pani poslankyňa, je totožné priezvisko čisto náhodné, alebo ste príbuzné?
Sme príbuzné. Lucia je moja svokra.
Často si Vás ľudia zamieňajú?
Áno, a nielen voliči, ktorí mi omylom vyjadrujú podporu aj v blížiacich sa voľbách, čo ma samozrejme teší, ale musím ich sklamať, v týchto voľbách do NR SR nekandidujem (úsmev). Niekoľkokrát sa stalo, že aj novinári priložili do rozhovoru so mnou Luciinu fotografiu. Na rodinných stretnutiach si potom občas rozprávame úsmevné príhody.
Rozprávate sa aj v súkromí o politike? Každá ste v inej politickej strane. Je medzi Vami rivalita?
Rivalita medzi nami vôbec nie je, veľmi dobre si rozumieme. O politike sa rozprávame menej, ako by si asi mnohí predstavovali, ale úplne sa jej vyhnúť samozrejme nevieme.
Pred Vianocami sme s Vami nahrávali bilančný rozhovor, teraz by sme sa radi spýtali na Vaše pracovné plány v roku 2016. Aký rok Vás čaká?
Veľmi pestrý. Počnúc blížiacimi sa voľbami na Slovensku, kde aj napriek tomu, že nekandidujem som aktívna, lebo chcem pomôcť kandidátom NOVY, pokračujúc v práci na správach v Európskom parlamente, projektmi so zdravotne znevýhodnenými na Slovensku a v neposlednom rade s blížiacim sa slovenským predsedníctvom v Rade EÚ.
Pribudne Vám nejaká zaujímavá agenda vo výbore pre zamestnanosť a sociálne veci, alebo vo výbore pre ženské práva?
Kolegom v mojej politickej skupine (EKR) som už signalizovala, že by som sa rada venovala správam o implementácii Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, projektu európskej zdravotnej karty, ďalej opatreniam na zlepšenie postavenia mladých mamičiek, žien na materskej, ale aj rodičom starajúcim sa o svoje zdravotne postihnuté deti. Od nového roku pracujem na správach, ktoré podporujú využívanie digitálnych technológii, sa zaoberajú chudobou žien a každú chvíľu začnem pracovať za výbor FEMM na hodnotení Stratégie EÚ pre mládež pre obdobie 2013 – 2015. Takže agenda na tento rok je zatiaľ veľmi pestrá.
Dlhodobo sa venujete aj právam detí. Aké aktivity Vás čakajú v tejto oblasti?
V prvom rade budem pokračovať v presadzovaní zvýšenia kvality života detí so zdravotným postihnutím, aby napr. právo každého dieťaťa na kvalitné vzdelávanie nebola len formulka na papieri ale sa napĺňala v praxi. Je zarážajúce, že pojem inkluzívne vzdelávanie je stále pre mnohých neznámy, niektorí rodičia zdravých detí sa ho boja, mnohé úrady a školy ignorujú. Treba si však uvedomiť, že ak sa prikloníme k tomuto individuálnemu vzdelávaciemu prístupu, budú z neho profitovať všetky deti a nie len tie so zdravotným postihnutím. Každé dieťa je jedinečné a tým pádom sú aj vzdelávacie potreby detí rôznorodé. Podľa prieskumov vychádzajú slovenskí žiaci na školách ako najmenej šťastní a preto musíme urobiť všetko preto aby sa táto situácia zmenila.
V Európskom parlamente ste členkou Skupiny pre práva detí. Rezonuje aj v tejto Skupine utečenecká kríza?
Žiaľ áno. Pokiaľ ide o deti, Európa čelí v tejto súvislosti jednej veľkej výzve. Už dnes máme na Starom kontinente niekoľko desiatok tisíc maloletých, detí bez sprievodu rodičov alebo príbuzných, ktoré sú mimoriadne zraniteľné. Miznú, stávajú sa predmetom obchodovania, či už na orgány alebo prostitúciu. Nemôžeme voči týmto zločinom zostať ľahostajní. Vo všeobecnosti však jednou z najhlavnejších priorít našej Skupiny pre práva detí je tlačiť na Komisiu, aby boli práva detí zahrnuté do jej návrhov od samého počiatku. Práva detí sa v EP niekedy obhajujú ťažšie, nakoľko nie je pre ne zriadený samostatný výbor.
S témou detí súvisí aj zbierka pre deti v Nigérii, na ktorú ste nedávno upozorňovali.
Áno, zbierka je stále otvorená. Je smutné, že práve Slovensko je jednou z krajín, ktorá takmer vôbec neposkytuje tejto krajine humanitárnu a rozvojovú pomoc. Pritom situácia v Nigérii je extrémne vážna, viac ako milión detí muselo pre teror Boko Haram opustiť svoje domovy. Preto sme sa s nadáciou Integra rozhodli zmobilizovať ľudí, ktorí chcú finančne pomôcť a umožniť tak týmto deťom prístup k zdravotnej starostlivosti, vzdelaniu a celkovým lepším životným podmienkam. Je málo foriem, ktorými môžeme aspoň trošku zmierniť bolesť, ktorú krajina dlhodobo pod terorom Boko Haram trpí, ale toto môže byť jedna z nich.
Práve ľudské práva v tretích krajinách je jednou z oblastí, ktorej sa v EP od začiatku mandátu venujete. Pozorujete nejaké zmeny a posuny, či už k lepšiemu alebo horšiemu od začiatku svojho mandátu v ich dodržiavaní?
Človek nemusí byť ani v politike aby videl, že situácia ľudských práv sa nezlepšuje. Zvyšuje sa náboženská intolerancia a to v každom regióne sveta. Prenasledovanie kresťanov za posledné tri roky narástlo takmer o 50%. Viem, nie sú to dobré správy. Ale spolu s nimi k nám prenikajú aj také, ktoré prinášajú nádej. Napríklad keď počas útokov radikálov na autobus v Mandere v Keni moslimskí cestujúci rýchlo rozdávali šatky kresťanom, a tak mnohým zachránili život. Je dôležité, aby sme pri rastúcich číslach obetí terorizmu nepodľahli čierno bielej predstave o dobrom kresťanovi a zlom moslimovi.
V druhom polroku nás čaká slovenské predsedníctvo v Rade. Ako ovplyvní Vašu prácu?
Pre veľký počet poslancov v EP nie je vždy jednoduché dostať v pléne slovo, aj keď sa o neho uchádzate. K mnohým témam sa tak vyjadrujú len spravodajcovia alebo tieňoví spravodajcovia. Keďže na debatách sa budú zúčastňovať aj naši ministri, verím, že dostanú viac priestoru aj slovenskí poslanci. Aj trialógy (pozn.: neformálne rokovania o legislatíve za prítomnosti všetkých troch inštitúcii – EP, Rady a Komisie) môžu byť pre nás, slovenských poslancov zaujímavejšie. Slovensko bude 6 mesiacov pod drobnohľadom celej Európy, bude to pre nás veľká skúška na diplomatickom poli. Pevne verím, že obstojíme.
Minulý rok prijali Vaše pozvanie na návštevu EP o.i. muskulárni dystrofici, či rodininy deťmi s autizmom. Kto príde tento rok?
Už sa veľmi teším na návštevu slovenských špeciálnych olympionikov, ktorí ma prídu pozrieť počas júnového plenárneho zasadnutia do Štrasburgu. Minulý rok sa títo naši športovci s mentálnym postihnutím zúčastnili na olympiáde v Los Angeles a priniesli plno medailí. Slovensko by si v tejto súvislosti mohlo vziať z USA príklad, kde majú oveľa väčšiu podporu a naozaj sa cítia rovnocenní. Je škoda, že náš zákon im na rozdiel od paraolympionikov ani len nepriznáva dôchodok, hoci nám vo svete ako úspešní športovci robia skvelé meno.
Aké aktivity Vás čakajú na Slovensku?
Pokračujeme v Kinách bez bariér a opäť budeme mať aj Divadlo bez bariér. Aj naďalej chcem spolupracovať s organizáciami venujúcim sa predčasne narodeným deťom, či osobám so zdravotným postihnutím tak, aby sme spoločným úsilím zlepšovali ich životnú situáciu. Pevne dúfam, že aj po marcových voľbách budú v slovenskom parlamente ľudia, s ktorými budem môcť spolupracovať na zmene slovenskej legislatívy v prospech tých najzraniteľnejších – osôb so zdravotným postihnutím, detí a tých, ktorí čelia sociálnemu vylúčeniu.
