Podľa novej správy Európskeho dvora audítorov sa dosiahlo malé zlepšenie v kvalite vody v Dunaji napriek tomu, že krajiny v povodí tejto rieky vykonávajú rámcovú smernicu EÚ o vode od roku 2004. Audítori poukazujú na „chýbajúce ambície“ v plánoch krajín ako na hlavný dôvod obmedzeného pokroku. Audit sa zameral na štyri členské štáty v povodí rieky Dunaj – Českú republiku, Maďarsko, Rumunsko a Slovensko.
„Politika EÚ v oblasti vodného hospodárstva by mala zabezpečiť dostatočné množstvo kvalitnej vody pre potreby ľudí a pre životné prostredie,“ povedal p.George Pufan, člen Európskeho dvora audítorov zodpovedný za túto správu. „Krajiny musia zvýšiť svoje úsilie, aby sa to dosiahlo v povodí Dunaja.“
V rokoch 2007 až 2013 bolo z Európskeho fondu regionálneho rozvoja/Kohézneho fondu členským štátom v povodí rieky Dunaj poskytnutých 6,35 mld. EUR na čistenie odpadových vôd. V tom istom období sa z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka poskytlo 6,39 mld. EUR na kompenzácie poľnohospodárom vykonávajúcim agroenvironmentálne opatrenia.
Plánom manažmentu povodí členských štátov z roku 2009 však chýbala ambícia. Audítori poukázali na zlé zacielenie opatrení pre vodné útvary neuspokojivej kvality. Bolo to spôsobené najmä nedostatkami v systémoch monitorovania, ktoré viedli k nedostatku údajov o typoch aj zdrojoch znečistenia, čo spôsobilo nesplnenie požiadaviek pre vodné útvary. Okrem toho členské štáty bez dostatočného odôvodnenia vyňali značný počet vodných útvarov z dôležitých lehôt pre dosiahnutie stavu dobrej kvality.
Došlo k oneskoreniam vo vykonávaní smernice o čistení komunálnych odpadových vôd, zatiaľ čo smernica o dusičnanoch (ktorej cieľom je zníženie emisií dusíka) sa nevyužívala naplno. Okrem toho sa neurčili čistiarne odpadových vôd a priemyselné zariadenia, ktoré potrebujú osobitné limity emisií. Ďalšie opatrenia v oblasti poľnohospodárstva boli menej účinné, pretože boli zväčša dobrovoľné.
Audítori vyjadrujú niekoľko odporúčaní členským štátom aj Európskej komisii.
Členské štáty by mali:
• zlepšiť ich systémy monitorovania a diagnostiku problémov v oblasti znečistenia vody;
• pri udeľovaní výnimiek predkladať jasné a platné odôvodnenie;
• určiť nákladovo efektívne opatrenia, ktoré je potrebné zamerať;
• a zvážiť poplatky alebo zdaňovanie na odrádzanie od emisií.
Komisia by mala:
• poskytnúť usmernenia týkajúce sa diferencovanejšieho vykazovania pokroku;
• posúdiť záväzné kritériá pre inšpekcie členských štátov čistiarní komunálnych odpadových vôd;
• zvážiť obmedzenie aplikovania fosforu do pôdy;
• a poskytnúť usmernenia týkajúce sa pokrytia nákladov na škody na životnom prostredí v oblasti difúzneho znečistenia (znečistenie spôsobené rozmanitými činnosťami). V súčasnosti sa na difúzne znečistenie z poľnohospodárstva zásada „znečisťovateľ platí“ uplatňuje len čiastočne.
Komisia a členské štáty by mali spoločne posúdiť účinnosť mechanizmov presadzovania v oblasti poľnohospodárstva.