EUROPSKENOVINE.EUEUZEITUNG.DE PONUKA PRÁCE A STÁŽI V EU NOVINY.SK KONTAKT
Domov / KOMENTÁRE A ANALÝZY / Eduard Chmelár: Demokratizácia ako posledná šanca Európy

Eduard Chmelár: Demokratizácia ako posledná šanca Európy

Založenie paneurópskeho zoskupenia Demokracia v Európe – hnutie 2025 (DiEM25) považujem za najvýznamnejšiu a najzdravšiu európsku iniciatívu od čias nášho vstupu do EÚ. Pokúša sa totiž vytrhnúť zástavu kritiky súčasného stavu integrácie z rúk deštruktívnej až nebezpečnej koalície populistov, nacionalistov a fašistov a zachrániť to, čo je pre prežitie súdržnej Európy v turbulentných časoch globálnych pohybov nevyhnutné. Znie to ako nadľudský výkon, ale plán, ktorý bol predstavený v utorok v Berlíne, je veľmi realistický.

O myšlienke založiť hnutie za demokratizáciu EÚ uvažoval bývalý grécky minister financií Yanis Varoufakis už od leta minulého roka. Od začiatku si ho predstavoval ako nadstranícke zoskupenie, ktoré dokáže osloviť čo najširšie politické spektrum. Preto na spoluprácu vyzval nielen ľavicového politika, bývalého nemeckého ministra financií Oskara Lafontainea, ale veľkoryso aj svojho najväčšieho rivala, nemeckého ministra financií Wolfganga Schäubleho. Bolo to síce dobre mienené, ale naivné: kým Lafontaine jeho ponuku prijal, nemeckí kresťanskí demokrati ju odignorovali. Pevnou súčasťou rodiaceho sa hnutia DiEM sa stal tiež bývalý francúzsky minister hospodárstva Arnaud Montebourg, výrazná postava ľavého krídla Socialistickej strany. Tým sa v podstate celé hnutie začalo vyhraňovať aj politicky. Hoci Varoufakis neustále zdôrazňoval (a formálne to opakuje doteraz), že toto zoskupenie bude „otvorené dobrým nápadom občanov celého sveta bez ohľadu na ich politickú orientáciu“, faktom zostáva, že tie „dobré nápady“ prichádzali doteraz len od ľavicových intelektuálov a nemožno si nevšimnúť, že za ním stoja výrazné osobnosti práve z tejto strany politického spektra. Podľa môjho názoru sa mu toto vzdušné preklenutie ľavice a pravice ani nemôže podariť, lebo v samom jadre sporu o demokraciu je práve ideologický pohľad na to, čo všetko treba demokratizovať. A je dokonca možné, že tomu ani sám neverí, že táto fáza nadstraníckeho hnutia je len akýmsi oddychovým časom potrebným na sformovanie základov celoeurópskeho politického subjektu. A ten čas bude potrebovať, lebo v organizácii ešte všeličo škrípe.

Viac..  Jana Kiššová: Ako to bude s tými platmi v jadre Európskej únie?

Prekvapilo ma najmä to, že hoci sa zakladajúce zhromaždenia konalo v hlavnom meste Nemecka povestnom svojím zmyslom pre poriadok, organizácia tohto podujatia bola taká… zdvorilo povedané… grécka. Kto čakal nejaký veľkolepý ustanovujúci kongres novej politickej strany, musel byť šokovaný, lebo podujatie malo skôr charakter stretnutia alebo happeningu rôznych skupín aktivistov, aké poznáme napríklad zo Svetového alebo Európskeho sociálneho fóra. Bolo tu veľa mladých ľudí, pričom jadro účastníkov tvorili členovia rôznych ľavicových, zelených, odborových, feministických, alterglobalizačných, mierových a dokonca i kresťanských iniciatív, odporcovia TTIP, TISA, NATO a podobne. Intelektuáli odviedli svoju prácu skôr, a to najmä vypracovaním záverečného dokumentu nazvaného Manifest za demokratizáciu Európy. V Berlíne sa predovšetkým diskutovalo.

O Eduard Chmelár

Eduard Chmelár
Rektor Akadémie médií, politický analytik.

Odporúčame pozrieť

armada, vojaci

NATO: Rusko-bieloruské cvičenie pôsobí ako príprava na veľkú vojnu

TIRANA / Spoločné rusko-bieloruské vojenské cvičenie Západ 2017, ktoré sa koná pri hraniciach členských krajín NATO, …