EUROPSKENOVINE.EUEUZEITUNG.DE ŠTATISTIKY EUROPOSLANCOV PONUKA PRÁCE A STÁŽI V EU NOVINY.SK KONTAKT
Domov / KOMENTÁRE A ANALÝZY / Eduard Chmelár: Demokratizácia ako posledná šanca Európy

Eduard Chmelár: Demokratizácia ako posledná šanca Európy

Založenie paneurópskeho zoskupenia Demokracia v Európe – hnutie 2025 (DiEM25) považujem za najvýznamnejšiu a najzdravšiu európsku iniciatívu od čias nášho vstupu do EÚ. Pokúša sa totiž vytrhnúť zástavu kritiky súčasného stavu integrácie z rúk deštruktívnej až nebezpečnej koalície populistov, nacionalistov a fašistov a zachrániť to, čo je pre prežitie súdržnej Európy v turbulentných časoch globálnych pohybov nevyhnutné. Znie to ako nadľudský výkon, ale plán, ktorý bol predstavený v utorok v Berlíne, je veľmi realistický.

O myšlienke založiť hnutie za demokratizáciu EÚ uvažoval bývalý grécky minister financií Yanis Varoufakis už od leta minulého roka. Od začiatku si ho predstavoval ako nadstranícke zoskupenie, ktoré dokáže osloviť čo najširšie politické spektrum. Preto na spoluprácu vyzval nielen ľavicového politika, bývalého nemeckého ministra financií Oskara Lafontainea, ale veľkoryso aj svojho najväčšieho rivala, nemeckého ministra financií Wolfganga Schäubleho. Bolo to síce dobre mienené, ale naivné: kým Lafontaine jeho ponuku prijal, nemeckí kresťanskí demokrati ju odignorovali. Pevnou súčasťou rodiaceho sa hnutia DiEM sa stal tiež bývalý francúzsky minister hospodárstva Arnaud Montebourg, výrazná postava ľavého krídla Socialistickej strany. Tým sa v podstate celé hnutie začalo vyhraňovať aj politicky. Hoci Varoufakis neustále zdôrazňoval (a formálne to opakuje doteraz), že toto zoskupenie bude „otvorené dobrým nápadom občanov celého sveta bez ohľadu na ich politickú orientáciu“, faktom zostáva, že tie „dobré nápady“ prichádzali doteraz len od ľavicových intelektuálov a nemožno si nevšimnúť, že za ním stoja výrazné osobnosti práve z tejto strany politického spektra. Podľa môjho názoru sa mu toto vzdušné preklenutie ľavice a pravice ani nemôže podariť, lebo v samom jadre sporu o demokraciu je práve ideologický pohľad na to, čo všetko treba demokratizovať. A je dokonca možné, že tomu ani sám neverí, že táto fáza nadstraníckeho hnutia je len akýmsi oddychovým časom potrebným na sformovanie základov celoeurópskeho politického subjektu. A ten čas bude potrebovať, lebo v organizácii ešte všeličo škrípe.

Prekvapilo ma najmä to, že hoci sa zakladajúce zhromaždenia konalo v hlavnom meste Nemecka povestnom svojím zmyslom pre poriadok, organizácia tohto podujatia bola taká… zdvorilo povedané… grécka. Kto čakal nejaký veľkolepý ustanovujúci kongres novej politickej strany, musel byť šokovaný, lebo podujatie malo skôr charakter stretnutia alebo happeningu rôznych skupín aktivistov, aké poznáme napríklad zo Svetového alebo Európskeho sociálneho fóra. Bolo tu veľa mladých ľudí, pričom jadro účastníkov tvorili členovia rôznych ľavicových, zelených, odborových, feministických, alterglobalizačných, mierových a dokonca i kresťanských iniciatív, odporcovia TTIP, TISA, NATO a podobne. Intelektuáli odviedli svoju prácu skôr, a to najmä vypracovaním záverečného dokumentu nazvaného Manifest za demokratizáciu Európy. V Berlíne sa predovšetkým diskutovalo.

Viac..  PREHĽAD: Toto je program europarlamentu, riešiť bude najmä rozpočet a kauzu Paradise Papers

Tento manifest je pozoruhodný dokument. Autorom základnej idey je Yanis Varoufakis, pričom pôvodný text bol príliš poznačený ekonomickým videním sveta. Domnievam sa, že pripomienkovanie výslednej podobe programového dokumentu veľmi pomohlo. Fakt, že pod záverečnú edíciu sa podpísali nielen Oskar Lafontaine, ale napríklad aj Slavoj Žižek, Julian Assange, Susan George, Toni Negri, James K. Galbraith, ale aj autor tohto článku, sa odrazil najmä na vnímaní a pomenovaní politických cieľov demokratizačného procesu v EÚ. Varoufakis (ktorý sa sám označuje za libertariánskeho marxistu) je totiž stále viac ekonóm ako politik a na problémy sa občas pozerá príliš technokraticky: za najväčšie nebezpečenstvo pre Európu považuje nedostatok investícií, ktoré nám bránia vytvárať potrebné pracovné miesta – a to je strašne zúžený pohľad. Pochopiť, že reforma finančných inštitúcií nestačí, je kľúčová. Okrem toho som Varoufakisovi prízvukoval, že demokratizácia EÚ nie je možná bez skúseností strednej Európy, ktoré boli doteraz v celom procese ignorované. Je zaujímavé, že Yanis pri obrane postoja Tsiprasovej vlády, v ktorej riadil financie, argumentoval podobne ako slovenský premiér Fico pri utečeneckých kvótach: postoj voči gréckej kríze bol diktátom veľkých proti malým. Na moju námietku, že proti Grécku sa postavili aj malé krajiny ako Slovensko či Lotyšsko, Varoufakis poukázal na to, že pracovné miesta, ktoré u nás vznikajú, nemajú vysokú kvalitu. „Ak to vaša vláda vníma ako úspech, má vážny problém,“ poznamenal. Ak si však myslíte, že ľavicový ekonóm Varoufakis zaujíma k utečencom rovnaký postoj ako šéf Smeru Fico, ukrutne sa mýlite. Grécky rebel o politike Slovenska, Maďarska a Poľska k tejto otázke povedal: „V strednej Európe prebehla renacionalizácia všetkých ambícií. Na jednej strane vaše vlády hovoria, že chcú byť v Európe, ale zároveň chcú uzavrieť hranice pred ľuďmi zo zahraničia. Nechcete žiadnych černochov, moslimov, Afričanov, Grékov, Rómov. Takýto postoj nie je so spoločnou Európou zlučiteľný. Počul som vašich politikov, tuším to bol minister financií (vnútra – pozn. E. Ch.) mudrovať o tom, že si neplníme svoje domáce úlohy. To je také lacné osočovanie… Skúste zadržať desaťtisíce ľudí denne. Vám padol na východnej hranici jeden vrtuľník a hľadali ste ho dva dni. Neviete si predstaviť, čomu tu čelíme.“

O Eduard Chmelár

Eduard Chmelár
Rektor Akadémie médií, politický analytik.

Odporúčame pozrieť

armada, vojaci

PESCO: Na Stálej štruktúrovanej spolupráci sa bude podieľať aj Slovensko

25 členských štátov Európskej únie sa právne zaviazalo k integrácii v oblasti obrany. Európsky parlament …