EUROPSKENOVINE.EUEUZEITUNG.DE ŠTATISTIKY EUROPOSLANCOV PONUKA PRÁCE A STÁŽI V EU NOVINY.SK KONTAKT
Domov / POLITIKA / Podiel migrantov, ktorým sa odobrali odtlačky prstov vzrástol

Podiel migrantov, ktorým sa odobrali odtlačky prstov vzrástol

Vykonávanie európskej migračnej agendy: správy Európskej komisie o pokroku v Grécku, Taliansku a na západnom Balkáne

Európska komisia informovala o pokroku dosiahnutom v súvislosti s opatreniami na riešenie utečeneckej a migračnej krízy v Taliansku, Grécku a pozdĺž západobalkánskej trasy. Európska migračná agenda predstavená v máji 2015 obsahovala súbor opatrení na riešenie migračnej krízy. V septembri Komisia v rámci agendy stanovila prioritné opatrenia na okamžitú realizáciu. Dnes sa hodnotí pokrok dosiahnutý v súvislosti so vstupnými centrami (hotspotmi) a mechanizmom premiestňovania v Taliansku a Grécku, ako aj v súvislosti s opatreniami prijatými na plnenie záväzkov vyhlásenia zo stretnutia lídrov k problematike západobalkánskej trasy v októbri 2015.

Pokrok dosiahnutý v Grécku a Taliansku

Špecializované tímy Komisie už niekoľko mesiacov pracujú v teréne spolu s gréckymi a talianskymi orgánmi na zriadení vstupných centier (hotspotov) a na posilnení a výraznom urýchlení postupov kontroly, identifikácie a odoberania odtlačkov prstov migrantov, aby bolo premiestňovanie jednoduchšie. Tieto podporné tímy na riadenie migrácie pracujú v špecializovaných zariadeniach a sú v prevádzke 24 hodín denne, sedem dní v týždni.

Grécko

Vytváranie piatich vstupných centier (hotspotov) na ostrovoch v Egejskom mori (Lesbos, Chios, Samos, Leros a Kos) prebieha pomaly, sčasti preto, že je potrebné budovať ich úplne od základov, a aj kvôli nedostatkom v oblasti infraštruktúry, zamestnancov a koordinácie. V súčasnosti je plne funkčné len jedno vstupné centrum (na ostrove Lesbos). V iných zariadeniach práce stále prebiehajú. Grécka vláda požiadala o podporu gréckej armády, aby bolo možné práce dokončiť do cieľového dátumu v polovici februára. Identifikácia a registrácia sa zatiaľ podľa možností uskutočňuje v dočasných priestoroch. Grécke orgány zlepšujú fungovanie vstupných centier a vypracovali štandardné operačné postupy a nové postupy pri vyloďovaní, ktorými sa zabezpečuje priamy kontakt medzi vstupnými centrami a ľuďmi, ktorí sa vyloďujú na ostrovoch. Agentúra Frontex začala na ostrove Lesbos, Chios a Samos s pobrežnými hliadkami, ktoré prinášajú výsledky.

Podiel migrantov, ktorým sa odobrali odtlačky prstov, značne vzrástol – z 8 % v septembri 2015 na 78 % v januári 2016. Po dosiahnutí plnej funkčnosti a vybavenia by mali vstupné centrá v Grécku dosiahnuť celkovú kapacitu na odoberanie odtlačkov prstov približne 11 000 osôb denne, čo je výrazne viac, ako boli priemerné počty ľudí, ktorí prišli v januári. Agentúra Frontex nasadila na ostrovoch vysoko špecializovaných expertov na doklady s cieľom identifikovať sfalšované doklady.

Premiestnenie 66 400 osôb, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu, z Grécka na základe dohody členských štátov začalo veľmi pomaly – doteraz bolo premiestnených len 218 osôb. Len 15 členských štátov Grécku ponúklo miesta na premiestnenie (1 081 miest) a 16 členských štátov vymenovalo styčných úradníkov na poskytovanie pomoci na mieste. Grécke orgány zlepšujú svoju registračnú kapacitu a s pomocou IOM a UNHCR otvorili svoj druhý úrad na ostrove Samos, kde je v súčasnosti zavedená infraštruktúra na ubytovanie a presuny. V decembri 2015 Komisia schválila program s rozpočtom 80 miliónov eur na podporu prijímacích kapacít v Grécku vrátane siete 20 000 miest pre žiadateľov o azyl riadenej UNHCR, ako aj s podporou zriadenia 7 000 miest v oblastiach vstupných centier. V rámci tohto systému je v súčasnosti k dispozícii 16 400 voľných miest. Okrem 7 181 miest, ktoré sú v súčasnosti k dispozícii v dočasných a dlhodobých zariadeniach na ostrovoch vo východnom Egejskom mori, má Grécko k dispozícii 10 447 miest na pevnine. Preto je celkový počet existujúcich prijímacích centier v Grécku v súčasnosti 17 628. Stále však existuje deficit 12 342 miest oproti 50 000 miestam, ktoré Grécko prisľúbilo v októbri 2015.

Od začiatku roka 2015 Grécko vykonalo 16 131 nútených návratov a 3 460 asistovaných dobrovoľných návratov ekonomických migrantov, ktorí nemali právo na azyl v Európe. Počet návratov je stále nedostatočný, keďže v roku 2015 prišlo viac ako 800 000 ľudí.

Taliansko

Plánované vytvorenie šiestich oblastí so vstupnými centrami (hotspotmi) talianskymi orgánmi (Lampedusa, Pozzallo, Porto Empedocle/Villa Sikania, Trapani, Augusta a Taranto) prebieha pomaly, sčasti preto, že je potrebné budovať ich úplne od základov, a aj kvôli nedostatkom v oblasti infraštruktúry, zamestnancov a koordinácie. Dve vstupné centrá sú plne funkčné (Lampedusa a Pozzallo) a tretie (v Trapani) bude plne funkčné po dokončení konečných renovačných prác. V Tarante sa práce na vstupnom centre urýchlene dokončujú. Plány týkajúce sa vstupných centier v mestách Augusta a Porto Empedocle/Villa Sikania je ešte potrebné dokončiť; rozhodnutie v súvislosti s týmito dvomi mestami je kľúčové vzhľadom na pravdepodobný nárast migračných tokov v letnom období.

V dvoch funkčných vstupných centrách (Lampedusa a Pozzallo) sa pri posledných vylodeniach dosiahla 100 % miera odoberania odtlačkov prstov. Podiel migrantov, ktorým sa odobrali odtlačky prstov, značne vzrástol – z 36 % v septembri 2015 na 87 % v januári 2016. Po dosiahnutí plnej funkčnosti a vybavenia sa očakáva, že vstupné centrá v Taliansku by mali mať celkovú kapacitu na odoberanie odtlačkov prstov približne 2 160 migrantov denne, čo je výrazne viac, ako boli priemerné počty ľudí, ktorí prišli v januári.

Napriek tomu, že premiestňovanie z Talianska sa začalo o niekoľko týždňov skôr ako z Grécka, Taliansko stále ani zďaleka nedosahuje mieru, ktorá je potrebná na dosiahnutie celkového cieľa premiestniť v priebehu dvoch rokov 39 600 osôb, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu. Doteraz bolo premiestnených celkovo 279 žiadateľov a 200 nevyriešených žiadostí o premiestnenie bolo zaslaných iným členským štátom. Do dnešného dňa ponúklo miesta na premiestnenie len 15 členských štátov, ktoré sa zaviazali prijať 966 ľudí, a 20 členských štátov vymenovalo styčných úradníkov na poskytovanie pomoci na mieste. Nízka miera realizácie je do značnej miery spôsobená obmedzeným počtom oprávnených migrantov prichádzajúcich na talianske územie.

Viac..  Tvrdý brexit ohrozuje letné dovolenky. Briti by radšej mali zostať doma, odporúčajú ministri

V roku 2015 Taliansko uskutočnilo vyše 14 000 nútených návratov osôb, ktoré nemajú právo na azyl, a podieľalo sa na 11 spoločných letoch zorganizovaných agentúrou Frontex na účely návratu zamietnutých žiadateľov o azyl z iných členských štátov. Počet návratov je stále nedostatočný, keďže v roku 2015 prišlo viac ako 160 000 ľudí.

Taliansky systém prijímania už do veľkej miery postačuje na pokrytie potrieb azylového systému Talianska a pre osoby, ktoré majú byť premiestnené, sa už určili účelové zariadenia. Na druhej strane sú evidentné vážne nedostatky, pokiaľ ide o ubytovanie pred vyhostením – k dispozícii je len 420 miest oproti 1 252 miestam uvedeným v pláne, ktorý bol predložený Európskej komisii.

Okrem toho včera Komisia prijala rozhodnutie upravujúce program pre štrukturálne fondy pre bezpečnosť a rozvoj na roky 2007 – 2013 v Taliansku a presunula z Európskeho fondu regionálneho rozvoja až 124 miliónov eur na spolufinancovanie opatrení, ktoré prijalo Taliansko na záchranu migrantov na mori.

Pokrok dosiahnutý na západobalkánskej migračnej trase

Vzhľadom na bezprecedentný prílev utečencov a migrantov, ktorý sa začal koncom leta 2015 a na jeseň sa ešte zintenzívnil, sa západobalkánska migračná trasa stala prioritnou výzvou, ktorej musí Európa čeliť, pričom v roku 2015 prekročilo turecko-grécku hranicu takmer 880 000 osôb, z ktorých väčšina následne smerovala cez západný Balkán ďalej do strednej a severnej Európy.

Predseda Európskej komisie Juncker sa rozhodol zvolať stretnutie lídrov na tému prílevu utečencov na západobalkánskej trase, ktoré sa konalo 25. októbra 2015 a na ktorom sa dohodol 17-bodový plán, ako dosiahnuť postupný, kontrolovaný a organizovaný pohyb osôb na západobalkánskej migračnej trase. Medzi kľúčové otázky patrili hraničné kontroly, prijímacie kapacity a riadenie migračných tokov medzi skupinou krajín, ktoré počas uplynulých mesiacov čelili najväčšiemu tlaku.

Komisia zorganizovala týždenné zasadnutia na monitorovanie 17-bodového plánu prijatého na stretnutí lídrov na tému prílevu utečencov na západobalkánskej trase, ktoré zvolal predseda Európskej komisie Juncker. V čase, keď bola komunikácia medzi krajinami veľmi problematická, bola táto koordinácia kľúčová na obmedzenie rizika toho, že by sa v jednej krajine vykonali neočakávané kroky, ktoré by mali dosah na inú krajinu. Vytvoril sa spoločný nástroj na výmenu informácií, ako aj nový prístup k spolupráci a ku koordinácii medzi krajinami pozdĺž západobalkánskej trasy. V súčasnosti prebieha medzi policajnými riaditeľmi všeobecná výmena v oblasti politík a postupov na hraniciach a nastalo zlepšenie komunikácie a spolupráce medzi pohraničnými orgánmi.

Pravidelne sa však vyskytujú prípady jednostranných rozhodnutí v jednotlivých krajinách, ktoré majú dominový efekt na iné krajiny pozdĺž trasy. V súčasnosti je najnaliehavejšou prioritou Európskej únie obnova riadneho riadenia hraníc na trase cez východné Stredozemie a západný Balkán. Ešte dôležitejšie je, aby sa všetky členské štáty zaviazali, že prestanú púšťať migrantov do ďalších krajín, a aby trvali na uplatňovaní pravidiel EÚ týkajúcich sa azylu a riadenia hraníc. Ľudia prichádzajúci do Únie musia vedieť, že ak ochranu potrebujú, dostanú ju, ale oni sami nemôžu rozhodnúť, v ktorej časti Európskej únie. Ak nespĺňajú podmienky na ochranu, budú vrátení, pričom sa bude plne dodržiavať zásada zákazu vrátenia alebo vyhostenia.

Pokiaľ ide o riadenie hraníc, od uzatvorenia dohody o operačnom pláne z 3. decembra pomáha agentúra Frontex pri registrácii na hraniciach Grécka s bývalou Juhoslovanskou republikou Macedónsko. Toto nasadenie by sa teraz malo zintenzívniť a mal by sa využiť jeho maximálny potenciál. Keďže nie je možné vykonať spoločnú operáciu s agentúrou Frontex priamo v bývalej Juhoslovanskej republike Macedónsko, v súčasnosti sa pripravujú alternatívne prostriedky pomoci zo strany agentúry Frontex. Akékoľvek doplnkové opatrenia vykonané na severnej strane tejto hranice by sa mali vykonávať v rámci EÚ.

Srbsko, Slovinsko, Chorvátsko a Grécko aktivovali mechanizmus EÚ v oblasti civilnej ochrany a požiadali ostatné krajiny o zaslanie zdrojov na zvládnutie núdzovej humanitárnej situácie, ktorej čelia na svojom území. Pomoc ponúklo celkovo 15 krajín, ktoré poskytli predmety ako stany, spacie vaky a posteľnú bielizeň, osobné ochranné prostriedky, vykurovacie a osvetľovacie zariadenia a generátory elektrickej energie. Veľké množstvo žiadostí o pomoc však ešte stále ostáva bez odozvy.

Krajiny na západobalkánskej trase sa dohodli na vytvorení ďalších 50 000 prijímacích miest. Súčasná kapacita však stanovený cieľ stále nespĺňa – v súčasnosti je k dispozícii alebo v štádiu prípravy asi len polovica z tohto počtu. Krajiny, ktoré sa zúčastnili na stretnutí lídrov západného Balkánu, musia teraz poskytovanie prijímacích kapacít súrne urýchliť.

Súvislosti

Európska komisia dôsledne a neustále pracuje na koordinovanej európskej reakcii v otázke utečencov a migrácie.

Pri nástupe do funkcie poveril predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker komisára osobitne zodpovedného za migráciu, Dimitrisa Avramopoulosa, aby spolu s ostatnými komisármi, koordinovanými prvým podpredsedom Fransom Timmermansom, pracoval na novej migračnej politike ako jednej z desiatich priorít politických usmernení.

Európska komisia 13. mája 2015 predložila svoju európsku migračnú agendu, v ktorej sa stanovuje komplexný prístup na zlepšenie riadenia migrácie vo všetkých aspektoch.

O dac

Odporúčame pozrieť

Dimitris Avramopoulos

Európska komisia žiada ďalšie opatrenia na odstránenie obchodovania s ľuďmi

Európska komisia predkladá druhú správu o pokroku dosiahnutom v boji proti obchodovaniu s ľuďmi. Správa …