Podiel migrantov, ktorým sa odobrali odtlačky prstov vzrástol

Európska komisia informovala o pokroku dosiahnutom v súvislosti s opatreniami na riešenie utečeneckej a migračnej krízy v Taliansku, Grécku a pozdĺž západobalkánskej trasy. Európska migračná agenda predstavená v máji 2015 obsahovala súbor opatrení na riešenie migračnej krízy. V septembri Komisia v rámci agendy stanovila prioritné opatrenia na okamžitú realizáciu. Dnes sa hodnotí pokrok dosiahnutý v súvislosti so vstupnými centrami (hotspotmi) a mechanizmom premiestňovania v Taliansku a Grécku, ako aj v súvislosti s opatreniami prijatými na plnenie záväzkov vyhlásenia zo stretnutia lídrov k problematike západobalkánskej trasy v októbri 2015.

Pokrok dosiahnutý v Grécku a Taliansku

Špecializované tímy Komisie už niekoľko mesiacov pracujú v teréne spolu s gréckymi a talianskymi orgánmi na zriadení vstupných centier (hotspotov) a na posilnení a výraznom urýchlení postupov kontroly, identifikácie a odoberania odtlačkov prstov migrantov, aby bolo premiestňovanie jednoduchšie. Tieto podporné tímy na riadenie migrácie pracujú v špecializovaných zariadeniach a sú v prevádzke 24 hodín denne, sedem dní v týždni.

Grécko

Vytváranie piatich vstupných centier (hotspotov) na ostrovoch v Egejskom mori (Lesbos, Chios, Samos, Leros a Kos) prebieha pomaly, sčasti preto, že je potrebné budovať ich úplne od základov, a aj kvôli nedostatkom v oblasti infraštruktúry, zamestnancov a koordinácie. V súčasnosti je plne funkčné len jedno vstupné centrum (na ostrove Lesbos). V iných zariadeniach práce stále prebiehajú. Grécka vláda požiadala o podporu gréckej armády, aby bolo možné práce dokončiť do cieľového dátumu v polovici februára. Identifikácia a registrácia sa zatiaľ podľa možností uskutočňuje v dočasných priestoroch. Grécke orgány zlepšujú fungovanie vstupných centier a vypracovali štandardné operačné postupy a nové postupy pri vyloďovaní, ktorými sa zabezpečuje priamy kontakt medzi vstupnými centrami a ľuďmi, ktorí sa vyloďujú na ostrovoch. Agentúra Frontex začala na ostrove Lesbos, Chios a Samos s pobrežnými hliadkami, ktoré prinášajú výsledky.

Podiel migrantov, ktorým sa odobrali odtlačky prstov, značne vzrástol – z 8 % v septembri 2015 na 78 % v januári 2016. Po dosiahnutí plnej funkčnosti a vybavenia by mali vstupné centrá v Grécku dosiahnuť celkovú kapacitu na odoberanie odtlačkov prstov približne 11 000 osôb denne, čo je výrazne viac, ako boli priemerné počty ľudí, ktorí prišli v januári. Agentúra Frontex nasadila na ostrovoch vysoko špecializovaných expertov na doklady s cieľom identifikovať sfalšované doklady.

Premiestnenie 66 400 osôb, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu, z Grécka na základe dohody členských štátov začalo veľmi pomaly – doteraz bolo premiestnených len 218 osôb. Len 15 členských štátov Grécku ponúklo miesta na premiestnenie (1 081 miest) a 16 členských štátov vymenovalo styčných úradníkov na poskytovanie pomoci na mieste. Grécke orgány zlepšujú svoju registračnú kapacitu a s pomocou IOM a UNHCR otvorili svoj druhý úrad na ostrove Samos, kde je v súčasnosti zavedená infraštruktúra na ubytovanie a presuny. V decembri 2015 Komisia schválila program s rozpočtom 80 miliónov eur na podporu prijímacích kapacít v Grécku vrátane siete 20 000 miest pre žiadateľov o azyl riadenej UNHCR, ako aj s podporou zriadenia 7 000 miest v oblastiach vstupných centier. V rámci tohto systému je v súčasnosti k dispozícii 16 400 voľných miest. Okrem 7 181 miest, ktoré sú v súčasnosti k dispozícii v dočasných a dlhodobých zariadeniach na ostrovoch vo východnom Egejskom mori, má Grécko k dispozícii 10 447 miest na pevnine. Preto je celkový počet existujúcich prijímacích centier v Grécku v súčasnosti 17 628. Stále však existuje deficit 12 342 miest oproti 50 000 miestam, ktoré Grécko prisľúbilo v októbri 2015.

Od začiatku roka 2015 Grécko vykonalo 16 131 nútených návratov a 3 460 asistovaných dobrovoľných návratov ekonomických migrantov, ktorí nemali právo na azyl v Európe. Počet návratov je stále nedostatočný, keďže v roku 2015 prišlo viac ako 800 000 ľudí.

Taliansko

Plánované vytvorenie šiestich oblastí so vstupnými centrami (hotspotmi) talianskymi orgánmi (Lampedusa, Pozzallo, Porto Empedocle/Villa Sikania, Trapani, Augusta a Taranto) prebieha pomaly, sčasti preto, že je potrebné budovať ich úplne od základov, a aj kvôli nedostatkom v oblasti infraštruktúry, zamestnancov a koordinácie. Dve vstupné centrá sú plne funkčné (Lampedusa a Pozzallo) a tretie (v Trapani) bude plne funkčné po dokončení konečných renovačných prác. V Tarante sa práce na vstupnom centre urýchlene dokončujú. Plány týkajúce sa vstupných centier v mestách Augusta a Porto Empedocle/Villa Sikania je ešte potrebné dokončiť; rozhodnutie v súvislosti s týmito dvomi mestami je kľúčové vzhľadom na pravdepodobný nárast migračných tokov v letnom období.

V dvoch funkčných vstupných centrách (Lampedusa a Pozzallo) sa pri posledných vylodeniach dosiahla 100 % miera odoberania odtlačkov prstov. Podiel migrantov, ktorým sa odobrali odtlačky prstov, značne vzrástol – z 36 % v septembri 2015 na 87 % v januári 2016. Po dosiahnutí plnej funkčnosti a vybavenia sa očakáva, že vstupné centrá v Taliansku by mali mať celkovú kapacitu na odoberanie odtlačkov prstov približne 2 160 migrantov denne, čo je výrazne viac, ako boli priemerné počty ľudí, ktorí prišli v januári.

Napriek tomu, že premiestňovanie z Talianska sa začalo o niekoľko týždňov skôr ako z Grécka, Taliansko stále ani zďaleka nedosahuje mieru, ktorá je potrebná na dosiahnutie celkového cieľa premiestniť v priebehu dvoch rokov 39 600 osôb, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu. Doteraz bolo premiestnených celkovo 279 žiadateľov a 200 nevyriešených žiadostí o premiestnenie bolo zaslaných iným členským štátom. Do dnešného dňa ponúklo miesta na premiestnenie len 15 členských štátov, ktoré sa zaviazali prijať 966 ľudí, a 20 členských štátov vymenovalo styčných úradníkov na poskytovanie pomoci na mieste. Nízka miera realizácie je do značnej miery spôsobená obmedzeným počtom oprávnených migrantov prichádzajúcich na talianske územie.

V roku 2015 Taliansko uskutočnilo vyše 14 000 nútených návratov osôb, ktoré nemajú právo na azyl, a podieľalo sa na 11 spoločných letoch zorganizovaných agentúrou Frontex na účely návratu zamietnutých žiadateľov o azyl z iných členských štátov. Počet návratov je stále nedostatočný, keďže v roku 2015 prišlo viac ako 160 000 ľudí.

Taliansky systém prijímania už do veľkej miery postačuje na pokrytie potrieb azylového systému Talianska a pre osoby, ktoré majú byť premiestnené, sa už určili účelové zariadenia. Na druhej strane sú evidentné vážne nedostatky, pokiaľ ide o ubytovanie pred vyhostením – k dispozícii je len 420 miest oproti 1 252 miestam uvedeným v pláne, ktorý bol predložený Európskej komisii.

Okrem toho včera Komisia prijala rozhodnutie upravujúce program pre štrukturálne fondy pre bezpečnosť a rozvoj na roky 2007 – 2013 v Taliansku a presunula z Európskeho fondu regionálneho rozvoja až 124 miliónov eur na spolufinancovanie opatrení, ktoré prijalo Taliansko na záchranu migrantov na mori.

Pokrok dosiahnutý na západobalkánskej migračnej trase

Vzhľadom na bezprecedentný prílev utečencov a migrantov, ktorý sa začal koncom leta 2015 a na jeseň sa ešte zintenzívnil, sa západobalkánska migračná trasa stala prioritnou výzvou, ktorej musí Európa čeliť, pričom v roku 2015 prekročilo turecko-grécku hranicu takmer 880 000 osôb, z ktorých väčšina následne smerovala cez západný Balkán ďalej do strednej a severnej Európy.

Predseda Európskej komisie Juncker sa rozhodol zvolať stretnutie lídrov na tému prílevu utečencov na západobalkánskej trase, ktoré sa konalo 25. októbra 2015 a na ktorom sa dohodol 17-bodový plán, ako dosiahnuť postupný, kontrolovaný a organizovaný pohyb osôb na západobalkánskej migračnej trase. Medzi kľúčové otázky patrili hraničné kontroly, prijímacie kapacity a riadenie migračných tokov medzi skupinou krajín, ktoré počas uplynulých mesiacov čelili najväčšiemu tlaku.

Komisia zorganizovala týždenné zasadnutia na monitorovanie 17-bodového plánu prijatého na stretnutí lídrov na tému prílevu utečencov na západobalkánskej trase, ktoré zvolal predseda Európskej komisie Juncker. V čase, keď bola komunikácia medzi krajinami veľmi problematická, bola táto koordinácia kľúčová na obmedzenie rizika toho, že by sa v jednej krajine vykonali neočakávané kroky, ktoré by mali dosah na inú krajinu. Vytvoril sa spoločný nástroj na výmenu informácií, ako aj nový prístup k spolupráci a ku koordinácii medzi krajinami pozdĺž západobalkánskej trasy. V súčasnosti prebieha medzi policajnými riaditeľmi všeobecná výmena v oblasti politík a postupov na hraniciach a nastalo zlepšenie komunikácie a spolupráce medzi pohraničnými orgánmi.

Pravidelne sa však vyskytujú prípady jednostranných rozhodnutí v jednotlivých krajinách, ktoré majú dominový efekt na iné krajiny pozdĺž trasy. V súčasnosti je najnaliehavejšou prioritou Európskej únie obnova riadneho riadenia hraníc na trase cez východné Stredozemie a západný Balkán. Ešte dôležitejšie je, aby sa všetky členské štáty zaviazali, že prestanú púšťať migrantov do ďalších krajín, a aby trvali na uplatňovaní pravidiel EÚ týkajúcich sa azylu a riadenia hraníc. Ľudia prichádzajúci do Únie musia vedieť, že ak ochranu potrebujú, dostanú ju, ale oni sami nemôžu rozhodnúť, v ktorej časti Európskej únie. Ak nespĺňajú podmienky na ochranu, budú vrátení, pričom sa bude plne dodržiavať zásada zákazu vrátenia alebo vyhostenia.

Pokiaľ ide o riadenie hraníc, od uzatvorenia dohody o operačnom pláne z 3. decembra pomáha agentúra Frontex pri registrácii na hraniciach Grécka s bývalou Juhoslovanskou republikou Macedónsko. Toto nasadenie by sa teraz malo zintenzívniť a mal by sa využiť jeho maximálny potenciál. Keďže nie je možné vykonať spoločnú operáciu s agentúrou Frontex priamo v bývalej Juhoslovanskej republike Macedónsko, v súčasnosti sa pripravujú alternatívne prostriedky pomoci zo strany agentúry Frontex. Akékoľvek doplnkové opatrenia vykonané na severnej strane tejto hranice by sa mali vykonávať v rámci EÚ.

Srbsko, Slovinsko, Chorvátsko a Grécko aktivovali mechanizmus EÚ v oblasti civilnej ochrany a požiadali ostatné krajiny o zaslanie zdrojov na zvládnutie núdzovej humanitárnej situácie, ktorej čelia na svojom území. Pomoc ponúklo celkovo 15 krajín, ktoré poskytli predmety ako stany, spacie vaky a posteľnú bielizeň, osobné ochranné prostriedky, vykurovacie a osvetľovacie zariadenia a generátory elektrickej energie. Veľké množstvo žiadostí o pomoc však ešte stále ostáva bez odozvy.

Krajiny na západobalkánskej trase sa dohodli na vytvorení ďalších 50 000 prijímacích miest. Súčasná kapacita však stanovený cieľ stále nespĺňa – v súčasnosti je k dispozícii alebo v štádiu prípravy asi len polovica z tohto počtu. Krajiny, ktoré sa zúčastnili na stretnutí lídrov západného Balkánu, musia teraz poskytovanie prijímacích kapacít súrne urýchliť.

Súvislosti

Európska komisia dôsledne a neustále pracuje na koordinovanej európskej reakcii v otázke utečencov a migrácie.

Pri nástupe do funkcie poveril predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker komisára osobitne zodpovedného za migráciu, Dimitrisa Avramopoulosa, aby spolu s ostatnými komisármi, koordinovanými prvým podpredsedom Fransom Timmermansom, pracoval na novej migračnej politike ako jednej z desiatich priorít politických usmernení.

Európska komisia 13. mája 2015 predložila svoju európsku migračnú agendu, v ktorej sa stanovuje komplexný prístup na zlepšenie riadenia migrácie vo všetkých aspektoch.