Domov / POLITIKA / Ambíciou slovenského predsedníctva je, aby Rada formálne požiadala EK o vypracovanie stanoviska k prihláške Bosny a Hercegoviny
Lajcak
Budúci a súčasný predseda Rady EÚ – s holandským ministrom zahraničných vecí B. Koendersom. PHOTO: archív MZV.

Ambíciou slovenského predsedníctva je, aby Rada formálne požiadala EK o vypracovanie stanoviska k prihláške Bosny a Hercegoviny

Vyhliadky prímeria v Sýrii, pomoc sýrskym utečencom v Libanone, potreba pro-európskych reforiem v Moldavsku, ako aj politické zmeny v Bielorusku boli na rokovacom stole ministrov zahraničných vecí členských krajín EÚ. Slovensko na pravidelnom rokovaní Rady pre zahraničné veci (FAC) v Bruseli zastupoval podpredseda vlády a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslav Lajčák.

Krátko pred zasadnutím sa minister M. Lajčák stretol s Draganom Čovićom, predsedom predsedníctva Bosny a Hercegoviny (BaH). Ten do rúk holandského predsedníctva v Rade EÚ odovzdal oficiálnu prihlášku na členstvo.
 
„Ide o začiatok novej fázy procesu, čím Bosna a Hercegovina dala najavo, že jej záleží na európskej perspektíve,“ zhodnotil M. Lajčák. Ako dodal, ambíciou slovenského predsedníctva v Rade EÚ (júl – december 2016) je, aby Rada formálne požiadala Európsku komisiu o vypracovanie stanoviska k prihláške.

Na stretnutí s D. Čovićom minister M. Lajčák potvrdil ochotu Slovenska pomáhať Bosne a Hercegovine vlastnými skúsenosťami z integračného procesu.

M. Lajčák: EÚ je rozčarovaná vývojom v Moldavsku

Na zasadnutí Rady sa ministri venovali aj Moldavsku a Bielorusku – krajinám  Východného partnerstva, ktoré patrí medzi priority slovenskej zahraničnej politiky.

„Diskusia k Moldavsku bola pomerne kritická a kopírujú to aj závery Rady,“ priblížil M. Lajčák. „Od októbra 2014 máme do činenia so šiestou vládou a je prvá, o ktorej nekonštatujeme, že je pro-európska.“

EÚ podľa ministra Lajčáka očakáva od moldavskej vlády konkrétne výsledky ako boj proti korupcii, ozdravenie bankového sektora, či nezávislosť súdnictva. „Budeme ju hodnotiť podľa skutkov, nie podľa slov,“ uviedol a ocenil, že „EÚ prehovorila promptne“.

Naopak, vo vzťahu k Bielorusku európski šéfovia diplomacií uznali určité pozitívne zmeny v poslednom období. EÚ rozhodla o zrušení sankcií voči 170 jednotlivcom a trom spoločnostiam. Sankciám naďalej podliehajú štyria jednotlivci spájaní so zmiznutím opozičných aktivistov na konci 90. rokov. V platnosti zostáva aj zbrojné embargo.

Viac..  Novozvolení europoslanci volia vedenie Európskeho parlamentu

„Potvrdili sme, že sankcie sú politický nástroj, nie politika ako taká,“ skonštatoval M. Lajčák s tým, že ide aj o „dobrý signál pre tamojšie pro-európske sily“. 

EÚ bude naďalej presadzovať kritické angažovanie sa s Minskom, venovať pozornosť otázkam demokracie, ľudských práv a právneho štátu v Bielorusku.

Otázky Sýrie a Libanonu

Ministri zahraničných vecí EÚ neobišli ani pálčivú tému Sýrie v kontexte najnovších diplomatických iniciatív, ako sú ženevské rozhovory, Londýnska darcovská konferencia a najnovšie stretnutie medzinárodnej podpornej skupiny pre Sýriu (ISSG) na okraji Mníchovskej bezpečnostnej konferencie.

Podľa šéfa slovenskej diplomacie sa diskusia sústredila najmä na dva aspekty – prístup k humanitárnej pomoci v najnebezpečnejších oblastiach Sýrie a zastavenie nepriateľských bojov. Medzi absolútne priority totiž momentálne patria práve nastolenie udržateľného prímeria, prístup humanitárnej pomoci pre civilné obyvateľstvo a obnova ženevských rokovaní.

Dôsledky sýrskej krízy rezonovali aj počas pracovného obeda s ministrom zahraničných vecí Libanonu Džibranom Bassilom. Libanon patrí medzi krajiny najviac zasiahnuté konfliktom v Sýrii – vzhľadom na krehkosť tamojšej konfesionálnej rovnováhy, ako aj prítomnosť vyše milióna utečencov, čo je asi štvrtina tamojšej populácie. Ministri členských krajín EÚ ubezpečili libanonského partnera o podpore a solidarite v jeho zložitej domácej i regionálnej situácii.

„Libanon susedí so Sýriou a má najviac utečencov. Jeho názory sú preto pre nás veľmi obohacujúce,“ uzavrel minister Lajčák.

Po skončení zasadnutia Rady Miroslav Lajčák rokoval ešte s podpredsedom macedónskej vlády pre európsku integráciu Fatmirom Besimim. V mene Slovenska mu prisľúbil podporu pri zvládaní migračnej krízy a z pozície budúcej predsedníckej krajiny Rady EÚ ubezpečil o pozornosti, ktorú budeme venovať európskej integrácii Macedónska i politike rozširovania.

O dac

Avatar

Odporúčame pozrieť

rokovanie

Členovia OPCW sa obávajú, že by Sýria mohla ešte vlastniť chemické zbrane

Členské štáty Organizácie pre zákaz chemických zbraní (OPCW) sa obávajú, že by Sýria mohla stále …