EUROPSKENOVINE.EUEUZEITUNG.DE ŠTATISTIKY EUROPOSLANCOV PONUKA PRÁCE A STÁŽI V EU NOVINY.SK KONTAKT
Domov / POLITIKA / Ambíciou slovenského predsedníctva je, aby Rada formálne požiadala EK o vypracovanie stanoviska k prihláške Bosny a Hercegoviny
Lajcak
Budúci a súčasný predseda Rady EÚ – s holandským ministrom zahraničných vecí B. Koendersom. PHOTO: archív MZV.

Ambíciou slovenského predsedníctva je, aby Rada formálne požiadala EK o vypracovanie stanoviska k prihláške Bosny a Hercegoviny

Vyhliadky prímeria v Sýrii, pomoc sýrskym utečencom v Libanone, potreba pro-európskych reforiem v Moldavsku, ako aj politické zmeny v Bielorusku boli na rokovacom stole ministrov zahraničných vecí členských krajín EÚ. Slovensko na pravidelnom rokovaní Rady pre zahraničné veci (FAC) v Bruseli zastupoval podpredseda vlády a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslav Lajčák.

Krátko pred zasadnutím sa minister M. Lajčák stretol s Draganom Čovićom, predsedom predsedníctva Bosny a Hercegoviny (BaH). Ten do rúk holandského predsedníctva v Rade EÚ odovzdal oficiálnu prihlášku na členstvo.
 
„Ide o začiatok novej fázy procesu, čím Bosna a Hercegovina dala najavo, že jej záleží na európskej perspektíve,“ zhodnotil M. Lajčák. Ako dodal, ambíciou slovenského predsedníctva v Rade EÚ (júl – december 2016) je, aby Rada formálne požiadala Európsku komisiu o vypracovanie stanoviska k prihláške.

Na stretnutí s D. Čovićom minister M. Lajčák potvrdil ochotu Slovenska pomáhať Bosne a Hercegovine vlastnými skúsenosťami z integračného procesu.

M. Lajčák: EÚ je rozčarovaná vývojom v Moldavsku

Na zasadnutí Rady sa ministri venovali aj Moldavsku a Bielorusku – krajinám  Východného partnerstva, ktoré patrí medzi priority slovenskej zahraničnej politiky.

„Diskusia k Moldavsku bola pomerne kritická a kopírujú to aj závery Rady,“ priblížil M. Lajčák. „Od októbra 2014 máme do činenia so šiestou vládou a je prvá, o ktorej nekonštatujeme, že je pro-európska.“

EÚ podľa ministra Lajčáka očakáva od moldavskej vlády konkrétne výsledky ako boj proti korupcii, ozdravenie bankového sektora, či nezávislosť súdnictva. „Budeme ju hodnotiť podľa skutkov, nie podľa slov,“ uviedol a ocenil, že „EÚ prehovorila promptne“.

Naopak, vo vzťahu k Bielorusku európski šéfovia diplomacií uznali určité pozitívne zmeny v poslednom období. EÚ rozhodla o zrušení sankcií voči 170 jednotlivcom a trom spoločnostiam. Sankciám naďalej podliehajú štyria jednotlivci spájaní so zmiznutím opozičných aktivistov na konci 90. rokov. V platnosti zostáva aj zbrojné embargo.

Viac..  Vláda oklamala ľudí, tvrdí opozícia v Maďarsku. Tajne prijala utečencov podľa kvót

„Potvrdili sme, že sankcie sú politický nástroj, nie politika ako taká,“ skonštatoval M. Lajčák s tým, že ide aj o „dobrý signál pre tamojšie pro-európske sily“. 

EÚ bude naďalej presadzovať kritické angažovanie sa s Minskom, venovať pozornosť otázkam demokracie, ľudských práv a právneho štátu v Bielorusku.

Otázky Sýrie a Libanonu

Ministri zahraničných vecí EÚ neobišli ani pálčivú tému Sýrie v kontexte najnovších diplomatických iniciatív, ako sú ženevské rozhovory, Londýnska darcovská konferencia a najnovšie stretnutie medzinárodnej podpornej skupiny pre Sýriu (ISSG) na okraji Mníchovskej bezpečnostnej konferencie.

Podľa šéfa slovenskej diplomacie sa diskusia sústredila najmä na dva aspekty – prístup k humanitárnej pomoci v najnebezpečnejších oblastiach Sýrie a zastavenie nepriateľských bojov. Medzi absolútne priority totiž momentálne patria práve nastolenie udržateľného prímeria, prístup humanitárnej pomoci pre civilné obyvateľstvo a obnova ženevských rokovaní.

Dôsledky sýrskej krízy rezonovali aj počas pracovného obeda s ministrom zahraničných vecí Libanonu Džibranom Bassilom. Libanon patrí medzi krajiny najviac zasiahnuté konfliktom v Sýrii – vzhľadom na krehkosť tamojšej konfesionálnej rovnováhy, ako aj prítomnosť vyše milióna utečencov, čo je asi štvrtina tamojšej populácie. Ministri členských krajín EÚ ubezpečili libanonského partnera o podpore a solidarite v jeho zložitej domácej i regionálnej situácii.

„Libanon susedí so Sýriou a má najviac utečencov. Jeho názory sú preto pre nás veľmi obohacujúce,“ uzavrel minister Lajčák.

Po skončení zasadnutia Rady Miroslav Lajčák rokoval ešte s podpredsedom macedónskej vlády pre európsku integráciu Fatmirom Besimim. V mene Slovenska mu prisľúbil podporu pri zvládaní migračnej krízy a z pozície budúcej predsedníckej krajiny Rady EÚ ubezpečil o pozornosti, ktorú budeme venovať európskej integrácii Macedónska i politike rozširovania.

O dac

Odporúčame pozrieť

Galko

Ľubomír Galko: Ako ďalej s domácim a medzinárodným krízovým manažmentom?

Sú slovenskí vojaci vždy „tam, kde treba“, alebo niekde chýbajú a niekde by zas nemuseli byť? …