Bez ohľadu na možnosti realizácie toho ktorého riešenia, možno v tejto súvislosti súhlasiť predovšetkým s postojom prezidenta Slovenskej republiky Andreja Kisku. Podľa neho strategickým záujmom vyšehradskej spolupráce je „primknúť historicky skúšanú strednú Európu k jej západnej časti“. Tento cieľ musí zostať viditeľný a zrejmý bez ohľadu na to, že sú pred nami voľby a vládna strana Smer-SD hľadá vonkajšieho nepriateľa, aby prekryla hrubé chyby v domácej politike vrátane svojich korupčných káuz.
Práve teraz je na mieste žiadať od slovenskej diplomacie a osobitne od ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka, aby sa zasadil za zachovanie rozvahy a postupoval v medzinárodných otázkach spôsobom, ktorý neoslabí kredibilitu Slovenskej republiky v Európskej únii. Slovensko za posledných takmer 70 rokov prešlo náročnú cestu od totality k demokracii a cenné skúsenosti, ktoré tak nadobudlo vyjdú navnivoč, ak jeho hlas vďaka nedomyslenej populistickej politike prestanú partneri v EÚ počúvať. To sa týka dlhovej krízy, ktorá najviac postihla Grécko, ale aj migračnej krízy, ktorá v súčasnosti destabilizuje Európu. Vo všetkých týchto témach Slovensko má čo únii povedať.
Vláda by preto k apelu hlavy štátu, že pragmatickosť si netreba mýliť s politickou krátkozrakosťou, mala prikročiť s plnou vážnosťou. Obeťami volebnej kampane Smeru-SD sú školstvo, zdravotníctvo, verejné financie a najmä morálka, nemusí to byť aj zahraničná politika a vzťahy Slovenska k našim najdôležitejším obchodným partnerom a spojencom v otázkach bezpečnosti.
Komentár pre spravodajský portál EuropskeNoviny.sk pripravil Martin Klus, politológ a tímlíder SaS pre zahraničnú politiku a politický systém.