EuropskeNoviny.sk
Komisia predstavila podrobný plán konkrétnych krokov na obnovenie poriadku pri riadení vonkajších a vnútorných hraníc EÚ. Vytvorenie schengenského priestoru bez vnútorných hraníc prinieslo veľký prospech ľuďom i firmám v Európe, v posledných mesiacoch však tento systém prechádza v dôsledku utečeneckej krízy závažnou zaťažkávacou skúškou. Európska rada na zasadnutí 18.-19. februára dala Komisii jasný mandát na obnovenie normálneho fungovania schengenského priestoru, a to koordinovane a s plnou podporou pre členské štáty, ktoré sú v zložitej situácii.
Prvý podpredseda Komisie Frans Timmermans uviedol: „Schengen je jedným z najcennejších výdobytkov európskej integrácie a cena za jeho zánik by bola obrovská. Naším cieľom je čo najskôr ukončiť všetky kontroly na vnútorných hraniciach, najneskôr však do decembra 2016. Preto potrebujeme k dočasným hraničným kontrolám pristupovať v EÚ koordinovane podľa schengenských pravidiel a nie ako teraz, keď sa prijímajú nejednotné jednostranné rozhodnutia. Medzitým musíme vykonať všetky opatrenia stanovené v našom pláne, aby sme posilnili kontrolu našich vonkajších hraníc a zlepšili fungovanie azylového systému. Musíme takisto naďalej spolupracovať s Tureckom na úplnej realizácii spoločného akčného plánu a podstatne obmedziť príliv osôb.“
Európsky komisár pre migráciu, vnútorné záležitosti a občianstvo Dimitris Avramopoulos dodal: V tomto pláne predstavujeme ďalšie kroky, ktoré musíme spoločne prijať, aby sme čo najskôr obnovili normálne fungovanie schengenského priestoru. To si vyžaduje niekoľko dôležitých opatrení. Po prvé, všetky členské štáty musia dodržiavať pravidlá – musí sa skončiť prístup „voľného prechodu“ osôb do ďalších krajín a členské štáty musia zaručiť prístup žiadateľom o azyl, ale odoprieť vstup do krajiny osobám, ktoré ňou chcú len prejsť. Po druhé, musíme odstrániť závažné nedostatky na našich vonkajších hraniciach – vnútorný priestor bez hraničných kontrol môže fungovať iba vtedy, ak riadne chránime naše vonkajšie hranice. Preto je potrebné, aby členské štáty bezodkladne prijali decembrový návrh Komisie na zriadenie európskej pohraničnej a pobrežnej stráže, tak aby mohla začať fungovať už počas leta. Nastal čas, aby členské štáty ťahali za jeden povraz v spoločnom záujme na zachovaní jedného z najväčších výdobytkov Únie.“
Cena za zrušenie schengenského priestoru
Dočasné hraničné kontroly nielenže bránia voľnému pohybu osôb, ale prinášajú aj veľké ekonomické náklady. Komisia odhaduje, že úplné obnovenie hraničných kontrol v rámci schengenského priestoru by znamenalo okamžité priame náklady vo výške od 5 do 18 miliárd EUR ročne (t. j. 0,05 % až 0,13 % HDP). Hoci by tieto náklady niesli predovšetkým určití aktéri a regióny, nevyhnutne by zasiahli celé hospodárstvo EÚ. Napríklad:
- Členské štáty ako Poľsko, Holandsko alebo Nemecko by pocítili zvýšenie nákladov na cestnú prepravu obchodovaného tovaru vo výške viac než 500 miliónov EUR.
- Podniky v Španielsku a Českej republike by na dodatočných nákladoch zaplatili vyše 200 miliónov EUR.
- Hraničné kontroly by stáli cezhraničných pracovníkov, ktorých je 1,7 milióna, alebo firmy, ktoré ich zamestnávajú, 2,5 až 4,5 miliardy EUR v podobe strateného času.
- Počet nocí strávených turistami v EÚ by mohol poklesnúť o 13 miliónov alebo viac, čo by predstavovalo celkové náklady 1,2 miliardy EUR.
- Keďže by bolo nutné zvýšiť počet pracovníkov vykonávajúcich kontroly na hraniciach, štátne správy by museli vynaložiť administratívne náklady vo výške minimálne 1,1 miliardy EUR.
Zabezpečenie ochrany vonkajších hraníc
Zabezpečenie vonkajších hraníc EÚ a účinných hraničných kontrol je základnou podmienkou existencie priestoru s voľným pohybom. Musíme zaň niesť zodpovednosť spoločne. V decembri Komisia predložila ambiciózny návrh na zriadenie európskej pohraničnej a pobrežnej stráže. Je nevyhnutné, aby Európsky parlament a Rada prijali tento návrh najneskôr do júna a stráž tak mohla začať fungovať počas leta. Komisia vyzýva členské štáty a agentúru Frontex, aby už teraz začali potrebné prípravy na zavedenie nového systému, a najmä aby identifikovali potrebné ľudské a technické zdroje. Komisia takisto požaduje, aby členské štáty zatiaľ poskytovali väčšiu podporu operáciám agentúry Frontex, ktoré už prebiehajú.
Okamžitá pomoc pre Grécko
Masívny prílev migrantov by vystavil veľkému tlaku kontrolu vonkajších hraníc ktoréhokoľvek členského štátu. Vonkajšie hranice Grécka sú pod obrovským tlakom a je potrebné okamžite riešiť súčasné nedostatky v oblasti riadenia hraníc. V nasledujúcich mesiacoch treba podniknúť niekoľko jasne definovaných krokov:
- Odborníci Komisie, ktorí pôsobia v Grécku, by mali naďalej spolupracovať s gréckymi orgánmi a koordinovať činnosť ostatných zapojených aktérov.
- Treba zabezpečiť kompletnú identifikáciu a registráciu všetkých vstupov vrátane systematických bezpečnostných kontrol za pomoci databáz.
- Grécko by malo predložiť akčný plán, ako plánuje naplniť odporúčania vyplývajúce zo schengenského hodnotenia, a vypracovať posúdenie potrieb, aby ostatné členské štáty, agentúry EÚ a Komisia mohli poskytnúť včasnú pomoc.
- V prípade potreby by agentúra Frontex mala bezodkladne pripraviť ďalšie nasadenie tímov európskej pohraničnej stráže a do 22. marca vyhlásiť ďalšie výzvy na poskytnutie príspevkov.
- Ostatné členské štáty by mali prevziať svoju zodpovednosť a do 10 dní zareagovať na tieto výzvy poskytnutím ľudských zdrojov a technického vybavenia.
Pracovať sa bude aj na vykonávaní spoločného akčného plánu EÚ a Turecka a dobrovoľného systému prijímania osôb z humanitárnych dôvodov s Tureckom, čo by malo viesť k rýchlemu poklesu počtu osôb vstupujúcich do Grécka. Tlak na Grécko by sa mal znížiť aj vďaka účinnejšiemu uplatňovaniu núdzových systémov premiestňovania osôb a častejšiemu vracaniu osôb do Turecka a do krajín pôvodu.
V Grécku sa v medzičase hromadia migranti, keďže sa sprísnili hraničné kontroly na západobalkánskej trase a prílev migrantov do tejto krajiny pokračuje. O to naliehavejšie a potrebnejšie je, aby členské štáty zrýchlili realizáciu svojich rozhodnutí o premiestnení. Komisia bude podporovať úsilie o zrýchlenie premiestňovania a každý mesiac prinesie správu o dosiahnutom pokroku. Začiatkom tohto týždňa Komisia navrhla nový nástroj núdzovej pomoci s cieľom rýchlejšie reagovať na krízy na území EÚ.
Uplatňovanie pravidiel a ukončenie prístupu voľného prechodu
Európska rada sa v záveroch z 18. – 19. februára jasne vyjadrila, že súčasný prístup voľného prechodu osôb do ďalších krajín nie je právne ani politicky prijateľný. Členské štáty musia umožniť azylové konanie v prípade každej žiadosti podanej na ich hraniciach. Rozhodnutie o tom, ktorý členský štát je zodpovedný za spracovanie tejto žiadosti, by sa potom malo prijímať v súlade s právom EÚ, najmä aktuálnymi pravidlami dublinského systému. To znamená, že musí existovať reálna možnosť vrátiť žiadateľov o azyl do krajiny prvého vstupu. Komisia preto plánuje predložiť pred júnovým zasadnutím Európskej rady svoje posúdenie možnosti obnovenia presunov osôb podľa dublinských pravidiel do Grécka.
Zároveň by členské štáty mali odoprieť vstup na hranici štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí nespĺňajú podmienky vstupu podľa Kódexu schengenských hraníc a ktorí nepodali žiadosť o azyl, hoci na to mali príležitosť. Treba si uvedomiť, že podľa práva EÚ si žiadatelia o azyl nemajú právo vyberať členský štát, ktorý im poskytne ochranu. Odopretie vstupu by sa malo vykonávať na vonkajšej schengenskej hranici a na hraniciach členských štátov, ktoré zaviedli dočasné kontroly na svojich vnútorných hraniciach. Účinné uplatňovanie týchto zásad prispeje k posilneniu schengenského a dublinského systému a núdzového systému premiestňovania.
Kontroly na vnútorných hraniciach: od nejednotného k ucelenému prístupu
Dočasné kontroly na vnútorných hraniciach by mali byť len výnimočné a mali by byť primerané, pričom cieľom je čo najrýchlejšie obnoviť normálnu situáciu. Od septembra 2015 osem krajín znova zaviedlo hraničné kontroly na svojich vnútorných hraniciach z dôvodu utečeneckej krízy. Doteraz tak robili na základe jednostranných krokov v rámci Kódexu schengenských hraníc (články 23 až 25).
Ak by súčasné migračné tlaky a závažné nedostatky pri kontrole vonkajších hraníc pretrvávali aj po 12. máji, Komisia by musela Rade predložiť návrh podľa článku 26 ods. 2 Kódexu schengenských hraníc, v ktorom by Rade odporučila ucelený prístup na úrovni EÚ ku kontrole na vnútorných hraniciach, kým nedôjde k odstráneniu štrukturálnych nedostatkov. Komisia bude na túto možnosť pripravená a bezodkladne bude konať, pričom navrhne hraničné kontroly len na tých úsekoch hraníc, kde by boli nevyhnutné a primerané.
Cieľom by malo byť zrušenie všetkých kontrol na vnútorných hraniciach do decembra, aby bolo možné obnoviť normálne fungovanie schengenského priestoru do konca roka 2016.
