Zúfalá situácia na grécko-macedónskej hranici. Využívajú to miestni kšeftári

IDOMENI – Situácia na gréckej hranici s Macedónskom, kam stále prúdia utečenci z Atén, spúšťa humanitárnu katastrofu. Neustále vznikajú konflikty medzi čakajúcimi ľuďmi a gréckou políciou. Utečencom dochádzajú peniaze a niektorí už začali žobrať. Do stanového mesta prišli aj kšeftári, ktorí nahovárajú utečencov na ilegálny predaj. 

Systém, ktorý je zavedený na grécko-macedónskej hranici spôsobuje chaos. Gréci utečencom priradili čísla, ktoré sú už teraz niekoľkomiestne.

Matky s deťmi čakanie nezvládajú. „Prečo nás nepustia? Už nevládzeme. S deťmi spíme dlhé noci na studenej zemi, vonku. Máme len studenú vodu, deti sú prechladnuté a choré. Prečo to robia?“ kričí sýrska utečenkyňa.

Pôvodne bol tento prestupný tábor plánovaný pre dvetisíc ľudí, ktorí sa na gréckej hranici mali zdržať len niekoľko hodín a pokračovať na svojej ceste do západnej Európy. Momentálne tam je podľa neoficiálnych údajov viac ako desaťtisíc ľudí.

Neustále vznikajú konflikty medzi čakajúcimi ľuďmi a gréckymi policajtmi.

Využili situáciu

Na utečencoch prišli zarábať grécki kšeftári. Chlieb či bagetu pod tri eurá nekúpite a nedostanete ani pokladničný blok.

„Ja im pokladničné bločky dávam vždy. To, že ich vyhadzujú, je ich problém, tak sa do mňa nestarajte a dajte nám pokoj,“ tvrdí jeden z policajtov.

Cigarety v táboroch predávajú deti. Privážajú ich tam miestni pašeráci. Sú to Gréci, ktorí za pár dní stihli nahovoriť niekoľkých utečencov, aby v tábore rozbehli predaj cigariet.

Políciu to nezaujíma. Každý, kto sa nechá nahovoriť, má z kšeftu 30 centov.

Nekonečné čakanie

Utečenci sa snažia k peniazom dostať, ako sa len dá. Na jedlo a základné potreby si napríklad strihaním vlasov začal zarábať mladý Sýrčan Hussein. Snaží sa uživiť svoju rodinu, s ktorou prišiel. „Pred piatimi dňami sme minuli všetky peniaze. Začal som teda strihať vlasy. Pätnásť dní už čakáme s poradovým číslom 83 na osobnú kontrolu,“ hovorí.

Denne ostrihá desať až dvadsať chlapov. V Sýrii pracoval šesť rokov ako riaditeľ spravodajstva v národnej televízii.

Jeho klientom je aj Afganec, ktorý na hranici čaká s rodinou takmer dva týždne. „Sme tu už dvanásť dní. S manželkou aj s našim synom. Stojíme, lebo Afgancov nepúšťajú. Ja ale dúfam, že hranica bude otvorená už onedlho,“ hovorí.

Viac informácií sa dozviete na spravodajskom portáli www.noviny.sk