EuropskeNoviny.sk
Komisia podnikla v roku 2015 rozhodné kroky na to, aby pomohla vyriešiť utečeneckú krízu, s ktorou sa teraz potýkajú členské štáty EÚ a susedné krajiny. Prvýkrát v histórii európskej migračnej politiky Komisia navrhla premiestniť 160 000 osôb, ktoré jednoznačne potrebujú medzinárodnú ochranu, z členských štátov vystavených mimoriadnemu tlaku do iných členských štátov Európskej únie. Ide o konkrétny prejav vzájomnej solidarity medzi členskými štátmi EÚ. Komisia chce zároveň riešiť globálnu migračnú krízu komplexným spôsobom a preukázať solidaritu s tretími krajinami, ktoré sa nachádzajú v rovnakej situácii. Preto odporučila vytvoriť európsky systém presídľovania pre 20 000 osôb, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu.
Komisia dnes vydala správu o vykonávaní dočasného mechanizmu núdzového premiestňovania a európskeho systému presídľovania. V správe sú zhrnuté problémy a navrhuje odporúčania na zlepšenie vykonávania týchto programov.
Komisár pre migráciu, vnútorné záležitosti a občianstvo Dimitris Avramopoulos uviedol: „Členské štáty EÚ sa právne zaviazali premiestniť 160 000 osôb, ktoré jednoznačne potrebujú medzinárodnú ochranu, a tento záväzok pri rôznych príležitostiach znovu potvrdili. Humanitárna situácia v Grécku je každým dňom naliehavejšia, a preto je absolútne nevyhnutné, aby členské štáty splnili svoje sľuby a zabránili ďalšiemu zhoršeniu situácie utečencov v Grécku. V nadchádzajúcich dňoch a týždňoch musí byť premiestnených oveľa viac ľudí ako doteraz. Členské štáty musia okrem toho poskytnúť alternatívne bezpečné a legálne trasy do Európy pre osoby, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu, a rovnako musia preukázať solidaritu s tretími krajinami zasiahnutými utečeneckou krízou tým, že zintenzívnia úsilie v oblasti presídľovania v EÚ.“
Premiestňovanie: je čas skutočne a rýchlo splniť svoje záväzky
Keďže z Talianska a Grécka bolo do 15. marca premiestnených len 937 žiadateľov o azyl, rýchlosť týchto transferov zjavne nie je uspokojivá, hoci existujú prvé náznaky pozitívneho vývoja. Skúsenosti z prvých marcových týždňov, kedy bolo rýchlo premiestnených 287 osôb (vrátane 241 osôb z Grécka) dokazujú, že premiestňovanie môže prebiehať rýchlejšie, ak sa členské štáty skutočne angažujú. Najzávažnejším faktorom, ktorý spôsobuje spomalenie celého procesu, je nedostatok politickej vôle zo strany členských štátov. Dôsledkom je, že počet prísľubov na premiestnenie je príliš malý, resp. reakcia na žiadosti je príliš pomalá – preto hrozí, že tento program sa nakoniec nestane alternatívou nebezpečných a neregulárnych ciest.
Aby sa tempo zrýchlilo, musia členské štáty premiestnenia podniknúť rozhodné kroky. V súčasnosti je celkový počet osôb, ktoré sú pripravené na premiestnenie, vyšší ako počet miest prisľúbených členskými štátmi. Aby boli splnené záväzky, ktoré boli doteraz pridelené v rámci mechanizmu premiestňovania, treba premiestniť minimálne 5 600 osôb mesačne, čo by znamenalo, že postup premiestnenia by mal trvať maximálne dva týždne (pozri prílohu). Komisia na základe toho vyzýva, aby sa do termínu predloženia nasledujúcej mesačnej správy dokončilo premiestnenie najmenej 6 000 osôb. Vzhľadom na závažnosť situácie na mieste okrem toho vyzýva na zvýšenie tempa premiestňovania tak, aby sa do termínu predloženia tretej mesačnej správy v máji dokončilo premiestnenie najmenej 20 000 osôb.
Vo svojej dnešnej správe Komisie uvádza niekoľko konkrétnych odporúčaní pre členské štáty premiestnenia a žiada ich, aby prisľúbili viac miest a skrátili čas potrebný na vybavenie žiadostí. Komisia tiež vyzýva členské štáty, aby obmedzili dodatočné bezpečnostné kontroly na odôvodnené prípady, aby pred odchodom poskytovali súhrnné informácie a čo najskôr reagovali na výzvy Európskeho podporného úradu pre azyl na vyslanie odborníkov. Preferencie pre výber by mali členské štáty používať len na zdokonalenie výberového procesu v záujme lepšej integrácie dotknutých osôb, a nie ako dôvod na odmietanie žiadostí o premiestnenie.
Grécko a Taliansko sa vyzývajú, aby zvýšili svoje úsilie o zaistenie rýchleho a účinného fungovania systému, najmä vo vzťahu k systematickým bezpečnostným kontrolám a kvalite informácií zasielaných členským štátom premiestnenia. Obe krajiny by tiež mali zlepšiť svoje kapacity pre koordináciu, posilniť svoju prijímaciu kapacitu, zabrániť riziku úteku kandidátov na premiestnenie a primerane upraviť a zlepšiť postupy pre premiestnenie maloletých bez sprievodu.
Presídlenie: koordinovaný prístup na úrovni EÚ
Členské štáty musia zintenzívniť svoje úsilie v oblasti presídľovania, aby zabezpečili usporiadaný, dobre riadený a bezpečný príchod a prijímanie osôb z tretích krajín, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu, v Európe.
Na základe informácií od členských štátov a pridružených štátov v rámci dublinského systému bolo do 15. marca v 11 krajinách presídlených 4 555 vysídlených osôb, ktoré potrebujú ochranu. Väčšina zúčastnených krajín prijala Sýrčanov zdržiavajúcich sa v Jordánsku, Libanone a Turecku. Okrem tohto rámca používajú niektoré krajiny v dôsledku medzinárodných záväzkov z minulosti aj iné programy presídľovania.
Hlavné problémy uvedené v dnešnej správe súvisia s rozdielmi v kritériách výberu, dĺžke konaní, nástrojoch pre integráciu alebo v počte dostupných miest v jednotlivých členských štátoch. Problémy vznikajú aj kvôli nedostatočnej prijímacej kapacite a kvôli oneskoreniam, ktoré sú spôsobené preverovaním pri odchode v tretích krajinách.
Komisia vyzýva krajiny, ktoré vykonávajú presídľovanie, a to najmä krajiny, ktoré sa do tohto procesu zapájajú prvýkrát, aby si intenzívnejšie vymieňali svoje osvedčené postupy a skúsenosti.
Okrem toho by členské štáty mali pokračovať v práci na dobrovoľnom systéme prijímania sýrskych utečencov v Turecku z humanitárnych dôvodov, ktorý navrhla Komisia 15. decembra 2015. Vzhľadom na dátum spustenie tohto programu, jeho rozsah a distribučný model budú potrebné konkrétne politické záväzky zo strany členských štátov a pridružených štátov v rámci dublinského systému, ktoré majú záujem zúčastniť sa na tomto programe. Medzitým sa dokončujú štandardné operačné postupy pre tento program, aby ihneď po dohode na politickej úrovni nasledovala rýchle vykonávanie v praxi.
Súvislosti
Dočasný mechanizmus núdzového premiestňovania bol zriadený na základe dvoch rozhodnutí Rady v septembri 2015, v ktorých sa členské štáty zaviazali premiestniť do septembra 2017 celkovo 160 000 osôb z Talianska a Grécka (a prípadne z iných členských štátov).
Komisia 8. júna 2015 prijala návrh európskeho systému presídľovania a 20. júla sa členské štáty na základe údajov poskytnutých vysokým komisárom OSN pre utečencov (UNHCR) dohodli presídliť 22 504 osôb, ktoré jednoznačne potrebujú medzinárodnú ochranu.
Po summite lídrov EÚ s Tureckom, ktorý sa konal 29. novembra 2015, bol prijatý akčný plán EÚ – Turecko. Dobrovoľný program prijímania osôb je jedným z dôležitých prvkov tohto plánu, ktorého cieľom je pomôcť Turecku zvládnuť rastúce množstvo utečencov a tiež ponúknuť bezpečnú a legálnu cestu do Európy osobám, ktoré skutočne potrebujú ochranu.
Európska rada 7. marca vyzvala na urýchlenie vykonávania premiestňovania, aby sa zmiernila záťaž, s ktorou sa potýka Grécko. Dnešná správa je reakciou na uvedené závery Rady, na povinnosti uvedené v článku 12 oboch spomínaných rozhodnutí Rady o premiestňovaní a na záväzok Komisie vyplývajúce z plánu návratu k Schengenu.
